Srbský film

Prvých 40 minút a možno aj hodina nenasvedčovalo nič tomu, že si tento film budem pamätať. Dal som sem odpad a chcel som to vypnúť. Dej sa následne zvrtol na zvrhlé "niečo" - čo neviem ani pomenovať. Toto nie je film pre každého a len silné žalúdky ho dopozerajú do konca. Neviem sám či som videl niečo chorejšie a to som myslel že Lidskú stonožku už nič netromfne. Mýlil som sa a aj napriek tomu, že dávam 5 * - tento film si medzi obľúbené dávať nebudem a budem sa tváriť, že som ho nie len že nepozeral - ale budem robiť sprostého, že som vôbec o ňom niekedy počul. Hanbím sa sám za seba a svoje hodnotenie - "srandovné" na tom hodnotení je, že sa mi to vôbec nepáčilo a presto všetko nemôžem inak. JEDNÝM SLOVOM ODPAD!!! (10.03.2012)

Napadlo ma porovnanie s Pasoliniho Saló alebo 120 dní Sodomy. Ale tu sa ukazuje ako bol Pasolini premyslenejší a intelektuálnejší v zobrazovaní spoločnosti (súčasnosti). Nie nadarmo - veď išlo o večne premýšľajúceho básnika, esejistu a intelektuála "každým cólom", čím nechcem zhadzovať Spasojeviča. Ale zatiaľčo Pier Paolo ponúkol zobrazenie spoločnosti perverzie, ktorá sa vyžíva v ponižovaní a priamo sa na ňom aktívne zúčastňuje aj z hľadiska manipulátorov stavajúcich sa radostne do rolí obetí (požieranie ľudských výkalov), tak Srpski film v podstate len extrémne prehnanou formou ukazuje príbeh jednej zvrátenej pudovej túžby, ktorá v mene jej uskutočnenia rúca akékoľvek tabu a nakoniec ničí aj celú rodinu. Súhlasím s hirnlego, čo sa týka pointy. (11.03.2012)

Těžko hodnotit. Na jednu stranu si o tom můžeme myslet, že to mohl zplodit jen nějakej magor, na druhou stranu to můžeme brát jako film posunující hranici natočitelného dál. A že se tady k týhle druhý skupině řadí nejeden (úchylnej) uživatel. Mně ten film teda moc nenadchnul, tak 2/3 to je docela uspávající, nevzalo mě to a ani ta závěrečná "ostrá" třetina mě nijak nedostala. Co je moc, to je moc. Někteří uživatelé (ne všichni), co na to vypěli ódy, jsou dle jejich kometáře značně pošahaní, s takovejma individuama bych se znát teda nechtěl... 45% (02.05.2012)

Ťažko subjektívne hodnotiť film, ktorého príbehové posolstvo je za všetkými medziami znesiteľnosti, ktorého hlavnou náplňou je čo najviac znechutiť a totálne zhovadiť ľudskú dôstojnosť. Neviem akej skupine divákov mal byť určený, snáď si tvorcovia mysleli, že sa v každom z nás kúsok zvrhlíka, bohužiaľ u mňa tým nezabodovali. Na zvrhlosti od Takashiho Miikeho ešte pristúpim, ale toto bolo veľa. Objektívne, hudobný podmaz a celá technická stránka filmu sa pohybovali tak v miernom nadštandarde, hviezdičky a percentá však neuvádzam, nechcem nikoho zavádzať. (18.12.2010)

Nakonec ne. Atmosféra přitom houstne skoro sama, drsné scény i přes občasnou hyperzvrácenost neruší a herci si svoje party odehrávají i v situacích, kde bych určitě čekal nejednu chvíli plnou ostudného přehrávání. A když audiovizuální forma baví a znepokojivá nálada začíná opatrně naznačovat temný konec, tak to přijde. Finální dvacetiminutová krvavá smršť na místě, kde jsem čekal katarzi a dostal jen trapnou sebeparodii. Spasojevic jako malé dítě strhne přes hodinu skládanou stavbu z kostek a v návalu vzteku ji rozkope. Vzhledem k tomu, že je v takovéto podobě Srpski film asi jediný svého druhu, je to vlastně docela škoda. (30.08.2012)