Rose Island

Americký anarchistický filozof Hakim Bey hovorí, že v dnešnom zosieťovanom svete je možné vytvoriť ostrov pozitívnej slobodnej deviácie len v okách medzi sieťami. Čím je sieť hustejšia, tým ťažšie je možné takýto priestor nájsť. Jeho existencia je však možná len na určitú dobu. Kým si vytvorenú možnosť slobodného prejavenia sa nevšimnú mocní a pod rôznymi zámienkami ju nezlikvidujú. Preto je možné takéto slobodné miesta nazvať len ako Dočasné autonómne zóny. Nikdy nie trvalé. Ružový ostrov vtipne a s nadhľadom popisuje jeden z takýchto prípadov. Vrátane trpkého konca, ktorý zároveň znamenal doposiaľ jedinú zahraničnú vojenskú inváziu Talianskej republiky. A dal tak filmu, pravdivú a zároveň vtipne tragikomickú bodku za túžbou po slobode. (27.12.2020)

Neuvěřitelný příběh několika lidí, kteří se nedokázali smířit s tím jak je systém nastavený. Bohužel systém nebyl s jejich počínáním pochopení. Je smutné, že Itálie nebyla nijak potrestaná za tuhle invazi. Co se filmu týká, bylo to docela průměrné vyprávění, ale v originálním jazyce mělo své kouzlo. Bavily mě herecké výkony. Rekonstrukce ostrova vypadala výborně a řekl poměrně věrně originálu. A nakonec je potřeba zmínit absolutně fantastický soundtrack. (10.10.2022)

Talianský inžiniér Giorgio Rosa sa v roku 1968 rozhodol neďaleko Rimini založiť svoj vlastný mikroštát. Na Jadranskom mori postavil plošinu o rozlohe 400 štvorcových metrov, ktorú nazval Rose Island. Účelom bolo stvorenie malého raja, v ktorom mohol byť každý jedinec slobodný a sám sebou. Téma je dostatočne zaujímavá a tak sa ani nečudujem, že sa našiel niekto (Sydney Sibilia), kto mu vdýchol filmovú podobu. Množstvu organizačno-funkčných vecí ohľadne samotného ostrova sa snímka príliš do hĺbky nevenuje, čo by ma osobne dosť zaujímalo. Filmové spracovanie je skôr takou príjemnou atmosferickou záležitosťou na letné dni, s milým idealistickým závanom. Pokiaľ Rose Island pojmete s väčším nadhľadom, dokážete si ho užiť. Pravdepodobne ale aj rýchlo zabudnete. (20.08.2021)

Od mé páté hvězdy tuto taškařici dělí právě humor a to skrze svoji decentnost. Rozhodně neočekávejte, že se budete za břuch popadat, ale na stranu druhou se jedná o atraktivní příběh pár bláznů, kteří chtěli mít svůj vlastní svět. Takže jde o takový půvabný italský film nabitý správnou retro atmosférou. Mikro zřízení, které se prohlašují za vlastní stát, je po světě povícero a jsem rád, že jsem něco takového mohl shlédnout. Dopomohl i fajnový soundrack s hity nejenom z Itálie. Nadprůměrný NETFLIX můvý...https://www.youtube.com/playlist?list=PLkLimRXN6NKyua-Rf3EmxSeKzGLhcjZDF (28.12.2020)

Giorgio Rosa, to musel byť riadny týpek! :) Ale nápad mal fakt zaujímavý, hoci to pôsobilo skôr ako nejaký impulzívny experiment, a nie ako dômyselne premyslené "založenie nového štátu". Filmové spracovanie tohto bizarného príbehu ma bavilo, hoci toho sarkastického humoru by som uvítal kľudne viacej. Čo sa mi nepáčilo, tak až príliš veľa tých politických "vsuviek", bez ktorých by to síce nešlo, ale zbytočne bol na to kladený veľký dôraz. Každopádne, zaujímavý kúsok, až sa človek na konci zamýšľa, že prečo to Taliansku tak strašne vadilo. Ale asi sa báli, že to bude až príliš veľký precedens. No aspoň necelý rok si užila Repubblica dell'Isola delle Rose svoju slávu :) (13.01.2021)