Bláznivý

Psychiatrická léčebna, jakpak asi vypadá? Nikdy jsem v ní nebyl jinak než filmově a tak se mohu jen dohadovat, že Bláznivý se jí přiblížil více než naprostá většina jiných filmů. Divácky vděčné poruchy "Já jsem Napoleon", "Nás je tady v tom těle třicetdva", "Bojím se prodavačů párků v rohlíku" a "Právě mi to dělá víla Amálka" tady nikdo nezavřel, spokojit se musíme s nezvladatelnými výbuchy vzteku, obyčejnou agorafobií, patologickou apatií či násilnictvím, jež nejsou barevnou křídou populárně vysvětleny poučkami o zneužívání v mládí, nedostatku lásky a zamykáním ve skříni. Snaha po realismu zřetelně vystupuje i ve formálním pojetí. Ruční kamera strčená snímaným hercům do ksichtu evokuje prostředí, v němž chtě nechtě musíte žít s existencemi, které nejsou vždycky snesitelné a jinam než na ně, do zdi či kus za plot čumět nemůžete. Bezprostřední herectví, oddramatizování, kontaktní zvuk, poskytnutí pocitu, že léčba je běh na zatraceně dlouhou trať, terapeut s nalomeným idealismem - nejsme v HW, ale u nezávislých. SPOILER. Divím, že přišel happy end., velice decentní ovšem. Hlavní hrdina (byť všem postavám je věnována s ohledem na stopáž značná pozornost) si uvědomil, že léčbu potřebuje. KONEC SPOILERU. Slabé ****. (05.11.2010)

Milujem filmy z psychiatrie. Kopa uveriteľných problémov a emócií a vždy tam dajú nejakú peknú mladú herečku - presne môj typ - Tricia, Winona, Zooey... a ja tam vždycky chcem dojsť a starať sa o ňu. V skutočnosti zmiešané oddelenia pre obe pohlavia asi moc nebývajú, ale pri tých filmoch, ma skorej mrzí že nejsom dosť magor .. (09.02.2014)

Filmy z prostredia psychiatrického ústavu majú vlastné špecifiká, pravidlá a klišé. Príbeh agresívneho traumatizovaného mladíka, neuvedomujúceho si hĺbku vlastnej poruchy, obsahoval takmer všetky z nich, no poväčšine sa s nimi vysporadúval celkom slušne. Ono je ale dosť náročné aj pre mňa sympatizovať s postavami mladých ľudí, ktorí, hoci trpia duševnými poruchami, s úplne pokojným svedomím ničia zariadenie, autority ignorujú s absolútnym prehľadom, a ich slovník je z 99,9% tvorený stokrát omieľaným "fuckin' fucker's fuck". Filmu to (pre mňa osobne) dodáva pocit antipatie voči postavám, a naopak, uberá na uveriteľnosti. Ak všetky psychiatrické zariadenia v amerike fungujú na tomto princípe, čudujem sa, že odtiaľ dokážu vyjsť aj iné stvorenia ako cynické zjazvené deti s plnými ústami životných múdrostí a nadávok. Zachránila to atmosféra a vynikajúce herecké výkony mladých pacientov. 7/10 *. (04.12.2013)

Jednoznačne jeden z kategórie tých lepších a kvalitných filmov z prostredia psychiatrickej kliniky. Vynikajúci herci v ústredných roliach a trefný scenár mohli byť podporené lepšou kamerou - alternatíva a prehĺbenie dojmu sa nemusí rovnať hneď "parkinsonovský štýl". Ale inak veľmi dobrý a silný filmík, natočený bez príkras, priamo úmerne tomu, aké drsné to musí byť/je na psychiatrii. Tvorcovia veľmi pekne a elegantne kladú otázku, či to má celé vôbec vlastne zmysel a či to nie je "len" o tom, aby si každý niesol svoje bremeno, najlepšia ako sa len dá. Btw: tá "rozbíjačská" scéna za hudby Deftones mi výrazne evokovala staré zlaté časy blbnutia na M.Mansona s parťákom Wormboyom, kult!:))) (27.10.2010)

Dlho som čakal na chvíľu, kedy si pozriem tento film. A práve som ho dopozeral a som sklamaný, asi som čakal niečo iné. Zo začiatku mi strašne vadila tá roztrasená kamera ale na to som si časom zvykol a prestal som ju vnímať. Čo mi ale vadilo počas celého filmu boli herci, aj moja obľúbenkyňa Zooey tu len vyvaľovala oči :) ale beriem, svoju hereckú kariéru ešte len rozbiehala. A ako tu spomínal Razor19, možno keby to bolo natočené inak...Teraz len 40% (08.06.2010)