Kdo jsem:
VITAJTE V MOJEJ HROBKE
PROFIL JE V REKONŠTRUKCII, DO HROBKY TEČIE VODA, ALE UŽITE SI ČO SA DÁ
9.8.2008 Pridal som pár slov ku knižkám do sekcie "Naposledy prečítaná kniha" a "Knihy prečítané v roku páne 2008"
9.8.2008 Pridal som pár slov ku knižkám do sekcie "Naposledy prečítaná kniha" a "Knihy prečítané v roku páne 2008"
Slová múdrych, vytesané na mojej mramorovej rakve zlatými písmenami.
Pokiaľ ste toto prečítali, čítajte ďalej a nerušte, spím
Marius de Romanus AD 1977
Marius de Romanus AD 1977
Dobré a zlé aký je medzi nimi rozdiel ?
Kto vie, čo je v ňom jasného, a berie na zreteľ to, čo je v ňom temného, stáva sa vzorným príkladom sveta.
Kto pozná iných je chytrý, kto seba pozná, je múdry.
Kto premáha iných je silný, kto premáha seba je mocný.
Kto vie, nerozpráva, kto nevie, má plno rečí.
Chápať čo je neznáme je vrchol, nechápať čo je známe, je vada.
Nie je ničím nezávisieť na živote snáď vzácnejšie, než preceňovať život ?
Pravdivé slová nebývajú pekné, pekné slová nebývajú pravdivé.
Len blázon zotrváva na včerajšom názore.
Lao´c - 5 stor pred Kristom
Múdry človek je ako zrkadlo, všetko odráža, ale nič v ňom neostáva.
Čuang´c - 2 stor. pred Kristom
Gnóthi Seauton !
Sokrates
Po prvé nič nie je, po druhé i keby niečo bolo, bolo by to nepoznateľné a po tretie, i keby to bolo poznateľné, nedalo by sa to oznámiť inej osobe.
Gorgias
Panta Rhei
Herakleitos z Efezu
Umenie je vlastne svetom ešte jedenkrát viac; je tak svetu podobné ako je mu nepodobné.
Alessandro Botticelli
Deus sive natura
Baruch Spinoza
Cogito Ergo Sum
Rene Descartes
Snažiť sa byť niekým iným je plytvaním osobnosti, ktorou ste.
Kurt Cobain
Ak by zmyslom života bolo to, že zmysel mať nemá, veľa vecí by zrazu dávalo zmysel.
Marius
Kto vie, čo je v ňom jasného, a berie na zreteľ to, čo je v ňom temného, stáva sa vzorným príkladom sveta.
Kto pozná iných je chytrý, kto seba pozná, je múdry.
Kto premáha iných je silný, kto premáha seba je mocný.
Kto vie, nerozpráva, kto nevie, má plno rečí.
Chápať čo je neznáme je vrchol, nechápať čo je známe, je vada.
Nie je ničím nezávisieť na živote snáď vzácnejšie, než preceňovať život ?
Pravdivé slová nebývajú pekné, pekné slová nebývajú pravdivé.
Len blázon zotrváva na včerajšom názore.
Lao´c - 5 stor pred Kristom
Múdry človek je ako zrkadlo, všetko odráža, ale nič v ňom neostáva.
Čuang´c - 2 stor. pred Kristom
Gnóthi Seauton !
Sokrates
Po prvé nič nie je, po druhé i keby niečo bolo, bolo by to nepoznateľné a po tretie, i keby to bolo poznateľné, nedalo by sa to oznámiť inej osobe.
Gorgias
Panta Rhei
Herakleitos z Efezu
Umenie je vlastne svetom ešte jedenkrát viac; je tak svetu podobné ako je mu nepodobné.
Alessandro Botticelli
Deus sive natura
Baruch Spinoza
Cogito Ergo Sum
Rene Descartes
Snažiť sa byť niekým iným je plytvaním osobnosti, ktorou ste.
Kurt Cobain
Ak by zmyslom života bolo to, že zmysel mať nemá, veľa vecí by zrazu dávalo zmysel.
Marius
Child of the Millenia, 2000 ročný upír historik, milovník umenia a práva (pokiaľ mi vyhovuje) .Vyzerám asi takto :
A toto je môj životný príbeh:
Narodil som sa okolo roku 30 pred Kristom v meste Massallia (dnes známe ako Marseille) do doby občianskej vojny o charakter Rímskeho štátu, ako syn vplyvného rímskeho senátora a dcéry galského náčelníka. Tatko si ma ihneď osvojil, takže som bol uznaný za občana Ríma a nik mi nemohol vytýkať môj galský pôvod. Chytrý po tatkovi a krásny po mamičke som sa rozhodol nenastúpiť vojenských služieb Ríma a venovať sa najkrutejšej milenke vede. Prišiel som síce o volebné právo a možnosť byť senátorom, zato som na rozdiel od mnohých mladých mužov tej doby neprišiel o hlavu. Po štúdiách som nastúpil cestu historika a cestovateľa. Na svojich potulkách som videl temer celý vtedy známy svet.
Môj život sa zmenil keď som v roku 5 pred Kristom navštívil Rím a na návšteve u jedného spriazneného patricija stretol Ju. Lydia mala síce desať rokov ale bola to láska na prvý pohľad a celý život. Dokonca sme sa temer zasnúbili ale o päť rokov nám dal jej otec s požehnaním cisára rázne stop, pretože potulní historici sú síce slávni ale bohužiaľ nemajú žiadnu moc . Vtedy čerstvý tridsiatnik som sa vybral na vandrovku skrz Impérium. Moje cesty trvali desať rokov, až do času keď som sa pri striedmom a zádumčivom pití vína (asi 10 litrov, však my Galovia vydržíme) a písaní ďalšieho (už 350eho) zväzku svojich pamätí nestal obeťou poľutovaniahodného omylu. Parta galských druidov na pokyn tohto
zkurvysyna ma omráčila, spútala a odvliekla z príjemného tepla prístavnej putyky rovno do temných lesov provincie Galia.
Tam mi zkurvysyn prezradil, že sa volá Mael. Mael bol druid a prezradil mi nemilé zvesti. Mám sa vraj zmeniť na nejakého druidského boha, ktorému budú prinášať ľudské obete. Ako historik som vedel že druidi sú šáhlí týmto smerom, nebral som ho však vážne, lebo z vrecák mu vytŕčali klobúčiky lysohlávok. O to väčšie prekvapenie pre mňa bolo keď ma za jarného slnovratu roku pána 10 strčili do dutiny ohromného dubu. Tam ma kusla nejaká príšerne spálená príšera, vysala zo mňa mojich 5,5 l krvi a napojila ma svojou. Chvíľu to bolelo ale potom ...... veru také stavy som nemal ani po predávkovaní sa hubovou polievkou ktorou ma druidi hojne častovali. Skrátka stal som sa upírom. Skôr než ma odviedli k tým obetiam, môj spálený tvorca mi prikázal ujsť a zistiť čo sa stalo našej Matičke v Egypte. Keď som vysal svojich cca 200 l a cítil sa plný síl, kútikom oka som zazrel ako môjho zúboženého tvorcu ťahajú tí pošahanci na ohromnú hranicu. Nebolo mi dvakrát treba vravieť, vzal som nohy na plecia a upaľoval krížom cez Impérium rovno do Egypta. Chvíľu trvalo kým som Matičku Akashu a Tatka Enkila našiel, na moje prekvapenie však nešlo o charizmatických upírích vládcov, ale o dve nehybné indivíduá mierne osmahlé slniečkom, ktorému ich vystavil jeden z miestnych nemŕtvych v snahe zničiť náš druh. Čo sa temer podarilo, keďže čo sa stane matičke, stane sa všetkým, ale nie každý má toľko čo matička (vtedy to bola mladá deva cca 4000 ročná) a znesie deň na nílskych plážach. Tak som preventívne, aby sa podobná vec nezopakovala, tých nešťastníkov ukradol a ušiel s nimi do Antiochie v Malej Ázii. To som ešte netušil, že tí dvaja budú mojim krížom po dvetisíc rokov a temer ma pripravia o život.
Hneď po príchode do Antiochie roku páne 20 sa začali diať divné veci. Ako osy na med sa k mestu zliezali spálení upíri a žiadali ma, nech ich nechám piť z rodičov. Lenže to som nemal v úmysle a tak som tieto podradné indivíduá likvidoval. A potom som stretol Ju. Lydia sa musela ukryť v Antiochii, pretože cisár Tiberius sa rozhodol (ako bolo jeho zvykom) vyvraždiť celú jej rodinu. Skrývala sa pod gréckym menom Pandora a to jej prischlo i v neskoršej upírskej histórii. Za dramatických okolností som z nej totiž spravil upírku.
Večná chyba. Bola to šialená hysterka a tak som po niekoľkých storočiach pohody, plodného štúdia, stínaní mladých kresťanských upírov a po jednej prehádanej noci ušiel do Ríma. Ale ostali mi príjemné spomienky :
Rím sa zmenil....všade strašný úpadok, zlaté časy preč. Keď som naradostený odpočíval vo svojej vilke po jednom nočnom love, ozval sa buchot , dvere sa rozleteli a stál tam .... zkurvysyn s milým pozdravom
Po počiatočných nezhodách sme sa ako starí dobrí pohania pri sekaní mladých kresťanských upírov, ktorí tvrdili, že službou Satanovi vlastne slúžia Bohu, udobrili, a keď Konštantín Veľký založil Konštantinopolis, rozhodli sme sa presťahovať naše temer štyristoročné kosti do novej metropole Impéria. Po počiatočných masakrách nemŕtvych obyvateľov Konštantínovho mesta sme sa stali pánmi nočného mesta, poriadali sme divoké párty. Ibaže zlatý vek môjho Impéria bol preč, do Európy sa valili barbari a kultúra ktorú som tak miloval, sa zrútila. Smutný z tejto skutočnosti som sa po prvýkrát koncom piateho storočia odobral na spánok, ktorý v jaskyni ukrytej vysoko v Alpách severnej Itálie trval temer tisíc rokov. Keď som sa zobudil a prešiel sa po rodnej Itálii, zistil som, že časy sa zmenili k lepšiemu. Historici to nazvú renesanciou, návratom k antike. Starému rimanovi sa hneď žilo inak. Kúpil som palazzo v Benátkach a tam sa začalo odvíjať ďalšie pohnuté obdobie môjho života. Najprv som stretol Ju.
Bianca Solderini bola najznámejšou a najdrahšou kurtizánou v meste. Bola chytrá a vyzerala, akoby vystúpila z Botticelliho malieb.
Tiež bola profesionálnou travičkou bohatých klientov istej florentskej banky. Potom prišiel On. Amadeo bol ruský mladík, ktorý vyzeral ako anjel z Botticelliho obrazov.
Kúpil som ho z jedného z mnohých benátskych bordelov. A začal som maľovať. Amadeo sa stal mojim najoddanejším....no nazvime to žiakom. Keďže som chcel aby si chlapec užil, posielal som ho do bordelov všetkého druhu, on sa však vždy poslušne doplazil ku mne a prosil ma o temný dar. Keď ho istý angličan zranil v súboji otrávenou dýkou, podľahol som citom a spravil z neho upíra. Chyba. Ten spratok nasľuboval potom polovici Benátok, že im dá večný život. Prezradil to i Biance. Našťastie (no, ako pre koho) nás v palazze prepadla družina kresťanských upírov z Ríma vedená nejakým Santinom, Amadea odvliekla do Ríma a mňa spálila temer na uhoľ (zlaté benátske kanály). Amadeo dlho nesmútil, spravil kariéru v Ríme a neskôr v Paríži ako Armand, šéf divadla upírov. Z kanálu ma vytiahla Bianca, ktorú som v návale hladu vysal a spravil z nej upíra. Chyba. Povahou sa totiž ničím nelíšila od súčasných bratislavských pipiek .
Spolu s Biancou sme potom brázdili Európu, až sme v 17. storočí narazili v Drážďanoch na Pandoru . Dopadlo to katastrofálne, lebo mnou navrhovaná švédska trojka nebola po chuti žiadnej z nich .... ženy a ich predsudky.
A tak som sa presťahoval na ostrovy v Egejskom mori, kde som žil v pohode, kľude a celibáte pri kalíšku krvi, až kým sa koncom 18 storočia nezjavil tento pošuk.
Lestat bol francúzsky aristokrat a upírom bol krátko. Nutne potreboval učiteľa, pretože ako mladý upír stihol urobiť už dosť veľké kiksy. Hlavne spravil upíra z vlastnej matky, ktorá mu za to bola nesmierne vďačná .
Potom pokazil sľubnú Amadeovu kariéru v Paríži, ale daroval mu divadlo a priniesol mi od neho pozdrav.
Nabitý informáciami odo mňa sa ale nepoučil, takže jeho problémy sa tiahli devätnástym i dvadsiatym storočím. Jeho prístup k ostatným bol jasný .
Najprv stvoril týchto dvoch pankhartov
...ba dokonca v 1994 o nich natočili i film, v ktorom o mne nepadlo ani slovo.
Potom po krátkom storočnom spánku prebudil matičku Akashu, ktorá ma zasypala v mojom vtedajšom úkryte na Aljaške pod sneh, odkiaľ ma vyhrabala až hysterka Pandora. Matička Akasha narobila slušný čurbes, ale nakoniec sme to zvládli a odvtedy je relatívny kľud. Akurát, že Lestat po vycucnutí niekoľkých narkomanov tvrdil, že videl Nebo i Peklo, rozprával s Bohom i Diablom a chce sa stať svätým. Ale mňa sa to netýka žijem sám, trčím na ČSFD a mojou jedinou myšlienkou je :
DA END MI NIGGAZ
Dotazník :
Meno : Ivan
Priezvisko : Pastorek
Stav : slobodne (ne)zadaný
Vek: 31
Miesto pobytu : Bratislava/Banská Bystrica
Váha: 73kg
Výška : 183 cm
Hobby : wushu, taichi, iaidó, umenie (film, literatúra, maliarstvo,hudba), filozofia, právo, história, kedysi dávno súťažne latinskoamerické tance
Netykám si s : matematikou, geometriou, fyzikou, chémiou (síce som mal výborné ale už si z toho nič nepamätám), pavedami ako sociológia, psychoanalýza, ekonómia, personalistami, menežérmi a inými pozérmi.
Svetonázor : filozofická vetva taoizmu
Politické názory: Liberálna ľavica, multikulturalizmus a zelená, nikoliv modrá planéta
Obľúbené:
Jazyky : ženské, angličtina, japončina, čestina, ruština, čínstina
Jedlo: v poslednej dobe zeleninový šalát s kuracím mäsom, inak hocičo len VEĽA
Pitie: voda a pivo (nie nutne spolu)
Pivo: Velkopopovický Kozel
Farba: čierna,biela, zelená a červená
Výrok: Život je ťažký
Auto : čo nechodí a tým pádom nesmrdí
Zbraň: meč
Zvuk : šumenie listov vo vetre, zurčanie vody v potoku, štrnganie pohárov piva
Mesto: Florencia, Xian, Nanjing, Praha a rodná hruda Banskej Bystrice
Klipy : od Mylene Farmer
Neobľúbené :
zápletky : dobro vs. zlo
žánre : rodinný, horror, "based on a real story", romantická komédia (neplatí pre Kóreu, Japonsko, Čínu a Francúzsko).
myšlienky : "rodinné" mravné ponaučenia vo filmoch, pravicový konzervativizmus, násilný vývoz demokracie, fašizmus, reálsocializmus, rímskokatolícka diktatúra viery, zužovanie človeka ako Človeka ekonomizáciou myslenia, neoliberalizmus
režiséri : Michael Night Shyamalan, Wes Anderson
postavy : "geniálni" a "nekonvenční" detektívi bez ohľadu na pohlavie
My japanese name is 秋本 Akimoto (autumn book) 聖人 Masato (sacred person).
Take your real japanese name generator! today!
Created with Rum and Monkey's Name Generator Generator.
Obľúbená literatúra :
Momentálne čítam
Bernard Lewis : Dejiny Blízkeho Východu
Umberto Eco : Meze interpretace
Naposledy prečítaná kniha
Michal Hvorecký : Plyš
Sloboda je právo na rozkoš. Tú vetu som nevymyslela ja. Niekde som ju pochytila a hotovú použila. –To dnes už nikto nerozlišuje ... ale rozlišuje. Plyš je prvá Hvoreckého kniha, ktorá sa mi dostala do ruky. A láska na prvý pohľad to veru nebude. Plyš je totiž „kópia kópie“. Mám pocit, že autor vo svojom obdive k Palahniukovi akosi pozabudol na svoje „autorstvo“ a snaží sa práve o Palahniukovský svet vyšinutých postáv a absurdných situácií. To samo o sebe, samozrejme nie je zlé, avšak ak mám neodolateľný pocit, že túto schému poznám až pridobre z Fight clubu, kópiu kópie nezachráni ani maskovanie v podobe zmeny tematiky. Adikt-femme fatale – revolúcia-pád-šíri sa to ďalej, je príliš priehľadná konštrukcia. Ak pominiem túto maličkosť, ostanú nedostatky v budovaní príbehu. Expozícia Plyšu je extrémne natiahnutá, prvé skutočné jadro sa objaví až temer po sedemdesiatich stranách opisu hrdinovej závislosti na internetovej pornografii. Chápem, že je to na predstavenie hrdinu, ale s Hvoreckého výrečnosťou a (hoci občas logicky škrípajúcou ale i tak) výbornou štylistikou to šlo napísať dostatočne presvedčivo na strán desať. Čo je však horšie, kniha neustále osciluje medzi popismi absťákov a „nejakým dejom“. Kniha neobsahuje jedinú zapamätania hodnu scénu, či postavu. To čím chce šokovať už nešokuje, kritika konzumu je príliš prvoplánová a okatá, bez presahu, naviac podaná spôsobom, ktorý tu už – a v omnoho lepšom prevedení - dávno bol. Problém je i v nedostatočnej gradácii a pointovaní jednotlivých scén, často vidíte autorovi do karát už keď sa scéna začína a tak vyšumí do stratena. Korunou všetkého je deus exovská scéna súboja protagonistu s jednou z postáv, ktorou má asi Plyš vrcholiť, lenže vzhľadom na neukotvenosť tejto postavy v čase vlastného príbehu Plyšu knihu skôr posiela smerom nadol. Napriek tomu si Hvoreckého ostatné knihy určite prečítam, lebo tento autor je o niekoľko literárnych tried vyššie než naši „bestselleroví autori“ Matkin a Urbaníková.
Hodnotenie : 4/10
Momentálne čítam
Bernard Lewis : Dejiny Blízkeho Východu
Umberto Eco : Meze interpretace
Naposledy prečítaná kniha
Michal Hvorecký : Plyš
Sloboda je právo na rozkoš. Tú vetu som nevymyslela ja. Niekde som ju pochytila a hotovú použila. –To dnes už nikto nerozlišuje ... ale rozlišuje. Plyš je prvá Hvoreckého kniha, ktorá sa mi dostala do ruky. A láska na prvý pohľad to veru nebude. Plyš je totiž „kópia kópie“. Mám pocit, že autor vo svojom obdive k Palahniukovi akosi pozabudol na svoje „autorstvo“ a snaží sa práve o Palahniukovský svet vyšinutých postáv a absurdných situácií. To samo o sebe, samozrejme nie je zlé, avšak ak mám neodolateľný pocit, že túto schému poznám až pridobre z Fight clubu, kópiu kópie nezachráni ani maskovanie v podobe zmeny tematiky. Adikt-femme fatale – revolúcia-pád-šíri sa to ďalej, je príliš priehľadná konštrukcia. Ak pominiem túto maličkosť, ostanú nedostatky v budovaní príbehu. Expozícia Plyšu je extrémne natiahnutá, prvé skutočné jadro sa objaví až temer po sedemdesiatich stranách opisu hrdinovej závislosti na internetovej pornografii. Chápem, že je to na predstavenie hrdinu, ale s Hvoreckého výrečnosťou a (hoci občas logicky škrípajúcou ale i tak) výbornou štylistikou to šlo napísať dostatočne presvedčivo na strán desať. Čo je však horšie, kniha neustále osciluje medzi popismi absťákov a „nejakým dejom“. Kniha neobsahuje jedinú zapamätania hodnu scénu, či postavu. To čím chce šokovať už nešokuje, kritika konzumu je príliš prvoplánová a okatá, bez presahu, naviac podaná spôsobom, ktorý tu už – a v omnoho lepšom prevedení - dávno bol. Problém je i v nedostatočnej gradácii a pointovaní jednotlivých scén, často vidíte autorovi do karát už keď sa scéna začína a tak vyšumí do stratena. Korunou všetkého je deus exovská scéna súboja protagonistu s jednou z postáv, ktorou má asi Plyš vrcholiť, lenže vzhľadom na neukotvenosť tejto postavy v čase vlastného príbehu Plyšu knihu skôr posiela smerom nadol. Napriek tomu si Hvoreckého ostatné knihy určite prečítam, lebo tento autor je o niekoľko literárnych tried vyššie než naši „bestselleroví autori“ Matkin a Urbaníková.
Hodnotenie : 4/10
Knihy prečítané v roku páne 2008
1. Maxim E. Matkin : Polnočný denník
Tak, začiatkom roka som dostal záchvat potreby zistenia vkusu slovenského čitateľa. I siahol som po tejto útlej knižočke, nesúcej podtitul "prvý slovenský internetový bestseller". Čo som zistil ? Vkus slovenského čitateľa je mizerný. Polnočný denník je "moderne" napísaný brak. Autorkina (áno Matkin JE žena) štylistika je síce na veľmi slušnej úrovni a vďaka tomu sa kniha číta sama, ale v štáte dánskom smrdí niečo iné. A tým je neschopnosť vytvoriť plnokrvné postavy, nejaký hodnotnejší dej a myšlienkový background. V knihe sa nedeje nič okrem toho, že figúrky s menami ako "Exot", "Kokot", "Ježiško", "Ranená Labuť" či "Hysterka" šukajú každý s každým, schádzajú sa ,rozchádzajú sa a zase sa schádzajú a tak znova ďalej. Pridanou hodnotou má byť "humor" a "zmysel pre realitu". Lenže....ono to skôr veľmi zvláštnym spôsobom pripomína telenovely so snahou o presah, ktorý nikdy nemôžu dosiahnuť. Hoci sa v knihe operuje menami ako Eco, či narážkami na známe filmy, chyba lávky toto len budí zdanie "čítania pre intelektuálne publikum". A okolo reality to nešlo ani náhodou, sám som z tejto generácie a žijem v meste, ktoré autorka opisuje. Jednoducho slovenská literatúra je fakt v totálnych sračkách a dúfam, že príde niekto, koho bude zaujímať i niečo iné než americké seriály pre dorast.
Hodnotenie : 3/10
2. Seymour Chatman : Pribeh a diskurs
Veľmi zaujímavé a zrozumiteľné čítanie o naratíve v literatúre a filme od klasika teórie naratívu.
Hodnotenie: 10/10
3. Peter Jaroš : Tisícročná včela
Klasika slovenskej literatúry, jasne ukazujúca, že i slovenskí spisovatelia majú čo ponúknuť. Veľmi príjemne napísaná kniha využívajúca množstvo archaizmov a ľudového jazyka až nárečia, zobrazujúca rod Pichandovcov z Hybe na pomedzí prelomu 19 a 20 storočia až po vznik prvej ČSR. Vytknúť sa dá snáď len akási skratkovitosť niektorých zápletiek a mierne propagandistický pro-komunistický podtext, hoci veľmi jemne a nenásilne zakomponovaný. "Reader - abuse" však knihu poriadne pozdvihuje.
Hodnotenie 9/10
4. Chuck Palahniuk : Snuff
What the fuck, my dear Chuck ? Sú knihy na ktoré sa človek vyslovene teší a autori, ktorých si priam zbožští. Po prečítaní synopsy najnovšieho románu Chucka Palahniuka som s napätím odpočítaval dni jej vydania, pretože som ju mal dostať v deň jej vydania v USA a príbeh starnúcej pornohviezdy túžiacej dať kolosálnu bodku za svojou kariérou prostredníctvom záznamu megasúlože so 600 nadržancami z celých štátov vyrozprávaný majstrom satiry amerických hodnôt mi pripadal totálne chuckovský. Lenže, i majster tesár sa utne. Po skvelom zombie sci-fi Rant ponúkol Chuck svoju ďaleko najslabšiu knihu. Pritom sa stále pridržiava svojho zvyku komponovať román v súlade s pravidlami vnútornej kompozície diel žánru resp. oblasti o ktorej rozpráva. Snuff je rozprávaný z pohľadu Mr. 600, Mr. 72, Mr. 173 a Sheily, asistentky pornohviezdy Cassey Wright. Hľadisko týchto štyroch rozprávačov sa periodicky strieda po jednotlivých kapitolách a často sa čas príbehu oproti času diskurzu skracuje pohľadom z hľadiska nasledujúceho rozprávača. Tento štýl kopíruje periodické striedanie základných záberov v pornofilmoch, bohužiaľ bežný čitateľ túto formálnu vychytávku buď nezaregistruje, alebo pre neho nemá význam. A tak je zo Snuffu zhruba rovnaké potešenie ako z pozerania porna baví Vás len chvíľu, potom máte veľkú chuť pretáčať dopredu. Príbeh je tentokrát maximálne nezaujímavý a nie je v ňom, nič , čo by už Chuck nepredviedol vo svojej doterajšej tvorbe. Dalo by sa dokonca povedať, že Chuck sa začal vykrádať; dokonca ak poznáte jeho knihy, budete mu zhruba od polovice románu vidieť do karát a to sa mi zatiaľ u tohto kultového autora nestalo. Priemerný dojem z knihy zráža rodinný ( hm i keď tak chuckovsky rodinný) záver zvrhnuvší sa do totálne trápneho absurdného shockeru v štýle padouch nebo hrdina, šuká celá rodina. A práve týmto záverom Chuck prestrelil na stranu gýča, pretože niekto tak zručný v písaní a s tak zaujímavými myšlienkami v hlave podobné veci nepotrebuje. True fact.
Hodnotenie : 4/10
5. Nahoko Uehashi : Moribito
Vynikajúce fantasy pre dorast. Veľmi príjemná predloha pre najlepší anime seriál tohto roka. Oproti seriálovej podobe omnoho striedmejšie a priamočiarejšie rozprávanie o nadutej hlúposti vládcov, palácových intrigách, múdrosti obyčajných ľudí a jednoty všetkého živého. Mierne rozvinutá "palácová" línia však pekne dofarbuje animovanú podobu tohto diela.
Hodnotenie : 9/10
6.Milan Kundera : Nesnesitelná lehkost bytí.
Kniha o hovne a gýči. O gýči komunistickom, ale i demokratickom, o gýči cirkevnom, pravicovom, ľavicovom, konzervatívnom aj liberálnom. Ale hlavne kniha o človeku. Jedna z najlepších kníh aké som kedy čítal.
Hodnotenie : 10/10
7. Dante Alighieri : Božská komédia : Peklo
Nesmrteľné dielo renesančného velikána a zároveň neskutočne komplexný alegorický pohľad na súdobú spoločnosť očami jej obdivovateľa i kritika. Kniha je priam natlačená odkazmi na renesančné reálie a preto odporúčam zohnať si poriadny komentár.
Hodnotenie : 10/10
8. Michail Bulgakov : Majster a Margaréta
Prekrásne a perfekcionisticky napísaný kolorit ranokomunistického Ruska s trochou mystiky a apokryfu. Obraz svojej doby alebo i dobre utajená kritika systému ? V tom sa nechcem hrabať, každopádne odporúčam.
Hodnotenie : 9/10
9. Michal Hvorecký : Plyš
Sloboda je právo na rozkoš. Tú vetu som nevymyslela ja. Niekde som ju pochytila a hotovú použila. –To dnes už nikto nerozlišuje ... ale rozlišuje. Plyš je prvá Hvoreckého kniha, ktorá sa mi dostala do ruky. A láska na prvý pohľad to veru nebude. Plyš je totiž „kópia kópie“. Mám pocit, že autor vo svojom obdive k Palahniukovi akosi pozabudol na svoje „autorstvo“ a snaží sa práve o Palahniukovský svet vyšinutých postáv a absurdných situácií. To samo o sebe, samozrejme nie je zlé, avšak ak mám neodolateľný pocit, že túto schému poznám až pridobre z Fight clubu, kópiu kópie nezachráni ani maskovanie v podobe zmeny tematiky. Adikt-femme fatale – revolúcia-pád-šíri sa to ďalej, je príliš priehľadná konštrukcia. Ak pominiem túto maličkosť, ostanú nedostatky v budovaní príbehu. Expozícia Plyšu je extrémne natiahnutá, prvé skutočné jadro sa objaví až temer po sedemdesiatich stranách opisu hrdinovej závislosti na internetovej pornografii. Chápem, že je to na predstavenie hrdinu, ale s Hvoreckého výrečnosťou a (hoci občas logicky škrípajúcou ale i tak) výbornou štylistikou to šlo napísať dostatočne presvedčivo na strán desať. Čo je však horšie, kniha neustále osciluje medzi popismi absťákov a „nejakým dejom“. Kniha neobsahuje jedinú zapamätania hodnu scénu, či postavu. To čím chce šokovať už nešokuje, kritika konzumu je príliš prvoplánová a okatá, bez presahu, naviac podaná spôsobom, ktorý tu už – a v omnoho lepšom prevedení - dávno bol. Problém je i v nedostatočnej gradácii a pointovaní jednotlivých scén, často vidíte autorovi do karát už keď sa scéna začína a tak vyšumí do stratena. Korunou všetkého je deus exovská scéna súboja protagonistu s jednou z postáv, ktorou má asi Plyš vrcholiť, lenže vzhľadom na neukotvenosť tejto postavy v čase vlastného príbehu Plyšu knihu skôr posiela smerom nadol. Napriek tomu si Hvoreckého ostatné knihy určite prečítam, lebo tento autor je o niekoľko literárnych tried vyššie než naši „bestselleroví autori“ Matkin a Urbaníková.
Hodnotenie : 4/10
Obľúbená muzika : všetko depresívne - Alanis Morrisette, Smashing Pumpkins, Garbage, Cardigans, Massive Attack, Groove Armada ale aj nejaké tvrďárny - Guns and Roses, Evanescence, dobrá tanečná hudba - napr. Daft Punk ale aj klasika, hlavne Vivaldi, Mozart a Bach.
Kto by chcel vidieť ako vyzerá hudobný BOH tak je to ta nenápadná pani za synťákom...alebo Kajiura Yuki na Anime EXPO 2003
Umenie: milujem Botticelliho obraz Zrodenie Venuše, - ak uvidíte niekoho kto má takú tvár ako ona určite dajte vedieť , skrátka favourite painter je Sandro, potom mám rád aj Raphaela a Michelangela. Fascinuje ma sakrálne umenie, aj keď nie som veriaci.
Ked to tak po sebe čítam, dosť bizarné.....
Moje obľúbené umelecké diela :
Moji obľúbení majstri
Ku dnešnému dňu som videl 121 filmov z TOP 200 CSFD
Moje najobľúbenejšie filmy
Najobľúbenejšie anime seriály
N O I R Noir... jméno dávného osudu.
Dvě panny vládnou smrti.
Pokoj nově zrozených jejich černé ruce chrání.
Namísto štítů černé róby odrážejí tmu od nemluvňat.
Zbloudilé děti vábí černými dušemi do plamenů pekelných.
Altena: If love can kill a person, surely hatred can save them.
Kirika Yuumura: Love may kill people... but hatred cannot save them.
Mireille Bouquet : Make way, if you fear the heart of darkness !
MADLAX
Toto miesto ...... je úplne obyčajné miesto......
Chci tě požádat o laskavost. Dohlédni na mě. Chci aby sis pamatovala bytost zvanou já. Nezapomeň na mě. (prebratý preklad od Idaho)
Madlax....je meno ženy, ktorá nemôže umrieť.
Došlo mi to poté, co jsme se spojily. Lhala jsi, když jsi mi řekla, že zabíjíš aniž by sis to uvědomovala. Pokaždé, když jsi někoho zabila, vykřiklas, plakala jsi kvůli tomu... Tvůj žal vychází z tvé laskavosti.(prebratý preklad od Idaho)
Pasta wo tabetai....
Sme len.....Pandorine klenoty.....
Mai-HiME
Who are those little girls in pain just trapped in castle on dark side of moon.
Twelve of them shining bright in vain, like flowers that blossom just once in years.
They're dancing in the shadows like whispers of love, just dreaming of a place where they're free as dove.
They've never been allowed to love in this cursed place, it's only the fairy tale they believe.
ANIME NAJ 2008
Najlepší serál/dráma: Seirei no Moribito
Najlepší seriál/komédia:Maison Ikkoku
Najlepšia réžia: Kamiyama Kenji / Seirei no Moribito
Najlepší scenár: Nahoko Uehashi/Kamiyama Kenji - Seirei no Moribito
Najlepší mužský charakter/dráma: Chagum/Seirei no Moribito
Najlepší ženský charakter/dráma: Balsa/Seirei no Moribito
Najlepší mužský charakter vo vedľajšej úlohe/dráma: Shuga/Seirei no Moribito
Najlepší ženský charakter vo vedľajšej úlohe/dráma: Rena Sayers/Mai-Otome:Sifr
Najlepší mužský charakter/komédia: Yuuseki Godai/Maison Ikkoku
Najlepší ženský charakter/komédia: Aika/ Aika
Najlepší mužský charakter vo vedľajšej úlohe/komédia: Yotsuya san/ Maison Ikkoku
Najlepší ženský charakter vo vedľajšej úlohe/komédia: Akemi Roppongi/Maison Ikkoku
Najlepší anime film: Byousoku 5 cm
Najlepšia kamera: Seirei no Moribito
Najlepší strih: Avenger
Najlepšia hudba: Kenji Kawai /Seirei no Moribito
Najlepšie vizuálne a zvukové efekty: Seirei no Moribito
Najlepšia animácia: Seirei no Moribito
Najlepší dizajn postáv: Seirei no Moribito
Najlepší opening:L'Arc-en-Ciel - Shine/Seirei no Moribito
Najlepší ending:Seirei no Moribito
Najlepšia "chujáda" roka: Agent Aika
HYPE roka: Blood+
Prekvapenie roka: Agent Aika
Najočakávanejšie projekty roka 2008
TOP 2008 "On Screen"
Kompletný rebríček prezradí macko
TOP 2008 "On Screen"
Kompletný rebríček prezradí macko
Mariove NAJ 2008
Najlepší film: Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepšia réžia: Andrew Dominik/ Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepší scenár: Paul T. Anderson/There will be blood
Najlepší mužský herecký výkon: Daniel Day Lewis / There will be Blood
Najlepší ženský herecký výkon: Anna Friel/Bathory
Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Casey Affleck/Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe: Helena Bonham Carter/Sweeney Todd
Najlepší animovaný film: Byousoku 5 cm
Najlepšia kamera: Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepší strih: Speed Racer
Najlepšia hudba: Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepšie vizuálne a zvukové efekty: Speed Racer
Strih zvukových efektov: Speed Racer
Najlepšia výprava: Assassination of Jesse James by the coward Robert Ford
Najlepšie kostýmy: Sweeney Todd
Najlepšia "chujáda" roka: Tropic Thunder
HYPE roka: bezkonkurenčne The Dark Knight
Prekvapenie roka: Kung Fu Panda
2007 no Ičiban kawaii eiga: Juno
To najlepšie, čo som zatiaľ videl tento rok a kandidáti do TOP 2009
Najobľúbenejšie zverejniteľné hobby
Najobľúbenejšie zverejniteľné hobby
Stretnutie v Bratislave 4.2.2006
Take Free Advanced Global Personality Test
personality tests by similarminds.com
Ste
obeťou tejto stránky
z toho :
obeťou tejto stránky
z toho :
Marius v číslach
| Advanced Global Personality Test Results
|
personality tests by similarminds.com
Som dobrý, alebo som dobrý?
Pre tých čo sa chcú nechať pohrýzť
| Enneagram Test Results
Your variant is self pres |
Personality Test by SimilarMinds.com
