Život na hromadě plastů

Svým způsobem mrazivé, smutné, k naštvání i politování. Než výborné filmové dílo upoutá pro nás netradičním stylem života a soucitem s dětmi, které si nemohou vybírat svůj život. Pohled na ekologii zde nehraje až takovou roli, ale i to málo je hodně smutné. Ikdyž to není zábavné, nutí to člověka dokoukat a sledovat osudy těchhle lidiček, které skončí... jak asi?? (31.03.2018)

Aj takto vyzerá odvrátená stránka recyklácie plastov. Život najmenších detí na hromadách plastov, ktoré sú materiálom pre malú rodinnú recyklačnú firmu, sa im zdá celkom normálny. Pritom pri sledovaní filmu sa mi neustále obracal žalúdok, zvlášť, keď si deti v miestnej stoke vylovili mŕtve ryby a medzi nimi hľadali tie položivé, aby si ich vypražili ako pochúťku. Napriek tomu ako sa to ponúka, film nie je nijak zameraný na ekológiu, ako a čo títo ľudia robia. Je čisto o nich samotných, ako si žijú, aké majú vzťahy, sny a budúcnosť. Bez vzdelania ju majú len na tej istej hromade plastov. Kde udělali soudruzi z Číny chybu, že aj rodina takto otrocky pracujúca nemôže poslať deti normálne bezplatne do školy? Záverečný preslov v Pekingu nemal chybu, ten kontrast mediálneho obrazu Číny a plastovej reality ani nemohol byť väčší. Welcome in China. –––– Když se ti podaří naučit všechno, co je v tomto slovníku, tak můžeš jít rovnou na střední školu. Budeš lepši jak ten pán s kamerou. –––– Když roztřídím tenhle pytel, dostanu peníze, koupím si hračky a budu se moct ženit. –––– Peking je místo, kde žijí bohatí lidé. (26.03.2018)

O tom, kam sa podejú naše plasty. Myslel som si, že získam komplexný alebo aspoň čiastkový obraz o problematike, podobne ako v nemeckom dokumente A. BLOCHIE, hemžiacom sa číslami a súvislosťami, ale tento film je namiesto toho výlučne sondou do života dvoch chudobných čínskych rodín, ktoré sa živia recyklovaním plastov a ktoré tvoria jednu jedinú čiastočku globálneho plastového kolobehu. Vo filme zaznie jediný konkrétny údaj - že iba v ich meste je asi 5000 ďalších podobných minipodnikov spracovávajúcich plastový odpad. Ostatné je observácia každodennosti týchto jednoduchých ľudí a ich situácie, v ktorej si rodiny podnikajúce v autoritatívnej Číne takmer nemôžu dovoliť dopriať deťom základné vzdelanie, ale pritom v kuse riešia kúpu auta a živiteľ rodiny nevzrušene konštatuje, že hoci ešte nemá 30, má 3 nádory, ale nejde radšej k doktorovi, pretože sa bojí, že by mu niečo našiel... Miesto, na ktorom žijú, je škaredým obrazom spustlosti a ekologickej katastrofy v priamom kontraste s mediálnym obrazom, ktorý o Číne prevažne vytvára vládna propaganda. Toto súdruhovia nevychytali. Samozrejme, vždy je zaujímavé vidieť, ako žijú ľudia inde, ľudia, ktorí nemajú toľké šťastie ako my a na ktorých pritom náš spôsob života priamo vplýva, ale - bez toho, že by som tým chcel znižovať ich hodnotu - nie je to pre mňa natoľko zaujímavé,a už vôbec na ploche dlhometrážneho filmu. Na druhej strane hodinu a pol trvajúca skúsenosť zo života absolútne naplneného plastovým odpadom, v ktorom účinkujúce rodiny pracujú, oddychujú, zabávajú sa, hrajú i učia je niečo, čo by možno potrebovala zažiť väčšina priemyselne vyspelého ale aj rozvojového sveta, aby začala s týmito materiálmi narábať hospodárnejšie. Otázka, čo by potom robili milióny príslušníkov (určite nielen) čínskych chudobných vrstiev je už potom niekde inde... (03.04.2020)

Sledujeme dvě rodiny pracující "na hromadě odpadků", z nichž vyrábějí granule z plastu. (a takových firmiček je jen v tom městě asi 5000). Ač žijí v odpadcích, přece jen to něco vynáší, neboť mají mobily, počítač, novější auto... ale na vyskakování to asi není. A aby toho nebylo málo, žijí tam i jejich děti, které se rovněž v odpadcích přehrabují a rovněž i dýchají veškeré výpary ze zpracování a hoření plastů... Kam se ten svět řítí? Jedna část světa produkuje šílené množství odpadů a vyváží je na druhý konec světa kde v nich a z nich jiní žijí... A nějaká ochrana životního prostředí nebo "gríndíl" jim nic neříká - jsou radí že přežijí... (29.07.2022)

"Naša skvelá budúcnosť je na skládkach infekčného odpadu" spievala kapela Inbecilofília už v 90. rokoch 20. storočia. Miestami sa táto sentencia sprítomňuje. Svedčí o tom aj čínsky dokument o dvoch rodinách, pracujúcich na recyklačnej linke vyrábajúcej z plastových odpadkov granuláty. Rodiny doslova žijú, milujú aj pracujú v objatí haldy plastov. Umelohmotné tabuľky, sáčky či pásy tvoria náplň ich akejkoľvek aktivity. Deti si v hromade plastov vytvárajú tunely, jednotlivé odpadky tvoria ich hračky. I tvorivosť je v znamení umelohmotných zbytkov. Písmenká a slová sa učia prevažne z plastových reklám, pretože rodičia na školu peniaze nemajú. Tata väčšinu výplaty vypije v podobe piva úhľadne naliateho do plastových fľašiek. Pritom stihne o sebe básniť - svoj život medzi smradľavými a často horiacimi plastami pripodobňuje vtákovi, voľne poletujúcemu povetrím. V deťoch neustále živí nádej návratu do rodného kraja, kde sú zelené lúky, kravy a pomaranče, reálne však nemá ani na lístok vlak pre seba. Preto si celá rodina prispôsobí plastický život v odpade bežnej realite.Deti si z odpadkov vytvoria imitáciu počítača, telefónu či stánku s predajom lístkov na vysnený vidiek. Smutné, no čoraz reálnejšie podobenstvo o tom, že ak rýchlo čosi nevymyslíme, ľudstvo sa udusí vo vlastných odpadkoch, alebo zhynie na choroby a alergie z jedovatých spalín, vznikajúcich pri spaľovaní toxických odpadov a plastov. (02.04.2018)