Pod sluncem

Pod pojmom "švédska romantika" si niekto možno predstaví len literárnu nadprodukciu Ingy Lindströmovej (v skutočnosti Nemky menom Christiane Sadlo... ehm). Toto je ale úplne iná liga, hoci zo začiatku to tak nevyzerá. 40-ročný negramotný tragédius Olof žije osamelo na svojej spustnutej farme. Zaľúbil by sa určite do každej a to aj vtedy, keby tam došla stará Kropáčková z Kameňákova. Takto to proste vyzerá, ak si zamilovaný pár jednoducho "zostane", lebo iné možnosti nie sú. Nevyhnutné sa stane skutočnosťou, z panica sa stane žrebec a šťastím je celý bez seba. Normálne tento typ filmov o dobráckych a jednoduchých mužoch nemusím, ale tu to predsa funguje. Zaujímavé prostredie, charaktery aj atmosféra. (25.12.2019)

"Šnúra na bielizeň je teraz omnoho zaujímavejšia."     Romantická dráma, ktorá je síce poslabšia z tej dramatickej stránky, ale zato ma dokázal upútať ten romantický príbeh. Na začiatku filmu som ostal doslova zarazený z jeho audiovizuálu. Krajina gýčovo zaliata slnkom, ešte zvýraznená prehnaným žltým filtrom (čo evokuje skôr nejakú Francúzsku riviéru než Švédsko), kde sa chalan premáva na svojom kabriolete a do toho hraje (sladká) tradičná írska hudba, ktorá vytvára ešte väčší zmätok v lokalizácii prostredia. A všetko je to také idylické, presladené a naivné, že som si musel overiť, či náhodou nesledujem adaptáciu nejakého románu od Rosamunde Pilcher. Ako taká kuriozitka k tomu sú postavy chodiace spať pri divoko žiariacom slnku s pozdravom "Dobrú noc." (to akoby chceli tvorcovia z toho titulného slnka vyťažiť maximum, a to až do extrémov). Film ale s tým jeho zavádzajúcim vzhľadom dokáže celkom úspešne klamať telom a najmä v druhej polovici ukáže aj kus srdca. V príbehu vystupujú tri hlavné postavy. Prvými dvoma sú farmár Olof (Rolf Lassgård), dobráčisko, ale pôsobiaci tak trochu natvrdlo a jeho "priateľ" Erik Jonsson (Johan Widerberg), drzý mladík, ktorý si navýšil sebavedomie 10-ročným potulovaním sa po Amerike. Príbeh začne byť zaujímavý až príchodom tretej postavy, záhadnej mladej ženy Ellen Lind (Helena Bergström), ktorá je na pohľad bez chyby (krásna, šikovná, múdra), ale evidentne skrýva nejaké tajomstvo. Filmu by sa dala vytknúť dosť silná naivita (Olofova prehnaná dôvera a potom jeho náhle "zmúdrenie", nie celkom vierohodné zaľúbenie sa, atď.), ale zase dokáže chytiť za srdce (to iskrenie medzi Olofom a Ellen je parádne).     "Neviem čítať, Erik. Ale nie som blbý." (07.07.2023)

nádherný švédsky vidiek, úžasní blonďatí herci, pohľad na kone v rieky pri zapadajúcom slnci s oparom nad hladinou ... jednoduchý priamočiari scenár jednoducho príjemný seversky romantikuš film o láske. Nič nové pod slnkom to čo bolo stalo sa a to čo bude tiež sa tak stane. Tá romanická hudba s flautami až tak seversky neznela, ale pasovala.. veľmi. :) (26.05.2015)

Na jednej strane za to môžu asi aj moje nerealistické očakávania, keďže pri škandinávskej kinematografii som zvyknutý na niečo iné. No aj vo všeobecnosti tieto poetické/meditatívne filmy rád nemám. Áno, odohráva sa to v peknom prostredí. má to príjemnú atmosféri a Rolf Lassgård je podľa mňa jedným z najlepších európskych hercov. Ale za vyše dve hodiny som neprišiel na to, prečo by som sa mal na takýto ničím zaujímavý príbeh pozerať. (16.03.2023)

Film, který jsem už dříve viděla a ztratila, film, který se ke mně po letech znovu vrátil...Sluncem ozářená venkovská krajina, podmanivá hudba a jednoduchý příběh o lásce a možná i o tom, jak je důležité si na ni počkat. Olof na ni čekal až mučivě dlouho, ale o to silněji ji teď vnímá a je si ji absolutně jistý. Ani tajemná Ellen by se do Olofa nejspíš nezamilovala, kdyby za sebou neměla špatnou životní zkušenost a proto dokáže docenit, co ji nabízí. A ten vyčůraný hajzlík Erik není zralý ani na lásku a ani na přátelství. Nepatetický příběh o hledání štěstí a harmonie mě znovu očaroval. (12.09.2015)