Visitor Q

Niečo takéto bežne neuvidíte a tak isto to ani pre bežného diváka nie je. Bizarné postavy, bizarné scénny, ako keby všetko do seba akosi zapadalo a vytváralo dokonalý kontrast. Dej, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel, no nevyvoláva v divákovi pocit, že sa nič nedeje. Proste každá scéna vás zaujme a už čakáte na ďalšiu podivnosť, ktorú na vás režisér vymyslel. Ťažko hodnotiť takéto dielo, no nuda u mňa priestor nedostala... 100%. (23.02.2011)

Plagiát Pasoliniho TEOREMY, který nejen vykrádá, ale myšlenky originálu interpretuje naprosto scestně a nepřesně. Zapomeňte na nábožensko-filozofický podtext TEOREMY; Miike se zmůže tak maximálně na několik nechutností, postavy jeho filmu jsou psychologicky nevěrohodné a neprocházejí žádným vývojem. Násilí zde zobrazované se jen tak nevidí – jeho míra mě natolik šokovala (pozitivně i negativně), že celkový dojem nakonec nezůstal až tak negativní. Jinak ale v podstatě zbytečný film. (20.01.2006)

Už si niekedy dostal ranu do hlavy?Už si niekedy zmlátil svoju matku? Aj takéto otázky sa breberajú vo filme a film je tak dobrý, že si na ne aj odpovedá. Sonda do jednej Japonskej rodiny, kde je otec šialený dokumentarista, matka bitá pracháčom od syna, syn je šikanovaný od spolužiakov, dcéra je prostitútka, no viac sa to hádam zamotať nedalo, ale dalo, lebo na scéne sa objavil návštevník a ten tiež normálny nebol. Za celú dobu filmu ani len jedna normálna postava, čisté šialenstvo. Sú tu znázornené všelijaké možne úchylky, ale sú bráne s takým nadhľadom, iróniou a niekedy aj sebairóniou. Film má veľmi kludné tempo, hned začiatočná posteľná scéna má vyše desať minút, na všetko je tu čas. Tie vypučené bradavky a z nich striekajúce mlieko, no Miike nemôže byť normálny, normálneho človeka by toto nenapadlo. Nasmial som sa ako jeden bujak. Jedná extrémne šialená jazda, rodina z Texaského masakru má vážnu konkurenciu. (18.05.2016)

Absolutně střelený, absolutně bizardní, absolutně na hlavu:) Po prvních minutách jsem si myslel, že koukám na něco jiného než na Visitor Q kdo viděl musí vědět proč:)) Naprosto ujetá rodinka, jeden neznámý pohodář a ujetý příběh o zkažené mládeži, který mi naháněl údiv do tváře, ale i úsměv a to hlavně ke konci, kde jsem nevydržel a zasmál jsem se od srdce. Komické hlášky hlavně od otce jsou tím nejlepším. A co mě dostalo, byl konec, zde byl poznat Miike a jeho styl. Celkově hodnotím lehce kladně, tedy 60 % ale ještě jsem decentně v šoku:) (26.09.2008)

Tak poďme poporiadku - incest s vlastnou dcérou - prostitútkou, na zaplatenie ktorej ale tata nemá dosť peňazí s tým, že dcérenke sľúbi doplatiť chýbajúcu cenu tak, že peniaze dá neskôr mamičke. Mamička závislá na heroíne, tyranizovaná, bitá a slovne urážaná synáčikom. Syn, šikanovaný v škole aj po škole partiou grázlov. Otecko, podvádzajúci mamičku, zároveň nakrúcajúci reportáže o mládeži, pri ktorých je z času na čas análne znásilnený. V mene nakrútenia kvalitnej sociologickej reportáže je však ochotný prekúsnuť kadečo. Napríklad aj absolútne ignorovať tyranizovanie manželky synom, ako aj synove šikanovanie neznesiteľnými faganmi. Príchodom záhadného cudzinca, ktorý problémy rieši šupou šutrom do hlavy, do rodinného domu sa všetko zmení. V tomto film tvorivo nadviazal na Teorému (Teorema, 1968) talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho. Rodina tak na základe prítomnosti nového príchodzieho má ešte možno šancu na záchranu. V záplave bizarných extrémností a čierno-čierneho humoru sa režisérovi podarilo vytvoriť veľmi svojrázny čudesný, no zároveň zábavný film. Ironizuje v ňom s použitím grotesknej nadsázky, mnohé zvláštne úkazy moderného sveta, ktoré veľa z nás pokladá za normu. (13.09.2020)