Chlap prezývaný Brumteles

Já bych také chtěla být Mojko Vlado Müllera. Na malém prostoru hodiny a čtvrt dokázal předvést ohromně širokou paletu poloh, od vystresovaného chlapa, pro kterého je práce náhradou za rodinný život, přes vyděšeného človíčka, který si neumí představit svoji budoucnost, až po muže, jenž během pár minut získal tak trochu nedopatřením a hodně náhodou vnuka. (06.03.2015)

Shovívavost je jedna z mých oblíbených vlastností a rád si na ni vzpomenu i tentokrát. Film balancuje na hraně snímku Obžalovaný a seriálu Přátelé zeleného údolí, kteréžto spojení mi v hlavě vytvořilo menší dilema, podtrhnuté i nenápadně laděným připomínáním budovatelské myšlenky. Ani jednoduchá hra na hodné a zlé mě nakonec nedonutila k nižšímu hodnocení. Vlado a Štěpán Koníček se svou hudbou drží celý filmek pevně nahoře. (21.03.2015)

ČESKOSLOVENSKÁ TELEVÍZNA PREMIÉRA: ČST 1 = 31.1.1983, pôvodný televízny film - Klasika a kult slovenskej filmovej televíznej tvorby. A sebeckú matku v podaní K. MAGÁLOVEJ som nenávidel dlhé roky. Ale našťastie nadabovala v 1989-tom MAKEPEACEovú a tak som ju vzal na milosť :-). (4.8.2008) (04.08.2008)

Súdruh Dvorský je námestníkom veľkého štátneho podniku. Žije sám, bez manželky, bez detí. Je zavalený prácou pre naše socialistické hospodárstvo. Podniku venuje všetok svoj čas. Vysoké pracovné tempo sa podpíše na jeho zdravý. Začne mať vážne problémy so srdcom. Tie vyústia až do silného infarktu, ktorý ho takmer pripraví o život. Kvôli tejto príhode a následným komplikáciam musí opustiť svoje miesto. Jeho kariera musí ísť bokom. Rozlúči sa so svojimi kolegami a odchádza do dôchodku. Zoznámi sa so susedom Konštantínom. Je to malý chlapec, žiak základnej školy. Žije iba so svojou matkou, ktorá na neho kvôli frajerovi nemá čas. Medzi starnucím Dvorským a mladým Konštantínom vznikne zvlášte priateľstvo, ktoré im obom pomôže vyrovnať sa s ťažkou životnou etapou, v ktorej sa ocitli. Brumteles a Mojko si budú vzájomnou oporou. *** (07.03.2012)

Vlado Müller je veľký chlap a v tomto filme aj veľký pracant, veľký šéf a nad ním je už len upratovačka, ktorá jediná ho môže poslať z roboty domov. Ale predsa sa nájde aj nejaký iný dôvod a tak má na predčasnom dôchodku v päťdesiatke fúru voľného času, s ktorým takmer nevie, ako naložiť. Jeho osud sa na socialistickom sídlisku prepletá s inými osudmi a jednou detskou postavou. Chvíľu je to zaujímavé, chvíľu trochu nasilu, ale na film minulej doby obstojné. Kamila Magálová sa objaví vo vedľajšej úlohe svojskej mamy s nevzhľadnou trvalou na hlave. Nakoniec mi film silno pripomenul Kachyňove diela o detských osudoch a to považujem za pochvalu. Za to, aj za Müllera zaokrúhľujem nahor na štyri hviezdy. –––– Žijem pre vlastné potešenie. Človek by nemal žiť pre veci, ale pre iných konkrétnych ľudí. Ak však nežijem pre niekoho, akým právom žijem? (21.03.2015)