Ve spárech yakuzy

Čekala jsem podobu gangsterky, jak ji mám ráda, ale dost často jsem se nudila. Režisér se asi rád usmívá (pokřivený úsměv), rád si hraje s kontrasty s artovým podtextem (pomalé záběry x blesková akce; východní x západní kultura; přemíra hrdosti x absence emocí; malebné prostřihy x syrová brutalita), líbí se mu architektura (kamerové záběry). Mrazivý cynický úsměv hlavního hrdiny s tepajícím srdcem měl svoji originalitu, v ostatním se ale příliš vzhlédl v Big Brother, některé scény byly trapně předvídatelné. Moderní pojetí japonských "rodinných" tradic mi přijde stejně ujeté jako nesmyslné řezaní prstů na důkaz věrnosti, oddanosti nebo žádosti o smíření a odpuštění. Stylovka, kultovka, natož klasika z toho nebude, ani kdyby Kitano udělal ze Žluté řeky obratem Červenou. (23.12.2011)

Takeshi Kitano točí prostě tak trochu jinak. Záměrně tvoří mezi scénami neladné přechody, má jaksi zvláštně posunutý střih, který podtrhává absurditu určitých momentů. Film pracuje s nadsázkou, černým humorem, ale dokáže také vykreslit střet americké konzumní a japonské samurajské kultury. Členové Yakuzy jsou možná zločinci, ale stále je pro ně na prvním místě kulturní tradice, úcta k autoritám, čest a schopnost dodržet slovo. Smrt pro ně nepředstavuje konec, ale pouze prostředek k trestu, k vykoupení, nebo k podpoření argumentu. Velkou nevýhodou filmu je, že se postupem času mění ve sled přestřelek a vražd bez většího smyslu, příběh ustupuje kamsi do pozadí. Divák se přestává ztotožňovat s postavami a přestává chápat, proč se vlastně věci dějou, tak jak se dějou. Na čtvrtou hvězdu to s odřenýma ušima vytáhne zpět až úplný konec filmu. 7/10 (05.04.2015)

Ale skôr 4 a pol. Kitano sa po neskutočne dojemnom kikujirovi vrátil k tomu čo vie najlepšie a to ku gangsterským filmom. s tým že svoj predobraz gangstera nezmenil, len ho zasadil do iného prostredia a to ameriky. Práve v tom tkvie čaro tohoto filmu. stret africkoamerickej a japonskej kultúry. príbeh celkom banálny. nečakajte nejaký dejový zvrat. na to kitano nikdy nebol. on si vždy natočí nejaký jednoduchý filmík v ktorom zohráva nejaku tú úlohu aj mierna dávka moralizovania ale v tomto je to skôr naopak. ani scorsese nepoužil vo svojich mafiánoch toľko krvi ako kitano tu. každá scéna takéhoto rázu je brutálna a svojim spôsobom nechutná ale nevymiká sa s kitanovej poézie, takže stále máte pocit že sledujete skôr umelecký film. lenže priznajme si to. Motherfuckerujúci američania nie sú to pravé orechové. Film má kopec emocionálnych scén , ktoré skazia impolite black people. ale to nevadí. ide o to že stále to má ten feeling aký by to malo mať. na gengsterku trocha nezvyčajný a prechod s obyčajných drogových dealerov na yakúzacké esá príliš rýchly, ale tieto malé výtky rozhodne prepáčim, či už kvôli záveru alebo celkovému priebehu filmu, ktorý dotvárala pomalá hudba, kamera a close upy na všetkých zúčastnených. Pocit emocionálnosti a celkovo života na druhej strane zákona, na nemilosrdné zabíjanie a na bratskú lásku a pochopenie, človeka , ktorý ani nevie po anglicky a preto robí jediné čo mu rozumie on sám aj iný - zabíjanie - dotiahol kitano do dokonalosti a pre jeho vyznávačov bude lahoda sledovať takýto podarený filmík, ktorý spolu s jeho zatoichim poznajú vo veľkej miere aj u nás. a myslím že tak to má byť. (13.12.2008)

Je to dosť dobrá gangsterská dráma od Takeshiho Kitana. Má vydarený príbeh o vysokopostavenom členovi Yakuzy, ktorý je nútený na čas odísť z Japonska a tak sa rozhodne vydať za svojim nevlastným bratom do Ameriky, ktorý je členom menšieho gangu. A tu aj napriek neznalosti prostredia a jazyka rýchlo preberá iniciatívu a postupne vytvára čoraz silnejšiu organizáciu, čím ale získava aj nových nepriateľov. So spracovaním som spokojný, Kitano sa už od samotného úvodu nezaprie a tak si ma to získalo prakticky okamžite. Tento film sa dosť vymyká bežným gangstarkám, výrazné prvky, na ktoré je bežne kladený dôraz, obzvlášť získavanie a strata moci je tu podaná úplne skratkovito, podobne aj vytváranie vzťahov medzi jednotlivcami, ale ja si určite nesťažujem, práve tento štýl mi sedí viac. Celý film má takú zaujímavú chladnú atmosféru, násilie je vnímané ako úplne prirodzená súčasť života gangsterov, sadla mi aj chémia medzi príslušníkmi rôznych národov a navyše hlavný hrdina to svojim prejavom a štýlom ťahá dosť hore. Len škoda, že miestami a hlavne v druhej polovici na dlhší čas zmizne z obrazu a práve vtedy aj celková kvalita čiastočne upadne, čo považujem aj za hlavný zápor filmu. Nadmieru spokojný som aj s akčnou stránkou, v tomto žánri sa samozrejme nejaké dlhé akčné sekvencie moc čakať nedajú, ale všetky likvidácie, či už strelnými alebo reznými zbraňami sú slušne krvavé a pôsobia dosť efektne. S hereckým obsadením som dosť spokojný, ale platí hlavne o japonskom zložení, Takeshi Kitano v hlavnej úlohe, Masaya Kato ako šéf druhej japonskej mafie a viacero iných vedľajších postáv. Americké zloženie ma už moc nezaujalo, ale zase ani neurazí. Réžia a technická stránka sú na tom dobre, síce tu Kitano svoj štýl využil len čiastočne, ako keby to malo byť viac prístupné väčšinovému divákovi, ale aj takto mi to sadlo. Na špičku mafiánskych filmov to nemá, ale aj tak som dosť spokojný a stále mi to príde na vyššej úrovni, než ľubovoľná západná západná gangsterka. 77% (03.07.2013)

Pomerne pomaly plynúca gangsterka, ktorá sa snaží diváka dostať svojou atmosférou, nie príliš podobnou tomu, na čo sme zvyknutí. Kitano točí film, ktorý sa odohráva priamo v kuchyni mafie a predstavuje svojich hrdinov s dávkou empatie. Asi aj podvedome preto, že hrá hlavného bossa :). Zvlášť zaujme jedna scéna, v ktorej chce niekto niečo dokázať niekomu druhému a urobí preto niečo veľmi prekvapivé. Nechcel som spoilerovať, treba vidieť. (20.09.2012)