Mishima: A Life in Four Chapters

Prehnane ochraniteľskú babičku z detstva, ktorá ho nepúšťala von, v dospelom veku nahradila staršia vládkyňa. Veriteľka jeho matky, ktorá si mladého spisovateľa kúpila výmenou za odpustenie dlhu. Rozkazy, rezanie, vyväzovanie. Nečudo, že psychicky poznačený spisovateľ si potrebuje nájsť za tieto vládkyne náhradu. Veliteľa, ktorému sa bezvýhradne podriadi, ochotný za neho položiť aj život. A našiel ho. V japonskom cisárovi. Spisovateľ zriadi súkromnú armádu, by slúžil i chránil vládcu krajiny vychádzajúceho Slnka. Popritom tvorbou snaží dokázať svoje prvenstvo a majstrovstvo vládnutia slovom. No nestačí to. Podivuhodné myslenie pokrivenej duše vo farebne experimentujúcom filme. Strieda čb a farebné obrazy, divadelné kulisy i reálnu drámu. Zaujímavé, no zďaleka nie tak fascinujúce, akými sú japonské filmy, spracúvajúce napr. kwaidanové mystické príbehy. Obsahujú tiež fantaskné obrazové prvky, no oveľa viac priliehajú deju i japonskej mentalite. Nestotožnenosť so spracovaním súvisí aj s tým, že snové obrazy nesúvisia s prírodnými znameniami a úkazmi. Okrem toho, príroda, tak typická pre Japonsko, je prítomná, no málo a zvláštne. Napr. v pohľade na horu Fudži, obklopenú hmlou. (19.11.2020)

Trochu nečekaně, ale o to silněji film Schradera zapůsobil. Zde nemohu šetřit superlativy, tak je raději psát nebudu a zmíním, že lépe životopis snad ani natočit nelze. Život, nebo spíše okamžik, je zachycen prolnutý s díly Mišimy zcela přirozeně a výsledný dojem tak nemůže býti moc lepší (zvláště ,když každá jednotlivá složka - Ogata, Glass, kamera, scenérie - splňuje to co má). (20.06.2015)

Motivy. Kapitoly. Dlouho jsem se tomuhle filmu vyhýbal... stejně jako Mišimovi v literatuře. Ale když mu konečně loni vydali 'Zpoveď masky' u Rubata, neváhal jsem. Pokud jste od Mišimy, nebo o něm, něco četli, tak víte, že i v Japonsku je to dost rozporuplná postava, stal se ve velmi mladém věku úspěšným autorem, svého času možná nejslavnějším v Japonsku. Dobrou ochutnávkou je tahle syntéza, kterou předvádí Paul Schrader v jednom ze svých nejlepších filmů - motivy prolínající se napříč jeho tvorbou, přesné, nápadité a klasicky japonsky podivně pošahané. Mišima je fascinující. A stejně tak to, čím se na pozadí svých knih zabývá. A jeho konec je samozřejmě ikonický. (26.04.2020)

Některé životy jsou jednoduše zajímavá a stojí za to, aby se o nich točily filmy. Jedním z takových byl rozhodně Yukio Mishima. Nejen, že to byl zajímavý spisovatel, ale byl to i zvláštní člověk, který si šel za svým, ať už to dávalo smysl, nebo ne. Snímek mě nedokázal pohltit, ale ta osobnost rozhodně zaujme. (07.01.2016)

Poetické, vizuálne krásne dielo, s výbornou pulzujúcou hudbou Philipa Glassa, o slávnom a rozporuplnom japonskom spisovateľovi Yukiovi Mishimovi. Dielo pomerne zložité a náročné, v ktorom sú kombinované 3 typy vizuálne odlišných scén: čiernobiele biografické scény, pôsobivé štúdiové dramatizácie diel Mishimu a napokon dej v reálnom čase, zobrazený vo farbe. Film ma dosť zaujal, len som sa nevedel vysporiadať s pár vecami, ktoré ma dosť iritovali. A to boli niektoré hlúpe ideály a tradície Japoncov a ich veľmi divný postoj k smrti. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (20.11.2021)