Mladí zabijáci

Sam Levinson sa už týmto filmom ukázal ako jeden z najlepších hovorcov nastupujúcej generácie (a nemyslím v prvom rade filmárskej) a to práve tou premenlivosťou a prestrelenosťou, ktorá toľkým divákom na jeho filme vadí. Pretože čo definuje život množstva tínedžerov 21. storočia vo vyspelom svete ? Extrémy, zaháľka a neobmedzenosť konzumu vrátane drog, dostupnosť audiovizuálnych produktov a chytrej elektroniky v neistom svete virtuálnej spoločnosti a sociálnych sití na jednej strane, a súčasne fyzická realita (malo- či veľko-)mesta, pevné pravidlá školy, viac či menej zreteľné spoločenské hranice a pretrvávajúca finančná odkázanosť na rodičov, ako aj nekompromisná konkurenčnosť a povrchnosť prostredia kapitalistického sveta, v ktorom vyrastajú a takmer až oplzlý statusový materializmus vzťahov. A pretvárka, zbabelosť malých ľudí, tupého stáda.! Ale koho je to vina ? Kto je za to zodpovedný, kto tento svet stvoril ? Oni sťažka, veď do neho ledva prišli.  A hneď musia fungovať v hierarchiách pokrytectva, kde všetci vzývajú morálku, no po odhalení ich pravých tvárí rýchlo hľadajú, či skôr nachádzajú, obetného baránka... To všetko tvorí vonkajšie membrány bublín, v ktorých prebieha ich pubertálny kvas. A ASSASSINATION NATION toto všetko premiešava v dokonalý postmoderný bordel, ktorý má svoju vnútornú štruktúru, ale nie je pritom prostý náhodilostí v zmysle toho, čo všetko si z lákavej premisy a možností jej vývoja, ako aj možností výberu jednotlivých prvkov v nich, vyberá. Pokojne by s tým zvládol niekoľkosériový seriál s množstvom postáv, línií a šokujúcim vývojom, že by aj Joss Whedon bledol závisťou... už ani nehovoriac a filmárskej stránke veci a nápaditom striedaní žánrov, ktoré nedá vydýchnuť. A baví. Aj znepokojuje. Donúti rozmýšľať - alebo obhajovať svoje rozhorčenie argumentami. Nie je to nadčasové dielo, ale nie je to ani chaotický žvást. Naopak - je to perfektne premyslené vyjadrenie chaosu vo vnútri mladých duší a pochybností, ktoré o tomto zdanlivo dobre usporiadanom a ako nám tvrdia, perfektnom svete a dobe máme. (29.03.2021)

Bohužiaľ, v dnešnej dobe si akýkoľvek zakomplexovaný úbožiak myslí, že je Quentin Tarantino. Úvodných 50 minút o obraze inteligencie dnešnej mládeže, kde prím hrá počet lajkov , tweetov, či zhliadnutí za komentár nestojí a postupný prerod na Kill Bill skrížený s Oni či Očistou má aspoň dobrú kamera a hudbu, inak sú výkony hercov úbohé, rovnako tak dej ktorý sa hrá na niečo veľké, ale nakoniec nie je ničím. Český dabing, v ktorom majú tínedžerky najprv štrnásť, potom sú deviatačky a nakoniec sa o nich mamina stará 18 rokov úbohosť tohto filmu, ktorý sa snaží hrať na gore s drsným jazykom zaujme snáď 15 ročné deti a dospelých na ich mentálnej úrovni (tým nechcem nijako uraziť menšinu normálnych tínedžerov, ktorý svojich rovesníkov po všetkých stránkach prevyšujú. Prirodzene okrem počtu lajkov). Našťastie som na film do kina nešiel...Americké vlajky sa vo filme spočítať nedali. (22.03.2019)

Škoda, že je to natočený tak, jako by se celý děj odehrával v nějaké zvrácené, alternativní realitě. Proto vlastně nic není tak hustý ani šokující, jak zřejmě bylo zamýšleno. Především to platí pro “vražednou” druhou polovinu, nebo spíš třetinu. Nepomáhá ani absence kladných postav. O náladě filmu nejlépe vypovídá fakt, že největší dobrák je hispánec kouřící péro mužatce 😏. (10.02.2021)

škoda, že to nemělo heavy end, protože ty krávy by si to bezesporu zasloužily, stejně tak všichni ti, kteří se bez instagramů, facebooků a dalších sociálních děvek nedokáží ani vysrat...poměrně mile-brutálně znázorněno, co se s mladistvými paky stane, když svůj život a pohlavní orgány zasvětí sociální síti, ovšem s blbým koncem, který zase ukazuje, že všechno je vlastně jenom virtuální realita, ach jo......................moje hodnocení = 6 z 10. (27.03.2019)

Euforia meets Spring Breakers. Zběsilá jízda, u které Gaspar Noé, Harmony Korine a Gregg Araki slintají blahem. A feministi a feministky tohoto světa si na dálku dávají high 5. Marcell Rév jako vždy čaruje kamerou – ta sekvence na jeden záběr z jeřábu před domem snímající akci uvnitř je dechberoucí (režisér o ní mluví tady: https://nyti.ms/394Z6xB) a vůbec celá divoká stylizace s hudbou Iana Hultquista (hned mi naskočila Dickinson) sedí k tématu o násilí na ženách, pokrytecké společnosti, americké zvrhlé zálibě v lynčování a kyberšikaně – po skončení si budete mazat sms konverzace a zprávy na sociálních sítích a všechny lascivní fotky ve svém telefonu. A možná i ty facebooky a instagramy. Jak vtipně glosovala Hari Nef na Sundance, Sam Levinson je žena. Je skvělé, že i muži točí filmy silné výpovědní hodnoty o nutnosti ženské soudružnosti v maskulinním světě zmítaném (dobrovolnou) objektivizací ženského těla (viz Spring Breakers) předsudečnosti o ženské/mužské nahotě a sexualitě. Objevila jsem svůj nový oblíbený film, ke kterému se budu vracet a programově jej rozpitvávat v akademickém prostředí. Už se těším, až jej odprezentuju na jedné z těch testosteronem a konzervatismem nasáklých filmologických konferencí. Tři dny zpět jsem viděla Queen & Slim, který je esencí black live matters a policejní brutality. Až se zase otevřou školy, tak první věc, kterou udělám, bude studijní seance u tohoto dvojprogramového komba. (17.11.2020)