Obsah
-
Fotograf Ivan Bulík prešiel Afriku skrz na skrz. Jeho sen je však stále v nedohľadne: túži nájsť a zachytiť život a zvyky najmenších ľudí planéty - civilizáciou nepoškvrnených Pygmejov.
Začína hľadať v Stredoafrickej republike, kde ho miestni domorodci prevedú cez hranice vojnou zmietaného Konga. Pri dobrodružnom prechode močiarov sa vyhýba miestnym rebelom, pozoruje pralesné slony i nížinné gorily. Nakoniec sa mu sen plní. Hlboko v džungli sa s priatelí s kočujúcimi Pygmejmi, ktorí ho zaučia do tradičného spôsobu života lovcov a zberačov. Ich radosť z hudby, tanca a života sa zdá nekonečná. Sú to skutočné nahé deti džungle ohrozované nielen jedným z najväčších vojnových konfliktov od čias II. svetovej vojny, ale aj našou civilizáciou, ktorá necitlivo valcuje všetko tradičné... (oficiální text distributora)
Fotograf Ivan Bulík prešiel Afriku skrz na skrz. Jeho sen je však stále v nedohľadne: túži nájsť a zachytiť život a zvyky najmenších ľudí planéty - civilizáciou nepoškvrnených Pygmejov.Komentáře uživatelů k filmu (4)
-
klerik
Fajn filmík. K záveru som mal pocit, že to režisér prehnal s tanečnými kreáciami domorodcov, ale napokon to veľmi šikovne vyústilo vo finále (manažéri tomu tuším hovoria spraviť so slabých stránok silné :-)). Nejedná sa o film, ktorý by ostal nejako extra dlho v pamäti, ale je to dobre odvedená robota...(18.5.2012)
-
Deschain
Ja by som ako nefajčiar (aj keď fanúšik tanca) v džungli dlho neprežila. Inak môj úplne prvý film, ktorý som od Barabáša videla. Takže som veľmi rada, že som mala možnosť ho vidieť s jeho osobným uvedením aj doslovom. (Lumiére - 31.3.2012 - Febiofest)(1.4.2012)
-
ScarPoul
Na Pygmejov som sa tešil. Expedičné dokumenty Pala Barabáša považujem za výrazne príspevky či už v jeho tvorbe, alebo v rámci svetového a slovenského dokumentárneho filmu. Film rovnako ako všetky predchádzajúce Barabášové filmy je objaviteľský a dobrodružný. Sledujeme osudy dvoch priateľov - Pala Barabáša a Ivana Bulíka, ktorý sa snažia nájsť najmenších ľudí sveta a spoznať ich kultúru aj spoločenstvo. Ako to už u Barabáša býva, aj táto expedícia je úspešná a to aj napriek vyhrotenej politickej situácií a nebezpečenstiev v podobe zvierat a nehostinných podmienok. Otvára sa nám ako divákovi, nový , v istom zmysle neprebádaný svet, ktorý poukazuje na jednoduchosť a krásu a radosť domorodých obyvateľov. Ich spôsob koexistencie s prírodou, ich úsmevy a rituálne tance aj spôsob akým medzi sebou komunikujú je fascinujúci. Vidieť ľudí ako žijú týmto spôsobom života je pre mňa vždy oslobodzujúci pocit. Poukazuje na uponáhľanosť nášho moderného sveta a na krásu prítomného okamihu, ktorý by sme si mali užívať nech nám prináša čokoľvek. Do toho všetkého podmanivý hlas Róberta Rotha a niekoľko úchvatných záberov na gorily a africké slony. Jednoducho krása.(31.3.2012)
-
Biopler
Nasa nestastna civilizacia by si mala pozriet tuto rozbusku radosti zo zivota a uvedomit si aku krasu nicime. Pavol Barabas je spicka, to s akou vervou sa s kamerou zmieta v pralese je super. Navyse je to prijemny a skromny chlapik, ktoremu stacili tri baterky do kamery, aby vykuzlil obrazy neprebadanych zakuti Konga a specialne zivota Pygmejov. Skoda zbytocnych nechutnych klise v rozpravani Roberta Rotha, navyse ktoreho farba hlasu mi k dokumentom o Afrike nie velmi sedi.(2.4.2012)
