Nuova Guinea, l'isola dei cannibali

“Dokument obsahuje autentické zábery kanibalizmu, nikdy nevysielaný materiál krvavého naturalizmu priamo z hlbín Papua Novej Guinei vo vernej a otvorenej forme!“. BLBOSŤ! Tento SKUTOČNÝ CANNIBAL HOLOCAUST, ako dokument označila americká distribúcia, je skutočný porovnateľne asi ako známa filmová brutalita Ruggera Deodata. Áno, je tu na pohľad síce viac reality, ktorá zachytáva prostredie domorodých kmeňov a ich skutočný život uprostred džungle, divosi sú už ale po tých rokoch obliehania “bielym mužom“ natoľko vyspelou spoločnosťou ovplyvnení, že si s nimi filmový štáb môže robiť azda hocičo. Ale pozor na čiaru priateľstva. Po jej prekročený sa SKUTOČNÝ CANNIBAL HOLOCAUST alebo aspoň taký malý HOLOCAUST môže začať javiť ako jediné možné východisko. ### Mondo dokument o Novej Guinei sa vďaka japonsko-talianskej koprodukcii na čele s Akirom Ideom, tvári skôr ako prímorské “zelené peklo“ plné karnevalových gay domorodcov a ich rituálnych obradov, než ako ostrov kanibalov ako sa snaží názvom produkcia zdôrazniť. Až na pár zanedbateľných konštrukcii tu o kanibalizmus ako taký vlastne vôbec nejde. Je to len prostriedok akým navonok zaujať. Rituály, rituály a zasa rituály, to je gro celého dokumentu. Vybraný kultúrny prierez bez zmysluplnejšej myšlienky sa vytváral odhadom asi v podobných mantineloch: “Ja bít blbý biely/žltý muž, Vy ukázať mi nejaký tanečník v maske a plne kozičky tam tej amazonky, ...já to rád, ja nevidieť nič také. Šokovať ma kultúrne prosím. Nebáť sa, ja mať nožničky, ja zostrihať a upraviť to. Vy robiť čo ja povedať, ja namaskovať všetko umelé ako real aby bol okolitý svet z toho paf. Ja zarobiť”. ### Zaujímavosťou je, že po vzore kultového MONDO CANE ako pilieru žánru, ku zvukovej stope prispel aj sám Riz Ortolani (okrem iného aj soundtrack menovaného CANNIBAL HOLOCAUST-u) skladbou "Why", spieva J. Vincent Edward. Ortolaniho pieseň "Why" je však rovnako spätá s o 5 rokov starším giallom COSI DOLCE... COSI PERVERSA (So Sweet... So Perverse). V roku 1980, t.j 6 rokov po “Nuova Guinea, l'isola dei cannibali“, si dokument všíma aj sám veľký Bruno Mattei, ktorý si pre potreby svojho VIRUS-u (Hell of the Living Dead) požičiava niektoré scény a zakomponuje ich ako vlastné do svojho zombie mixu. PS – v roku 1975 získala Papua Nová Guinea plnú nezávislosť v rámci britského Spoločenstva národov. Kráľovná Alžbeta II a princ Philip sa v závere dokumentu stretávajú s pôvodnými obyvateľmi. Údajne tento dokument, ktorého súčasťou sú aj zábery z kráľovskej návštevy, poslúžil ako filmový materiál pre lepšie pochopenie tradícii domorodcov. Nezávislosť je 16. septembra 1975 nakoniec schválená. PS 2 - videná nemecká verzia od distribučného štúdia N.M.D. - ESP (DVD, Hartbox, 2005) o stopáži 81 min. (28.02.2012)

Tieto dokumenty konzumujem v každej forme a to z dôvodu, že na rozdiel od všetkých vymaskovaných Faces na kdejaký Death spôsob, sú proste náučné a niekedy drsnejšie a hlavne prirodzenejšie, ako žánrovo príbuzné Banned úlety. Po dlhšej dobe ťa "henté goretvary" zákonite začnú nudiť a práve to jen čas, kedy si rada pozriem dokáč v ktorom hroch zachraňuje gazelu pred krokodílom...ai... ( no ten hroch prijal účasť v úpne inom dokáči ) - to len ako P.S. (22.02.2014)