Seirei no moribito

Najvyšší úžitok je ako voda. Všetkým tvorom prospieva a nesvári sa so žiadnym, prebýva v miestach, ktorým sa ľudia vyhýbajú. Dokonalý človek je ako zrkadlo, aj on všetko odráža a nič v ňom nezostáva. Zbraň používa len, keď sa tomu nemôže vyhnúť. Svoju múdrosť vyjadruje bytím a pretože o seba rovnako opatruje, ako celý svet, možno mu zveriť vládu nad svetom. Nečiniac nič, o čom sa nedomnieva, že by malo byť vykonané, neponáhľa sa a len opatrne meria slová; keď je jeho úloha dokončená a úspech sa dostaví, každý vraví „bolo to také jednoduché“ a múdry odchádza, lebo už niet ničoho čo by mal vykonať. Ťažko hľadať ázijskejšie anime ako je práve Seirei no Moribito. Nielen zasadením do typicky ázijskej ríše, miešajúcej prvky stredovekého Japonska, Číny a Kórey, ale i celkovou metafyzickou výstavbou tohto fikčného univerza. Dualita a zároveň komplementarita dvoch realít sveta, Sagu a Nayug je odrazom princípov jin a jang. Postavy Chaguma a Balsy sú presným naplnením taoistických ideálov dokonalého vládcu a dokonalého človeka. Star Diviners zastupujú konfuciánov (s precitnutím Shugu „som tak učený a predsa nič neviem“) a vedľajšie postavy zas múdrosť ľudu odvodenú z prírodných cyklov. Seriál tieto ázijské myšlienkové dary kultúrnemu dedičstvu ľudstva ukazuje veľmi prirodzenou cestou, a to každodennými bežnými činnosťami. Skutočnosť, že i tieto drobnosti perfektne dokresľujú prostredie „reality“ seriálového sveta a robia z postáv jedny z najplastickejších, aké je možno v anime vidieť má dozaista na svedomí autorka predlohy (a pozor, desaťdielnej, takže dúfajme v pokračovanie) etnologička Naoko Uehashi. Balsa, hoci skvelá kopijníčka, nie je žiaden neporaziteľný ninja a sem tam si to poriadne odskáče. A malé vystrašené princátko Chagum, vyjadrujúce svoju múdrosť bytím a odchádzajúce keď už niet čo by bolo treba vykonať za svojou adoptívnou mamou čo do hĺbky zobrazenia tiež nezaostáva. Vyzdvihnúť treba i to, že seriál si v dnešnej dobe úplne vystačí s lineárnou naračnou štruktúrou, spestrenou len niekoľkými flashbackami ozrejmujúcimi Balsinu minulosť a motiváciu. Technická dokonalosť seriálu bola ospevovaná už dostatočne, pridám len, že chvíľami sa môže vizuálnou monumentálnosťou rovnať opusom Yimou Zhanga. Za mňa už len : Seirei no Moribito by mali vidieť i tí, čo sa anime nevenujú a ak by som mal jednou vetou zhrnúť a nalákať na tento strhujúci príbeh o vzájomnom prepojení všetkého živého i neživého, potreby rešpektu, úcty k životu a pochopenia sveta okolo nás, tak vedzte, že Seirei no Moribito je pre mňa Mononoke Hime pre tretie tisícročie. 10/10 P.S. neviem si predstaviť anime , ktoré by SnM zobralo titul anime roka 2008. (30.04.2008)

Kenji Kamiyama se po kyberpunkových, filosofických (a skvělých :-)) Kôkaku kidôtai pustil do něčeho úplně odlišného a vychází mu to parádně. Místo budoucnosti nacpané technikou se seriál odehrává v době, kde nejlepšími zbraněmi byly meče a luky. Zatím jsem shlídl jenom prvních pár dílů, ale už z těch můžu říct, že je to jedno z nejlépe nakreslených anime jaké jsem kdy viděl. Krásná hudba je samozřejmostí a jediné co mi tentokrát moc nesedí jsou písničky v openingu a endingu. (27.10.2007)

Dostat se Seirei pod kůži není žádná legrace. Balsa je sice statečná hrdinka jedna radost a věrný Tanda dokonalý nejlepší přítel, ale poslouchat roztodivné myšlenkové pochody prince Čaguma jde občas trochu ztuha (a epizody typu "Čagum si hledá kamarády" tomu vůbec nepomáhají). Když pak musím sledovat i počínání učence Shugy, který místo toho, aby plnil roli potenciálního hybatele děje, jen objevuje fakta, která jsou divákovi dávno jasná, nebyl jsem si jistý, jestli putování s vejcem vodního démona vůbec dotáhnu do úspěšného cíle. Ale chtělo to jen menší dávku trpělivosti. Zcela atypický přístup tvůrců, kteří vypráví hlavní linku jako pozvolné fantasy drama i kapitolu alternativního dějepisu zároveň, si mě postupem času získal, nemluvě o dokonalé audiovizuální stránce. Při sledování čarokrásné krajiny podkresleném pohádkovým soundtrackem Kenjiho Kawaie zkrátka není možné neroztát. V závěru poslední epizody jsem se cítil jako na konci výletu plného zážitků a dojmů. A na pár chvil mi bylo upřímně líto, že to nebylo doopravdy. (21.01.2013)

Kvalitné anime, ktoré stavilo hlavne na materinskú lásku a jej prejavy. Charaktery sú veľmi kvalitné a počas príbehu sa jemne vyvíjajú najmä princ Chagum. Balsa ako silný kopijník/kopijníčka nemá len jednu rovinu silného bojovníka, ale už aj spomínaný materinský cit. City jednotlivých hrdinov k princovi sa budujú celé anime, aby mohlo prísť k celkovému smutnému vyvrcholeniu. Vyvrcholenie v podstate, ale nie je také smutné ako niektoré situácie v anime. Napätie bohužiaľ musí ustúpiť budovaniu vzťahov, napätie v podstate veľa dielov vôbec neexistuje. Príbeh je veľmi dobre vyrozprávaný a Balsa v podstate porozpráva svoj príbeh z minulosti v pravú chvíľu. Keď Balsa porozpráva ako vyrastala konečne zistíme pôvod jej správania a toho aká je. Korením a obrovským korením sú reálne súboje, ktoré sú prepracované do najmenšieho detailu a okulahodiace. Aj keď tieto súboje sú veľmi kvalitné je ich málo čo je obrovská škoda. Čiže tomu chýbalo napätie a viac súbojov aj keď treba povedať, že príbeh je v podstate dostatočne kvalitný a zabaví aj bez toho. Teda je to skôr vzťahové anime ako bojové aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Srdce bojovníka je teda srdcom obyčajného človeka, ale bojovník musí bojovať oveľa viac. Keď si vybudujete vzťah k jednotlivým hrdinom bude sa vám na koniec s nimi veľmi ťažko lúčiť. Čakal som teda rozhodne nejaký iný koniec (nemyslím viac premyslený). Niektoré diely pôsobia ako fillery, ale v skutočnosti sú tam práve na to čo som už spomínal na budovanie vzťahov medzi jednotlivými hrdinami a najviac k princovi. Hudobne sa tomu nedá nič vytknúť a animácia je dobrá a to aj v súbojoch. Animačne sa mi nepáči technológia, ktorá je použitá pri zobrazovaní z hora a pochodovaní väčšieho počtu vojakov, ale na to si už zvykám aj z iných anime. (Hodnotenie 4,5) (19.02.2015)

Seirei je zložitým, komplexným a do najmenšej maličkosti prepracovaným počinom. Ani jedna scéna v ňom nie je zbytočná, všetko má svoje presne určené miesto. Pomalý, lyrický spôsob rozprávania príbehu, úcta k všetkému živému, postupné, pomalé odhaľovanie postáv a ich minulosti, hľadanie odpustenie cez službu iným, hrdinstvo bez pátosu, láska bez srdcervúcich vyznaní, dostánie si povinnostiam, hľadanie rovnováhy a všadeprítomná taoistická filozofia. Viac japonskejšie (a snáď ani lepšie) by to už ani nemohlo byť. 10/10. (23.02.2008)