Immortal

Komixy som nečítal (ale už aj si ich zháňam...), a preto sa mi v príbehu a celom vnútornom "vesmíre" orientovalo pomerne ťažko. Ono zhustenie starovekej egyptskej mytológie, futurickosti, rôznych tajomných postáv a ich zložitých motivácií (a ešte všeličoho iného) do 100 minút je dosť silná káva. Podľa mňa si tento príbeh zaslúžil skôr trilógiu, prípadne celý seriál, ale čo už s tým narobím - aspoň som si poriadne precvičil mozgové závity :). Čo ma ale na filme chytilo je vizuálna stránka, ktorú sa nezdráham nazvať famózna. To natáčanie pred bluescreenom má fakt niečo do seba, a Immortel v týchto aspektoch o krôčik prekonáva Sky Captaina aj Sin City. Spolu s vizuálom dokonale pôsobí aj hudba a dotvárajú veľmi výraznú atmosféru. Immortel ako vizuálny bonbónik doporučujem snáď každému, rozhodne stojí za pozretie. 8/10 (12.12.2005)

Animácie boli FAKT podivné a troška mi to pripomínalo animáciu Sims dvojky (troška nepodarenú). Ale príbeh, aj keď niektorí hovoria, že bol o ničom, sa mi páčil. Zaujímavá predstava budúcnosti (podľa mňa troška pripomínajúca Piaty Element) a soundtrack úplné potešenie pre moje uši ;) Keby sa mi tento kúsok nepáči, hodnotím ho asi ako priemerný. Takto je to však za 4*. Musím ešte očekovať ten komiks, podľa ktorého to je a možno sa môj názor zmení. (02.12.2010)

Niečo podobné som ešte nevidel. A nemyslím to ako kompliment. Najskôr vyzerá film ako tak animačne dobre - priemerne a potom sa to zvrtne na tak príšernú animáciu, akú som jakživ nevidel. Ale ozaj. Už len kvôli tomu si to pozrite. Niečo príšerné. Zaujímavou vecou je, že sa tu strieda animácia s reálnymi hercami. Ono by to bolo super, ale kvôli tej až smiešnej animácií to nejde do seba. Niekedy mi až vyprskli sliny od smiechu, keď som to videl. Pozriete si napríklad v miestnej galérií na štvrtej strane tretí obrázok odspodu. Je to akoby nedokončená, prvotná animácia. Ak ste videli ako sa robilo Star Wars v počítači, tak presne to mám na mysli. Je to akoby tvorca počas filmu zomrel a oni vypustili alpha verziu. (24.10.2022)

Pozoruhodné v detailech, leč strašlivě nevyvážené v celku. Bilalův film mě přesvědčil některými částmi výtvarného řešení, zejména vizuální stylizace prostředí depresivní cyberpunkové aglomerace je špičková, naproti tomu animace lidí pokulhává a zejména jemnější emoce není schopna vyjádřit vůbec. Živí herci jsou naštěstí jiné kafe, jak rozervanec Nikopol v podání tradičně skvělého Thomase Kretschmanna, tak křehce tajemná Jill Lindy Hardy. Velice nevyrovnaný je scénář, který vznikl dle zjevně mnohem komplexnější komiksové předlohy, z níž však povstává pro nezasvěcené pouze zmatená drť jmen a nikam nevedoucích osudů. Ve filmu se tak příliš dlouho vytváří jakýs takýs nosný příběh a jeho vizualita nedokáže určitou vykořeněnost dialogů i osudů uprostřed nehostinného fikčního světa nahradit. Nelze popřít, že pro osoby znalé komiksu se vše jeví jinak... Ježto se však mezi ně neřadím, musím nutně posuzovat Immortel jako zmatený a místy nudný pokus nové generace, který teprve v závěru dokáže evokovat čitelnou atmosféru a vygenerovat jistý emotivní náboj. Enki Bilal si ukousl velké sousto, přeplnil ho symboly a obrazy, čímž rezignoval na pozornost nezasvěcených. Krom toho však nedokázal jako filmař udržet svoje dílo v koherentním celku, což je chyba těžko svalitelná na předlohu... (02.01.2006)

Enki Bilal chcel proste svoje fantazijné vízie rozpohybovať a ukázať ich širšiemu obecenstvu (ak ste ho zatiaľ nepoznali ako maliara, nájdite si jeho diela na internete), ale možno by mu zámer vyšiel lepšie, keby scenáristickú stoličku pustil úplne a o režisérsku sa aspoň podelil. Kulisy sú dizajnom aj realistickosťou (pri určitej tolerancii k žánru) veľmi uspokojivé a dýchajú komixovou atmosférou a vo svojej kategórii by stáli za pol hviezdičky navyše, keby celý dojem nepokazili animované postavy. Tie totiž vzbudzujú silný dojem počítačovej hry a občas svojou drevenosťou zatienia aj samotný nápad miešania ľudských hercov so softvérovými. Skutoční herci sú asi len traja, ale zvlášť herecký výkon Thomasa Kretschmanna len ťažko možno nazývať výkonom... (a to jeho šepkanie mi často liezlo na nervy). Príbeh je zo začiatku zmätený, potom sa postupne pozliepa, diery v ňom sa tvária, že sú absolútne v poriadku, alebo prinajhoršom, že sú tajomné a nevysloviteľné. Tento - občas prehnaný - pátos, spolu so stúpajúcou predvídateľnosťou a otravnou neprekvapivosťou spôsobujú pomaly narastajúce znechutenie. Výsledkom je napokon fantazijná, romantická, politicko-gansterská rádoby akčná kaša. Mytológia, ktorá sa snaží byť základom tejto story, by určite vydala na priemerný fantasy román, ktorý by sa aj celkom slušne predával, ale ako film je to síce vizuálne zaujímavá, ale nedotiahnutá, vykrádačská a na položené otázky veľmi nedostatočne odpovedajúca rozprávka z budúcnosti. Toť môj názor. (07.06.2005)