Visitor Q

Niečo takéto bežne neuvidíte a tak isto to ani pre bežného diváka nie je. Bizarné postavy, bizarné scénny, ako keby všetko do seba akosi zapadalo a vytváralo dokonalý kontrast. Dej, ktorý na prvý pohľad nedáva zmysel, no nevyvoláva v divákovi pocit, že sa nič nedeje. Proste každá scéna vás zaujme a už čakáte na ďalšiu podivnosť, ktorú na vás režisér vymyslel. Ťažko hodnotiť takéto dielo, no nuda u mňa priestor nedostala... 100%. (23.02.2011)

„Visitor Q“ má nějakou základní dějovou linii, především je vidět, že postavy se určitým způsobem vyvíjejí, ale ve skutečnosti je to jen sled scének z života této rodiny. Sledujeme, jak otec pozoruje vlastního syna, který je mlácen, jak matka mačká vlastní bradavky, aby z nich stříkalo mléko, jak si to otec rozdá s mrtvolou a ono to nedopadne. Ne, vidím v tom ten vtip, tu snahu, ale tohle je mě přece jen moc ujeté a vlastně o ničem. (29.01.2014)

Miikeho deštrukcia rodiny. Sono to robí sofistikovanejšie, ale v rámci toho, že Miike má na svojom konte v tomto období už niekoľko bizarností dá sa povedať, že Sono sa inšpiroval im, než naopak. Tajomný cudzinec necháva rodinu, nech sa ničí. Nie že by s tým mal veľa roboty. Rodina sama osebe prechádza deštrukčnými stavmi. Matka je bičovaná mladým synom a utieka sa k heroinu. Otec bol znásilnený v televízií a má incestný vzťah so svojou dcérou. Syn je šikanovaný a ústráchaný. Máme tu veľa tabuizovaných tém, ktoré sú posúvané do hraničných situácií. Striekanie mlieka z pŕs, milovanie sa s mŕtvolou a hlavne zaujímavo pôsobiaci hudobný motív, ktorý pôsobí až poeticky. Pre mňa bizarnosť, ale v zásade funkčná. Doslovnosť je asi zbytočná. Treba to vnímať metaforicky. Každopádne sa jedná o výrazné stieranie tradičného japonského filmu a jeho poetiky. Toto je tá odvrátená strana Japonskej spoločnosti. A je to riadna show. (17.09.2017)

Teď začínám chápat výlučnost a kultovní status Takashi Miikeho - ten chlap má opravdu svérázný smysl pro humor a nerozpakuje se vydat daleko za hranice. Takže v této komedii máme šikanu, incest, drogy, násilí, ponižování, nekrofilii, prostituci, vraždy a další veselé záležitosti. Vše ale obludně přehnané a nadsazené, až se to stává (černočerně) vtipné; navíc naroubované na klasické hledání štěstí a harmonie jedné úchylácké rodinky. Na palčivé problémy současného Japonska film poukazuje více, než lecjaké vážné drama - někdy je prostě potřeba dostat kamenem po hlavě, aby se člověk probudil. (03.03.2012)

Už si niekedy dostal ranu do hlavy?Už si niekedy zmlátil svoju matku? Aj takéto otázky sa breberajú vo filme a film je tak dobrý, že si na ne aj odpovedá. Sonda do jednej Japonskej rodiny, kde je otec šialený dokumentarista, matka bitá pracháčom od syna, syn je šikanovaný od spolužiakov, dcéra je prostitútka, no viac sa to hádam zamotať nedalo, ale dalo, lebo na scéne sa objavil návštevník a ten tiež normálny nebol. Za celú dobu filmu ani len jedna normálna postava, čisté šialenstvo. Sú tu znázornené všelijaké možne úchylky, ale sú bráne s takým nadhľadom, iróniou a niekedy aj sebairóniou. Film má veľmi kludné tempo, hned začiatočná posteľná scéna má vyše desať minút, na všetko je tu čas. Tie vypučené bradavky a z nich striekajúce mlieko, no Miike nemôže byť normálny, normálneho človeka by toto nenapadlo. Nasmial som sa ako jeden bujak. Jedná extrémne šialená jazda, rodina z Texaského masakru má vážnu konkurenciu. (18.05.2016)