Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dokumentárna séria mapujúca dejiny slovenského dokumentárneho filmu.
Jednotlivé časti: 1.Nadšení amatéri: 1895 - 1918
Etapa priekopníkov. Do zániku Rakúsko Uhorskej monarchie v roku 1918 boli hlavným bremenom slovenskej kinematografie maďarské asimilačné tlaky. Bránili výrobe pôvodných slovenských filmov a slovenských medzititulkov. Súčasťou dejín slovenskej kinematografie sa v tomto čase stávajú Karol Palugyay, Alexander Lifka, Eduard Schreiber, Ľudovít Kormendy-Ekes.
2.Osamelí bežci: 1919 - 1937
Československá kinematografia umožnila, aby sa slovenčina objavila v kinách. Vznikla neveľká, no rastúca sieť kín. Toto obdobie charakterizujú mená ako Jozef Čeřovský, Karol Plicka alebo Ivan Július Kovačevič. V II. Polovici 30-tych rokov sa ukázalo, že rozvoj slovenskej kinematografie nie je možný bez podpory štátu. Slovensko bolo zväčša využívané ako romantická kulisa pre českých filmárov. V období prvej Československej republiky neexistovala na Slovensku kontinuálna filmová tvorba.
3.Prvé hrané filmy: 1919 - 1937, pokračovanie
Československá kinematografia umožnila, aby sa slovenčina objavila v kinách. Vznikla neveľká, no rastúca sieť kín. Toto obdobie charakterizujú mená ako Jozef Čeřovský, Karol Plicka alebo Ivan Július Kovačevič. V II. Polovici 30-tych rokov sa ukázalo, že rozvoj slovenskej kinematografie nie je možný bez podpory štátu. Slovensko bolo zväčša využívané ako romantická kulisa pre českých filmárov. V období prvej Československej republiky neexistovala na Slovensku kontinuálna filmová tvorba.
4.Nástup: 1938 - 1947
Školfilm a Slovfis. Počas Slovenského štátu sa vybudovali personálne, inštitucionálne a technické predpoklady kontinuálnej filmovej produkcie. Vznik spoločnosti Nástup (1939) s 50% účasťou štátu znamenal zoštátnenie kinematografie. Benešovým dekrétom z augusta 1945 sa táto účasť zvýšila na 100%. Vo filmovej výrobe dominovala produkcia týždenníkov. Prvými filmovými spravodajcami sú Ivan J. Kovačevič a Eugen Mateička, v non-fiction produkcii sa režijne profiluje aj Paľo Bielik. V roku 1938 Karol Plicka otvára celoročný kurz pre kinetickú fotografiu a kinematografiu na Škole umeleckých remesiel. Etnografickú líniu non-fiction tvorby rozvíja mesačník LÚČ. V roku 1940 vzniká štátny podnik Školfilm, v rámci ktorého pre vzdelávacie účely nakrúcali didaktické filmy Jaroslav Vančo, Viktor Kubal, Florián Andris, Jozef Zachar a iní.
5.Úderníci filmu: 1948 - 1955
Slovenský dokumentárny film v rokoch 1948 – 1955. Piata časť cyklu Celuloid country nás uvedie do obdobia, kedy bol dokumentárny film dôležitým nástrojom novej moci a ideológie. Slovenskí filmári vycvičení z obdobia Slovenského štátu sa podriaďujú novej spoločenskej objednávke. Je to obdobie zásadných zmien - moc prevzali komunisti, Klement Gottwald sa stáva prvým robotníckym prezidentom a prevláda vplyv Sovietskeho zväzu, stalinizácia. Hlavné „zmeny“ v živote ľudu sú industrializácia, uzákonená povinnosť pracovať, zakladanie družstiev, ideológia ateizmu a obnova krajiny po vojne. Ako mal práve film „pomáhať“ budovať novú krajinu? Ešte v roku 1945 vydal prezident Beneš dekrét, v ktorom štát získal monopol na činnosť v oblasti filmu. Vznikol Československý štátny film a likviduje sa majetok Nástupu a Školfilmu. V Prahe od roku 1946 funguje FAMU, kde študujú aj Slováci. Film sa profesionalizuje - zabezpečuje sa vybavenie štúdií, školia sa noví pracovníci filmových profesií, všetko kvôli rýchlej prevýchove občana. Zdokonaľuje sa aj cenzúra. Vylučujú sa námety z prostredia inteligencie a strednej vrstvy, hlavným nositeľom pokroku vo filme je robotnícka trieda. Film prehodnocuje udalosti SNP, manipuluje fakty podľa komunistickej demagógie, vytvára novú pravdu. V móde sú filmy o vzorných pracovníkoch a úderníkoch ako svetlých príkladoch, dominujú témy o náboroch žien do výroby, neosobné portréty pracujúcich, ktoré vyzdvihujú typ nového človeka. Filmy sa točia podľa straníckych uznesení. V polovici 50-tych rokov prichádzajú prví absolventi FAMU ako bol napríklad Štefan Uher. Koncom päťdesiatych rokov sa nemožnosť autorsky sa prejaviť konečne trochu láme...
6.Šesťdesiate
7.Normalizácia
8.1989-1995
9.Generácia 90.
(oficiální text distributora)

(více)

Recenze (2)

janesX

všechny recenze uživatele

Ja to nechápem. Je u nás zavedená nejaká iná merná jednotka - kratšia ako inde vo svete? Veď ten náš dokumentárny film má štandardnú dĺžku v priemere asi 20 minút! A nieje to nič nové, posledné roky produkuje naša verejnoprávna televízia (až na zopár výnimiek) tony tohto krátkometrážneho plevelu. Čo sme my nejakí poloviční? Boha! ()

Reklama

Reklama

Časové pásmo bylo změněno