Režie:
Pavel LunginScénář:
Dmitrij SoboljevKamera:
Andrej ŽegalovHudba:
Vladimir MartynovHrají:
Pjotr Mamonov, Viktor Suchorukov, Viktorija Isakova, Dmitrij Ďužev, Jana Jesipovič, Nina Usatova, Timofej Tribuncev, Jurij Kuzněcov, Sergej Burunov (více)Obsahy(1)
Za války v Severním moři zajali Němci sovětský vlečný člun a za příslib života donutili jednoho z námořníků zastřelit svého kapitána. Člun pak vyhodili do vzduchu. Námořník se ocitl v ostrovním klášteře a jako mnich Anatolij zasvětil svůj život bohu a pokání, aby odčinil svůj hřích. Po letech dřiny v kotelně získal dar vcítění do lidských duší a proslul jako léčitel. Ačkoli pochybuje o seslané boží milosti, neodmítá ty, kdo věří v jeho svatost a prozřetelnost. Poslechne ho i převor, otec Filaret, který se zřekne přepychu a pýchy a nastěhuje se do kotelny... Plyne čas a naplňují se dny Anatolijova života, jeho pokání a zázraků. Duši ctihodného, ale možná jurodivého mnicha rozvrátí příjezd nečekané návštěvy... Anatolij je přinucen rekapitulovat dosavadní život. Jak má nyní vnímat své svědomí, boha a dar, jenž mu byl propůjčen? (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (102)
Dal jsem hned pět hvězd, protože po komentáři bych stejně jednu přidal... A proč? Protože tu opět máme nejfrekventovanější ruské téma "osud člověka", ne již pod tímto titulem ani válečným tématem (i když přece je zasazeno alespoň do úvodu... Dialektické řešení tézí a antitézí: hrdina - zbabělec, zločin - trest, svatost - svévole (používáno v českých titulcích). Syntézou je pochopitelně smrt (a likvidace mrtvoly, u nás vzněšeně pohřeb). A je jedno či v bedně s rybářskými sítěmi nebo v nádherně sroubené rakvi nebo prostě v ničem - záleží na době, která nazrála k rozhodnutí, že "rakev je už důležitější než kredenc". ()
Zvláštní, filozofické, skvěle zahrané umělecké drama, které by v této podobě rozhodně nemohlo vzniknout v továrně na sny zvané Hollywood. Důvod je prostý: nejedná se o film určený pro široké masy, ale spíše pro intelektuálně zaměřené publikum, kterému nevadí teologické podtexty či jiné myšlenkové kontexty, kterými je tento příběh doslova přeplněný. I proto chápu řadu negativních komentářů, nicméně já se mezi tyto lidi řadit nebudu. Příběh o kontroverzním léčiteli mě až moc zasáhl natolik, abych mu udělil méně jak čtyři hvězdy. 80% ()
Veľmi ťažký film pre užšie publikum a až sa divím, že dosahuje tak vysoké čísla, keďže je duchovne a rusky založený a to sú dnes už veľmi bakané atribúty. Ale aj v Poľsku, kde vedia najsprávnejšie, ako nenávidieť Rusko, má film 74%, takže jeho kvalitu postrehli aj tam. Film má svoju atmosféru a mystiku, ale chýbalo mi sebabičovanie pre zavŕšenie odčinenia hriechu, bolo by to efektívnejšie aj teplejšie, než tam bez čižiem po zime chodiť. Inak ak človek získa dojem z filmu podľa situácie z roku 1942, ktorá je silná, potom ostáva sklamaný, že to ide celkom iným smerom. Ale v tej pomernej nude príde aj prekvapenie. ()
Tak tohle mě dostalo. Filmařsky, herecky, kamerou, výpravou, hudbou, a v neposlední řadě scénářem a poselstvím... Nejen tím, které je viditelné jako hlavní, ale i těmi v pozadí, těmi náznaky některými... --- Mimochodem, jak tu někteří v komentářích píší, že tohle se dá natočit jen ve spirituálním Rusku, tak možná bych upozornil na Zábranského Dům pro dva, nebo polský film Czisza. a to nemluvím o oněch dvou "klášterních" francouzských. Problém je, že u nás na západě na duchovní filmy nejsou diváci. ()
Ak by som mala byť objektívna, dve hviezdičky sú pri takomto snímku skutočne málo. Ak by som však bola v tomto prípade objektívna, popriem niečo dôležité v sebe - a preto radšej volím úprimnosť. Tento film ma striedavo nudil, desil, uspával, iritoval a v niekoľkých vzácnych scénach i zaujal; nie však natoľko, aby som si ho chcela pozrieť ešte raz. Možno mi chýba práve oná povestná pokora, možno väčšia trpezlivosť, možno určitá preduchovnatelosť ... A možno chyba vôbec nie je vo mne, ale kdesi v nepomere dlhej minutáže a (predpokladám, že zámerne) pomaly plynúcom deji ... No ktovie,, možno sa raz ešte odhodlám znova preskúmať tento prečudesný Ostrov ... ()
Galerie (15)
Zajímavosti (21)
- Natáčanie sa začalo v októbri a skončilo začiatkom decembra 2005. Režisér Pavel Lungin sa pritom ponáhľal: "Musel som to rýchlo natočiť. Bolo potrebné dokončiť nakrúcanie skôr, ako Biele more pokryje ľad." (Arsenal83)
- Filmový štáb strávil dlhý čas výberom miesta na natáčanie filmu. Vykonali až 4 neúspešné expedície: filmový štáb precestoval Murmanskú oblasť, navštívili Ladogu, Onežské jazero, Kiži a Pskovské jazerá. Žiaden z kláštorov pôsobiacich na týchto miestach režisérovi Lungina nevyhovoval, pretože potreboval „malý, opustený kláštor a všetky moderné kláštory sú obrovské mestá obohnané vysokými múrmi“. Počas piatej cesty konečne miesto našli - bol to okraj malej dedinky Rabočeostrovsk na pobreží Bieleho mora v Karélii. (Arsenal83)
- Na odovzdávaní cien Zlatý orol Mamonov ohromil zhromaždené publikum tým, že sa objavil na pódiu v jednoduchom pletenom svetri, obnosených džínsoch a lacných teniskách. Po prevzatí ceny predniesol obviňujúci prejav, ktorý šokoval spoločenské zhromaždenie: hovoril o smrti kameramana Andreja Žegalova, ostro kritizoval nedbanlivosť modernej ruskej spoločnosti, pričom si všimol nahrádzanie hodnôt, nemorálnosť podnikania v oblasti hazardných hier a každoročnú vraždu miliónov detí. Úrady podľa jeho názoru v tejto žalostnej situácii nič nerobia a podľa neho ak sa ruská spoločnosť nespamätá, čoskoro sa stane otrokom Číňanov. Jeho prejav bol na hlavnom kanáli takmer úplne vystrihnutý, ale vyvolal značnú rezonanciu v tlači. Slávna novinárka Irina Petrovskaja označila Mamonova za osobnosť mesiaca a online magazín “Rebel” zaradil toto šokujúce vystúpenie do “top 10 rebelantských činov roku 2007”. (Arsenal83)
Reklama