Aljak

Kompozične to nebolo vôbec na zahodenie, a to najmä vďaka tomu splnenému prianiu a možnosti vidieť "čo by bolo, keby bolo keby". Od začiatku však bolo jasné, ako to celé skončí. A tak bola táto verná schéma až príliš citeľná. Jediné, čo film napokon zachraňovalo bolo samotné Írsko so svojimi pôsobivými scenériami a atmosférou. Ale to je predsa len príliš málo na to, aby bol film nadpriemerný. Ako oddychovka celkom fajn. No myslím, že sa na tom deji dalo aj viac popracovať, aby to nebolo také jednoznačné. 2*

Takéto dokumenty zo zákulisia vzniku sociálnych sietí sú celkom zaujímavé. Ani som len netušil, že vznik nevinného portálu 4chan, kde sa zgrupovali anime nadšenci, bude postupne viesť k vzniku kontroverzného zoskupenia Anonymous, a zároveň k postupnej formácii dezolátov, vďaka ktorým sa Trump dostal na výslnie. Tá postupnosť a vývoj boli fakt turbulentné, no hoci išlo najprv len o číru srandu a trolling, tak napokon to malo dosť nepríjemný vplyv na globálnu spoločenskú i politickú sféru. Dokument bol pútavý, a dozvedel som sa kopu zaujímavých vecí. Len z tých početných dezolátov mi bolo dosť smutno... lebo to má dosť neblahý vplyv na celý svet. 4*

Spočiatku ma tento film príliš nechytil, ale postupom času sa to parádne rozbehlo. Od bodu, keď sa Aryan spoznal so Sifrou, to začalo mať vynikajúci spád a napokon z toho bola dramédia ako sa patrí. Vďaka Sifrinemu tajomstvu sa pár dostáva do množstva zábavných situácií, ktoré vôbec nepôsobia prvoplánovo. Na mnohých scénach a dialógoch sa dalo skvelo zabaviť, hoci niektoré scény boli zbytočne cez čiaru a pôsobili prehnane. Celkovo ma však Sifra, Aryan a jeho rodina bavili. Kriti zahrala svoju zaujímavú rolu na výbornú! Nie je to síce čistých 5*, ale čert to ber - nebýva zvykom, že by ma indická komédia tak pobavila, takže aj preto plný počet.

Christopher Nolan prináša ďalší veľkofilm, a tentokrát sa mi celkom pozdával. Veľkú zásluhu má na tom samozrejme samotná téma, príbeh, a taktiež výborné herecké obsadenie, ktoré film o to viac potiahli dopredu. Zrodenie atómovej bomby a jej následné použitie bolo (a vždy aj bude) silná eticko-morálna dilema. Robert Oppenheimer si tieto dilemy plne uvedomoval a jeho meno už navždy zostane spojené s tým, čo sa v závere WW2 odohralo. Film odráža všetky možné aspekty týchto udalostí, nielen tie pozitívne, ale aj celé pozadie vtedajších nálad a atmosfér v geopolitických veľmociach. Niektoré fázy filmu boli zbytočne natiahnuté, naopak skrz niektoré sa len tak ledabolo preletelo. Každopádne, tento film je rozhodne kvalitný a majstrovsky natočený. Aj keď nie som úplne stotožnený s jeho dominanciou na filmových cenách. Za mňa silné 4*

Aj keď sú filmy s obdobnou tématikou už viacero, tak #annaismissing bolo napokon skutočne kvalitným dielom tohto žánru. Nástrahy internetu môžu skutočne prinášať aj takéto príbehy, a tak sa zrejme neoplatí zahrávať sa s osudmi iných ľudí. Anna chcela byť za hviezdu, snažila sa spoločnosť očistiť od kadejakých podlých živlov, a napokon sa to celé zvrtlo proti nej. Príbeh má v sebe kus drámy, krimi, thrilleru, a páčilo sa mi, že to nebolo vôbec plytké, ale malo to aj psychologický rozmer. Za jedinú podivnosť považujem snáď len to, že vlastná dcéra takto postavila proti vlastnému otcovi (aj keď si to za svoje aktivity reálne zaslúžil). 5*

Aj keď som milovník športových filmov, do tohto som sa akosi príliš nehrnul (ani neviem prečo). Film sa mi napokon veľmi páčil, a som prekvapený, že film skutočne reflektoval reálny príbeh Emila, bez nejakých príkras a umelej dramatizácie (tak ako tomu býva vo väčšine športových filmoch). Kompozične je film rozdelený do dvoch časových rovín, no tá novšia (s Ronom Clarkom) ma až tak nebavila. Najlepšie boli jednoznačne Emilove začiatky a samozrejme vrchol na OH 1952 v Helsinkách. Veľké plus vnímam aj to, že to nebol čisto športový film, ale bolo tu aj dosť vtedajšej spoločenskej situácie vyplývajúcej z politiky po roku 1948. Václav Neužil zahral Zátopka vynikajúco. Dávam 5* (hoci tá časová rovina, ktorá sa tu odohráva v roku 1968 (reálne to bolo 1966) až taká nadpriemerná nebola).

Zaujímavý pohľad do zákulisia Jomkippurskej vojny z perspektívy vtedajšej izraelskej premiérky Goldy Meir. Tá sa ocitla v nezávidia hodnej situácii, keď zistila, že ďalšia vojna je na spadnutie (hoci sa to po tej okupačnej syntéze vyplývajúcej zo 6-dňovej vojny dalo aj čakať). Takticky Izrael počkal na útok, na základe čoho mohli rátať s podporou spojencov - a potom to bol už klasicky scenár. Čo sa týka filmového spracovania tejto udalosti, bolo to prekvapivo celkom vyvážené a nebola to výslovne óda na hrdinstvo Izraela, resp. elégia na obeť regiónu. Na môj vkus tu bolo až príliš veľa toho vojnového spravodajstva a stratégie, ale asi to bolo nevyhnutné. Helen Mirren bola v tejto úlohe skvelá.  Celkovo na 3*

Zaujímavý film o ľudovom hnutí za slobodnú Indiu (Quit India Movement), ktoré bojovalo za ukončenie britskej nadvlády nad krajinou. V auguste 1942 to celé začalo prejavom Mahatmu Gandhího Do or Die. Tento film sa však sústreďuje na partizánske Congress Radio, ktoré sa dostalo do popredia vďaka mladým aktivistom so statočnou ženou menom Usha Mehta. Pozoruhodný film, ktorý síce pôsobí občas až prehnane nacionalisticky, ale celkom dobre vykresľuje vtedajšiu napätú atmosféru Indie. Výborné herecké výkony, aj celkový vizuál filmu. Sem tam trochu nelogickosť v niektorých krokoch partizánov, ale asi to tak malo byť... Určite sa oplatí vidieť. 4*

Na tému "Homeless World Cup" tu bol už minulý rok kórejský film Deurim, ale ten mi vôbec neprišiel tak dobre dotiahnutý ako tento britský film, ktorému dominovali nielen postavy (ne)šikovných futbalistov, ale aj tréner v podaní skvelého Billa Nighyho. Každý bezdomovec si so sebou nesie svoj vlastný príbeh, a tak boli aj postavy v tomto filme skutočne rôznorodé. Nechýbal tu výborný humor v podobe svojských dialógov, ale aj pekné posolstvo, ktoré tu bolo oveľa markantnejšie ako v spomínanom kórejskom filme. Takisto vizuál a dejová línia bola lepšia. V závere ma prekvapila absencia klišé, takže celkovo to bolo veľmi milé prekvapenie. Silné 4*

Aj keď sa to takmer po celý čas tvári ako komédia, tak minimálne v závere to bolo poriadne bittersweet - obzvlášť vo chvíli, keď štvorica žien precitla a zdôverili sa jedna pred druhou o tom, čo ich ťaží na duši. Každopádne, táto travel dramédia ma bavila najmä vďaka skvelým dialógom s kvalitným ironickým dôvtipom, ale aj vďaka atmosfére pútnických Lúrd. Len škoda, že samotná dejová línia je absolútne triviálna a bez väčší turbulencií. Tie by tomu určite pridali na atraktivite. Takto je to žiaľ len na 3*