1942

Rozhodně to mělo mít víc jak ***, ale těch 145 minut se rozpadlo mezi tolik příběhů, že jsem se v nich pak už ztrácel. Mělo se to držet jednoho, maximálně dvou a rozhodně to nemělo mít 145 minut. Postavy a role Brodyho a Robbinse tu byly naprosto navíc. Takže jste se ve výsledku nedozvěděli nic, krom toho, že válka je svinstvo, lidi jsou dobytek a moc lidí znamená moc problémů. (08.11.2013)

Pokud se na to chystáte dívat jako já, kvůli Andrienovi Brodymu, nedělejte to - je tam jen asi ve 3 scénách! Zbytek filmu prožijete s desítkou postupně ubývajících postav, které umírají na nedostatek potravy, zatímco jdou do nějakého města, jehož název si nepamatuji. S výbornými Flowers of War se to nedá ani srovnat. Je to nuda a asi žádná ze scén nestojí za zapamatování. 1* jsem nedala jenom proto, že se tvůrci snažili zachytit kus své vlastní historie a nebylo to nikterak trapné, ale zkrátka jsem se u toho ani trochu nebavila... (27.11.2013)

Je to dosť dobrá vojnovo ladená dráma. Má vydarený príbeh o dvoch rodinách, ktoré sú spolu s mnohými inými nútené opustiť svoje domovy a vydať sa na dlhú cestu za lepším životom, pretože ich provinciu už dlho trápi sucho, čo spôsobilo ťažký hladomor a navyše práve postupuje aj japonská armáda, čo celú ťažkú situáciu ešte viac komplikuje. A tak sa na dlhej a náročnej ceste snažia vydržať, lenže problémy čakajú na každom kroku a navyše si ani nikto nemôže byť istý, či vôbec ten správny cieľ cesty existuje. So spracovaním som spokojný, už od začiatku to začne vyzerať na zaujímavý film, keďže podobná tématika nie je vo filmoch až tak často využívaná a to sa aj splní. Jediným čiastočným záporom v rámci deja je to, že ešte pred polovicou cítiť, že sa už vyčerpala väčšina tých výraznejších príbehových prvkov, takže už sa to len nesie v podobnom štýle až do konca, ale aj tak sa po celý čas je na čo pozerať. Chválim, že je tu celá situácia podaná aj z celkového hľadiska, takže svoj priestor má aj politika a armáda, navyše to celé osvieži aj účasť zahraničného reportéra, ale aj tak to najzaujímavejšie predstavuje samotný pochod, ktorý obsahovo pôsobí skutočne až príliš kruto. Neustále problémy s jedlom, postupné umieranie členov rodiny, nutnosť zbaviť sa domácich miláčikov, k tomu zlodeji, vojaci, či už na vlastnej alebo aj nepriateľskej strane, tých problémov je príliš moc, takže táto dĺžka nie je rozhodne žiadny problém ani na okamih som sa nenudil. Nejakej výraznejšie akcie tu až tak moc nie je, čo ma ale ani nemrzí, keďže príbeh si vystačí aj bez toho, ale aj tak sa tu nájde niekoľko perfektne podaných veľkolepých náletov a musím spomenúť aj jednu likvidáciu japonským dôstojníkom, to sa len tak nevidí. Herecké obsadenie nie je zlé, ale ani moc výnimočné. Síce asi bolo zámerom postavy obsadiť málo známymi hercami, aby bolo skutočne cítiť, že sa jedná o obyčajných ľudí, ale aj tak by som ocenil viac výraznejších hercov. Tie postavy, ktoré najviac vynikajú sú obsadené dobre, najviac ma potešili Hanyu Zhang v úlohe farára, Daoming Chen ako známy generál Chiang Kai-shek a bavili ma aj Adrien Brody a Tim Robbins v úlohách reportéra a farára, ale práve tie dve rodiny a ich známi, ktorí mali najviac priestoru mi už prišli len priemerné. Réžia a technická stránka zaostávajú len v pár detailoch, emócie aj napriek krutému obsahu až tak dobre nefungujú a aj pár efektov je slabších, ale to mi aj tak neskazilo dojem, stále je to vysoká kvalita. Takže Back to 1942 je vydarená vojnová dráma so skvelou tématikou a bez nejakého výraznejšieho záporu, takže určite odporúčam. 78% (18.04.2013)

,,POKUD JE MOŽNÉ VYBRAT SI, KDO BUDE HLADOVĚT... SMRT UPRCHLÍKŮ NÁM VÁLKU NEPROHRAJE. VOJÁCI UMÍRAJÍCÍ HLADEM UŽ OVŠEM ANO.“...... /// 1942. Sucho a hlad. A navíc ,,za dveřma“ ty kurvy šikmooký – Japonci. Film mapuje cca 106 dní pochodu na příkladu několika vybranejch jedinců, přibližuje politický pozadí (zákulisní machinace) války a surově říká, jak umně čínská vláda ,,přehrála“ svůj problém na Japonce, kterej oni s radostí ,,řešili“. Není opomenut (pro vládu) potížistickej novinář Theodore Harold White (sympatickej Brody) ani role církve (aby si mohl štěknout i Robbins). Hodnověrnej historickej (velko)film o další události Druhý světový, kterou si z dějepisu nepamatuju. Pravda je, že člověk nemá většinu času pocit, že sleduje něco převelice vyjímečnýho. ,,Jen“ dramatický osudy (vo tom kurva žádná), do kterých se promítlo spojení hladomoru, války a politiků, pro který člověk neznamená nic. 3* se mi zdaj strašně nespravedlivý. Nejen kvůli příběhu, ale i provedení. A když dostanou víc prostoru i Japonci – prase aby se v těch žlutejch povahách vyznalo…. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Stejnojmennou knihu, kterou napsal Liu Zhenyun číst nebudu. 2.) Zjistím, kolik asi tak statisticky umře Číňanů, když jich je 30 mega hladovejch. 3.) Thx za titule ,,trasprd“ a ,,moi.caterine“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE ** NAPĚTÍ *** (18.04.2013)

Druhá Čínsko – Japonská vojna trvala od roku 1937 až do 1945. Čína viedla obrannú vojnu až do 12.12.1941 kedy vyhlásila vojnu Japonsku a jeho spojencom. Tým sa ocitla po boku svojich spojencov USA, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu a tak sa táto miestna vojna stala svetovou. V Čine je 23 provincii a provincia Che–nan je najväčšou, leží v okolí Žltej rieky a vo vojnových rokoch 1938 až 1945 bola obsadená a pod správou Japoncov. Film mapuje 3 katastrofy v tejto provincii, obdobie sucha, nálet kobyliek a Japonskú agresiu. Hovorí príbeh 30 miliónov ľudí, ktorí za jedlom prešli 1012 km za 106 dní počas ktorého zahynulo viac ako 3 milióny ľudí. Dej filmu sa prelína 3 pásmami. Útek civilistov za potravou, akým spôsobom sa zachovala vláda Chiang Kai – sheka a úloha korenšpodenta časopisu Time pri záchranných operáciách v prospech hladujúcich. V skutočnosti film poukazuje, ako sa ľudia správali v priebehu utrpenia a hladu. Čo všetko sa dá ponúknuť za jedlo, dokonca aj osobná sloboda ale aj tradičná čínska rodinná etika. Je to zároveň aj skutočnou udalosťou o vládnej korupcii, byrokracii s úžasným spôsobom vyrozprávanou históriou. Ide o výborný film, ktorý nás núti premýšľať o tom, čo je najdôležitejšie v živote ľudí keď čelia katastrofám. A nemusí to byť len vojna. (06.04.2016)