Bohatýr Nikita

Sovieti dokázali natočiť ozajstné skvosty (to sa im musí nechať)! Koščej bezsmertnyj je vynikajúci čiernobiely fantasy-bohatiersko-rozprávkový epos (výstižnejšie sa to povedať asi nedá), natočený ešte počas 2. svetovej vojny (vojaci Koščeja majú na hlavách prilby silno pripomínajúce vikingské prilby s rohmi - žeby protigermánska propaganda? Ktovie). Čo však film robí podľa mňa vrcholným, sú skvostné kulisy slovanského mesta (architektonicky je to úžasné), ako aj vynikajúce zábery horiacich budov, ďalej podarené vykreslenie temnoty a bezútešnosti, či typicky ruské bohatierske postavy. Vo filme mi jedine vadila scéna v arabských krajoch, ale inak vynikajúce. 5* dávam aj kvôli pôvodnému jazyku - bola by škoda to dabovať. (08.12.2011)

Kostej Nesmrteľný je osobnou obľúbenou slovanskou mytologickou postavičkou. S dušou oddelenou od tela, ukrytou na mystickom ostrove Bujan. Na Bujane (podľa niektorých v Čiernom, podľa iných zase v Baltickom mori) rastie mystický dub. V dube je ukrytá železná truhlica, v truhlici je zajac, v zajacovi kačica, v kačici vajce, vo vajci ihla. A v ihle je duša Kosteja. Ale...oops! Toto je mytológia! Film je trochu inde. Kostej je síce v jeho názve, v istom zmysle je aj hlavnou postavou, no jeho duša nie je tak komplikovane skrytá ako v starých ruských bájach. Filmoví tvorcovia ukryli dušu Kosteja Nesmrteľného na vysokú strmú skalnatú špicatú horu. Na jej vrchole je strom, na strome čierne jablko. V jablku duša zlosyna. Kvôli prostému zakódovaniu duše zlosyna, stačí na jej nájdenie len čosi vyše hodinový film. Prvú tretinu tvoria idylické spevy v ideálne krásnej ruskej krajine. Krásnu Rus náhle uchváti absolútne zlý podmaniteľ cudzieho pôvodu i výzoru. Idylka sa mení na strašidelnú nočnú moru. Nemožno nevidieť jasnú alegóriu na nemecký vpád do Sovietskeho zväzu. Zaujmú i orientálne motívy Kostejom dobytého kráľovstva i jeho kamenného sídla vysoko v horách. Úžasné kulisy a uhrančivé prírodné scenérie (hoci štúdiové), zahŕňajú napr. mega obriu sekeru na sekanie hláv či alegorické kamenné zvieracie hlavy príšer, ktorým sa musia klaňať pokorené národy. Využitá je i symbolika halucinogénnej muchotrávky červenej, kedysi hojne užívanej ruskými šamanmi. Personifikovaná do trpasličieho čarodejného mužíka pomôže hrdinovi Nikitovi v boji s čierno magickým viachlavým zlom. Pôsobivá a osobitná adaptácia ruskej byliny s výrazne nacionálnym posolstvom. (27.02.2021)

Tyto staré pohádky pana režiséra Mrazíka mají neskutečné kouzlo i po letech. Pan Alexandr Rou má brilantní fantazii. Jeho výtvarné cítění, které ukázal tu i třeba v Překrásné Vasilise mají daleko blíž k ruským bylinám, než jeho poslední počiny. Když vzpomenu na jeho představu v Babu Jagu a jeho vykreslení stromů a všeho, tady Kostěje nesmrtelného a jeho žebroví. Později, když maskoval Kostíka (Voda, oheň a zlé úskoky), už nebyl tak pečlivý a neměl takovou sílu, jako tady. A navíc tyto pohádky ještě neobsahovaly tak ulítlé postavy jako u jeho posledních pohádek. Proto tyto pohádky miluju daleko víc. Pohádkový osud pana režiséra Rou mi připomíná trochu osud Zdeňka Trošky, kdy jeho pohádky byly neskutečně barvité a pohádkově krásné s úžasnými postavičkami, ale jeho poslední pohádky obsahují postavy, které jsou čím dál víc infantilní. Naštěstí u pana Alexandra Rou to není tak strašné. Ale dosti. Vraťme se k téhle pohádce, která patří k tomu lepšímu, co vytvořil, a pokud přihlídneme k době vzniku, nelze než zaplesat. (03.01.2014)

Nikita mrkne na žábu, žába mu mrknutí oplatí, Nikita truchlí a s ním truchlí i bříza. Bohatýr jede zachránit svou uloupenou nevěstu a my díky tomu vidíme velbloudy celého tehdejšího SSSR. Nikita zachrání odvážného Bulata a společně odfrčí na létajícím koberci do Kostějovy říše. Kostěj marně přemlouvá Nikitovu nevěstu, aby si ho vzala, ta z něj vychytrale vytáhne tajemství jeho smrtelnosti a pak mu řekne, že by radši umřela, než se stát jeho ženou. Když vezmeme v potaz, že nevěděla o tom, že Nikita dorazil do jeskyně ke Kostějovi, tak to bylo odvážné tvrzení. Kostěj může střídat hlavy jak normální člověk ponožky, dobrý vědět. Se statečným Nikitovým přítelem v zádech je to Kostíkovi stejně houby platný. (04.04.2012)

3,5  Má to všetko, čo má dobrá rozprávka mať. Statočného bohatiera, jeho verného druha, krásnu mladuchu (jednu z najkrajších zo všetkých ruských rozprávok), zázračného deduška s čarovným darom, (zdanlivo) neporaziteľného zloducha (kostnatý Georgij Milljar, skvele desivý a komický súčasne). Hlavný hrdina na svojej ťažkej púti prechádza atraktívnymi miestami, prežíva veľké dobrodružstvá. Všetko to je popretkávané ruskou kultúrou, čo je asi najväčším plusom filmu. Citeľné je to hlavne na začiatku, kde je krásne zobrazená ruská dedina zo svojimi zvykmi a piesňami. Hudba patrí k tomu najlepšiemu, čo v Rouových rozprávkach zaznelo. Je to vizuálne veľmi pekné, aj vďaka tomu, že sa Rou nepokúšal o technicky nemožné triky, ako to bolo v prípade Vasilisy prekrásnej. V tomto smere bol veľmi pôsobivý útok na dedinu a jej vypálenie. Celé to bola zrejme alegória na fašistické Nemecko a jeho napadnutie Ruska (ZSSR). Kaščejovi vojaci s prilbami pripomínajúcimi vikingské (odkaz na Germánov) tu vypaľujú a vraždia podobne ako fašistické vojská, Kaščej Nesmrteľný ako číre zlo tu zase spodobňuje neporaziteľného Hitlera. (13.08.2021)