Hees

Toto nie je obyčajné anime, lebo tu takmer stačilo, aby niekto stavil len na jednu kartu a to komediálnu časť a aby sa len tou komediálnou častou vyrovnal najlepším anime, ktoré boli dostupné v rovnakej sezóne. To striedanie rôznych komediálnych nápadov, ako to ako si napríklad dať prvú pusu a podobne boli naozaj unikátne a veľmi zábavné. Áno máme tu ďalšiu "háremovku", kde hlavný hrdina je niekde na pomedzí toho byť absolútne najlepší gentleman na svete a toho, že predsa len musí chcieť naraz viac žien, aby s ním chodili, tak niekedy musí povedať, aj nejaké tie romantické veci každej slečne. Samozrejme najlepšie budú napísané absolútne prvé dve ženy a to Hakari a Karane a aj napriek tomu, že vlastne je tu kopu stereotypov ako sa vytvárajú nejaké charaktery, proste niekto je tsundere atď, anime toto podľa mňa niekedy dokonca paroduje. Nezohľadňoval som v hodnotení to, že mi vadila Kusuri, ale tak to je vlastne nie je ten hlavný kameň úrazu, prečo toto nemôže mať plné hodnotenie. Vynikajúci začiatok, vynikajúci stred, vynikajúce nápady, ale potom v posledných dieloch strmhlavý pád, aby sme tu nemali až niečo tak dobré. Tie posledné štyri diely proste nie sú tak dobré ako prvých osem a vlastne nemajú dobré nápady a majú prvky absolútne bežných háremoviek bez nápadu. Jednotlivé ženské charaktery majú slušnú hĺbku, sú predvídateľné a zábavné, aj keď čím ich je viac tým sú horšie (čím novšie tým horšie, tie staré prvé sú vynikajúce). Romanticky je to na priemernej úrovni, hlavne, keď je Rentarou sám s nejakým dievčaťom, ale postupom času má Rentaro čoraz menej času samostatne s jednotlivými dievčatami a čoraz viac prevládajú vtipné skupinové aktivity. Ak chcete vynikajúcu komédiu (BUDETE SA SMIAŤ TO GARANTUJEM), ktorá sa neberie vážne, občas nejaká romantika, bežný hlavný hrdina s občasnými zábleskami toho, že o tie dievčatá má záujem, paródiu "háremoviek", šesť unikátnych dievčat s rôznymi osobnosťami a v neposlednom rade toto má aj dobrú animáciu, tak ste na dobrom mieste pustite si to.

Druhá séria je dosť bez nápadu a stráca často ten pôvodný zámer, ktorý bol nejakým spôsobom načrtnutý v tej prvej sérii. Teda aspoň pre mňa je pôvodný zámer o tom, že tu máme neľútostný svet, kde dobrodruhovia, len tak tak prežijú a majú stále na mále, proste tu máme krutý svet. Tu v druhej sérii oproti prvej máme proste sériu menších príbehov, kde hrdinovia ani nejdú plniť nejaké "questy" (úlohy ako v hre MMORPG), ktoré im zadá ich guilda (združenie dobrodruhov), ale naopak tu proste hrdinovia idú okolo a hľa odrazu útok GOBLINOV! Stráca sa teda ten môj prvotný pocit z toho, že svet je fakt kruté miesto, kde všetci môžu byť šťastní, že im komparzistu robí Goblin Slayer a v prvej sérii som častokrát cítil aspoň náznak beznádeje a strach o nejakých tých hrdinov. Tu som cítil, že všetci majú nejaký piknik a odrazu tam príde zopár goblinov. Prestrihy na "dôležitejších" hrdinov boli extrémne chaotické a vôbec ma nezaujímali. Rozoberanie taktiky ako hrdinovia zaútočia na goblinov neboli zlé, ale bolo ich až moc. Najlepším korením celého anime by bolo, keby sme sa dozvedeli niečo viac o hlavnom hrdinovi a to sa proste nedeje. Druhá séria sa približuje aj k háremovke, kde všetci vlastne majú záujem o Goblin Slayera a on vlastne odpovedá ako no problem, alebo nezaujíma ma to, lebo tam nie je goblin, ako keby to bola už jeho nejaká obsesia a vlastne nevedel sa o ničom inom baviť a keďže v druhej sérii máme dialógov fakt veľa v tomto začína byť už problém opakujúci sa dokola bez nejakého posunu. Onna Shinkan teda naša "priestka" dostáva viac priestoru a ako keby sa príbeh trochu viac nakláňal k nej, ako k dôležitej postave, ale neviem či to je až tak správne pre celkový finálny pocit z tohto počinu.

Druhá séria je vskutku dosť podobná prvej, ale v prípade prvej som prehliadal nejaké chyby, lebo v nej boli zaujímavé koncepty a hlavný hrdina Cid, teda vlastne hlavný hrdina, čo má veľa mien nebol vôbec zlým hrdinom. V druhej sérii, ale dochádza u mňa k tomu, že dostávam dvanásť dielov, kde minimálne polovica pôsobí ako fillery (diely, ktoré nie sú podľa predlohy), aj keď napriek tomu, že podľa predlohy môžu byť. Ono už predtým sme mali čo to dočinenia, že plány hlavného hrdinu proste nejak dopadli a on sa len viezol na tom čo sa dialo, aj keď to tak vôbec nezamýšľal. V druhej sérii Shadow pôsobí tak, že vlastne je jedno čo robí a aké sú jeho ciele. Slušnú hĺbku dostáva Rose Oriana inak zvaná 666, ale zas ostatné Shadowove členky Shadow Garden naopak strácajú nejakú svoju dôležitosť, aj keď zaujímavo sa tu v druhej sérii blysla ešte Delta. Ôsma epizóda, kde sa hrdinky ukážu v plavkách asi vôbec nejak nevadí, problémom pre mňa je táto epizóda len v tom, že to je zbytočná epizóda a to veru nepridá hodnoteniu pre mňa oproti tej prvej sérii, lebo už mi predtým pripadalo dosť veľa dielov zbytočných a tento bol, že úplne zbytočný a ešte aj ten nápad, scenár, alebo dôvod toho čo sa tam ako stane bol extrémne hlúpy. Najlepšie diely sú posledné štyri a tie by som dal na úroveň tej prvej sérii a konečne ma to začalo celé znova baviť, takže ja nejak palicu nad týmto anime nelámem.

Reverzných iseakai (reinkarnovaný, premiestnený do iného sveta) anime zas tak veľa zatiaľ nie je. V tomto prípade Dead Mount Death Play je reverzným isekai, keď hlavný hrdina vo svojej podstate nekromancer z magického sveta "príde" do nášho "klasického" sveta. Je veľmi zaujímavé, ako sa tu postupne buduje príbeh a odkrývajú sa jednotlivé naozaj zaujímavé postavy, kde každá aj záporná postava má nejaké svoje záujmy a čo je dôležité veľa z postáv vlastne po niečom hlavne pátra, alebo sa chce dozvedieť. Hlavný hrdina Corpse God (Boh mŕtvol) je sympatický hrdina, ktorý je z generácie hrdinov som síce OP (moc silný), ale nechcem to aký v skutočnosti silný som moc ukazovať. Anime sa v prvom rade zameriava na záhady, na vytvorenie atmosféry a buduje vlastne dva svety zároveň, jeden nový, v ktorom sa dejú nové súboje a jeden starý, z ktorého pochádza náš hlavný hrdina. Vlastne ten starý svet je väčšinou zaujímavejší a ja som teda stále očakával hlavne čo sa dozvieme čo sa stalo v tom svete odkiaľ náš Boh mŕtvol pochádza. Zapracovanie humoru a humorných situácii je naozaj vynikajúce, žraloci a postavy, ktoré vytvárajú vtipné situácie nijak nenarušujú dej a sú príjemným spestrením. Čo sa týka deja a rozprávania príbehu je v konkurencii podobných anime jednoznačne toto dielo pomalšie a zároveň pribúdajú stále nové a nové postavy a tak sa to ešte viac zamotáva. Každá nová postava je zaujímavá, ale ku koncu je ich už naozaj priveľa. Súboje boli slabšie, skôr tam ide o istú demonštráciu sily a nie prepracované dlhé súboje, ktoré by lahodili oku, ale musím povedať, že pri tomto diele vlastne o súboje skoro vôbec nejde, nie v prvom rade, ale ani v tretom takže toto je v poriadku. Posledný diel ma naozaj nahneval, takto sa správajú niektoré anime, aby vlastne ukázali, že sa vôbec nič nestalo a reštartnú všetko čo sa v tom poslednom diely stalo, aby ako keby povedali, že odtiaľ môžeme pokračovať ďalej, ale si myslím, že to je práve chyba, ale rozhodol som, že posledný diel nemôže ovplyvniť môj celkový vynikajúci pocit z Dead Mount Death Play a keď všetky ostatné diely boli na plné hodnotenie a ten posledný na dve hviezdy, tak ma to proste neovplyvnilo, aby som šiel s hodnotením dole.

Najväčší problém čo môže mať Kage no Jitsuryokusha ni Naritakute! je vlastne nedostatok nejakého dôvodu prečo vlastne bojovať a prečo sa hlavný hrdina chová ako chová a zjavným dôvodom je, že sa chce Cid len hrať a zabávať. Popri tom vyhadzuje veľké miesta do vzduchu a tvorcovia sa tvária, že vlastne na tých miestach ani nie je živá duša, čo by tým trpela a tak vlastne hlavný hrdina je vždy napriek tomu, že robí neplechu v tomto svete dobrou postavou. Týchto bizarností je naozaj dosť a hlavne sa znásobujú tým, že čo často hlavný hrdina si niečo vymyslí bez toho, aby poznal realitu je často aj tak ako si vymyslel. Tento chaos čo hlavný hrdina predvádza svojim chovaním a hraním sa snaží negovať či zmierniť svet, ktorý sám o sebe funguje na báze politiky, intríg a veľa ľudí v pozadí ťahá nejaké pomyselné nitky. Nechápem ani obsesiu byť svojím vlastným ja vedľajšou postavou, lebo vlastne hlavného hrdinu nikto nesleduje a preto by bolo dobré ako enormné množstvo vecí nejako aspoň sa snažiť vysvetliť. Dosť bolo o hlavnom hrdinovi, lebo svet funguje ako má a je zaujímavý, postavy sú zaujímavé, politika je zaujímavá, vzťahy sú na dobrej úrovni a súboje no tie sú dosť dobré len niektoré, ale stačí to. Logických dier je naozaj veľa a otázka je len jedna prečo akože fakt prečo toto anime sa dá pozerať? Logická odpoveď neexistuje len absolútne nelogická, alebo keď sa snažím nájsť fakt logiku tak poviem, lebo je (zahrešil som) zábavné anime, ktoré nemá slabé miesta, slabšie diely, ide si za svojím absurdným zábavným cieľom so svojím OP hrdinom.

Disclaimer, dôležitá informácia odo mňa je taká, že ja nie som cieľová skupina tohto anime. Muži sa tu vôbec nechovajú ako muži, lebo muži riešia veci absolútne inak a hlavne sa medzi sebou podporujú iným spôsobom a inak komunikujú. Takže ak toto hodnotím, tak to hodnotím ako príjemnú rozprávku, kde všetko v tom najlepšom slova zmysle, kde všetko dopadne najlepšie ako sa dá a kde kvetinky kvitnú priamo v srdciach skoro všetkých hlavných predstaviteľov tohto diela. Toto anime patrí medzi Iyashikei ako napríklad veľmi známe Mushishi, alebo Usagi Drop či napríklad Barakamon proste medzi anime, ktoré majú navodiť dobrú náladu a sú niečo ako liečivé (healing) a ja to teda hodnotím presne takto, aj keď toto dielo zámerne balansuje v tých jednotlivých mužských vzťahoch a občas to už vyzerá ako niečo viac ako kamarátsky či pracovný vzťah, ale je to perfektne na hrane. Čo ma prekvapuje nevadilo mi až tak prílišné opakovanie jednotlivých situácii a vlastne až trestuhodné opakovanie tých istých vtipov dokola a Atarashii Joushi wa Do Tennen sa vlastne snažilo toto vyvážiť častou zmenou prostredia, čo je zvláštne, lebo toto anime je z pracovného prostredia a napriek tomu sme vlastne v kanceláriách minimálny čas. Najzaujímavejšie je aj to, že sa tu toho moc vlastne nedeje, ale aj tak ma to bavilo pozerať, aj viac dielov za sebou. Vadili mi len tak dve, alebo tri situácie a povedal som si, že to mi vlastne vadí častokrát aj u diel, ktoré považujem za najlepšie. Paradoxne je pre mňa v tomto prípade najlepšia postava mačky Hakutou a to preto, lebo zdá sa, že mačka je vtipnejšia ako väčšina hlavných postáv a tak isto je komplexnejšia ako Mitsuo a Kentarou. "Jednoduchšia" postava je Yuusei, ale podľa mňa je za ňou niečo viac a je dobre vymyslená tak isto ako  Aigo.

Vo svojej podstate filler, kde je veľa mini príbehov rôznych postáv a jeden väčší príbeh hlavne o Yor na výletnej lodi. V celej sérii sa teda nedozvieme absolútne nič nové a tak to občas vyzerá, že ide hlavne o to, aby niečo bolo. Komediálne je druhá séria Spy x Family dobrá hlavne v posledných odľahčených dieloch, príbehovo je zas dobrá na výletnej lodi a tie úplne prvé diely (do výletu na lodi) sú akože hodne slabé, ale len ak ich porovnáme s tým čo sme doteraz v Spy x Family videli, ak ich porovnáme s inými komediálnymi anime je to stále nadpriemer. Kolísajúca kvalita je u komediálnych anime najmenej poznať a najmenej sa bude na ňu niekto sťažovať. Veľký problém mám s tým, že diely, kde Yor premýšľala a mala naozaj zaujímavé myšlienky o tom aký je jej údel vlastne nakoniec ako keby boli anulované tou finálnou myšlienkou, hlavne pre to, aby sa jej postava nezmenila až príliš. Nemyslím si, že by sme mali nejaké výrazné zníženie kvality oproti prvej sérii, ale neskôr ak sa nad tým zamyslíme vyznieva pozerať toto celé ako zbytočnosť, lebo sa nedozvieme nič výrazné ani o vedľajších postavách. Jediné čo tu môže mať základ, je nejaký zlom v budúcnosti Yor, že ona sa možno rozhodne nejak inak a bude sa v jej osude diať niečo veľmi zaujímavé, samozrejme smerujúce k nejakým odhaleniam. Záleží od toho ako sa k hodnoteniu k tomuto dielu postavíme, lebo komediálne anime má hlavne rozosmievať, ale zas, keď toto je považované za vrchol vo svojej kategórii môže to zniesť aj vyššiu mieru kritiky. Predsa len sa mi páčili príbehy, v ktorých bol Damian, tam možno nejaký posun aj vidím a občas si viac zastal Anyu (aby som oponoval svojim vlastným slovám o úplnej zbytočnosti celej druhej sérii z hľadiska príbehu).

Výborné anime o rodinke, ktorá sa za istým účelom dala dohromady a síce účelovo spolu sú, ale nakoniec im to ako rodine dosť funguje. Najvýraznejší problém vidím u mňa vo veľkom rozdiele prvého partu a druhého partu tohto anime. Mňa absolútne druhý part nebavil ani zďaleka tak ako prvý a vidím tam istý pokles kvality, ale hlavne pokles v nápadoch, ktoré v prvej sérii boli vynikajúce hlavne preto, lebo to bolo neokukané a nové. Takže len preto som sa rozhodol ísť na nižšie hodnotenie a je mi to v podstate aj trocha ľúto. Spy x Family má totiž vykajúce postavy a to nie len tie hlavné ako Yor, u ktorej nechápem ako sa im podarilo hodnoverne vyobraziť starostlivú matku a zároveň v práci robí absolútne niečo iné. Loid u neho je to také samozrejmé, aj keď u neho sa mi páči, že vlastne sa hrá na to, že to je len misia, ale podľa mňa jeho city sú iné a má svoju rodinu rád. Anya je asi najlepším členom rodinky, lebo vlastne svojimi schopnosťami prináša najdôležitejšie vtipy a vtipné situácie a tak teda hlavne aj svojou osobnosťou. Druhý part tiež priniesol vynikajúce nové a zábavné postavy, ktoré ma naozaj bavili a určite v anime majú miesto, ale bohužiaľ za mňa varil z vody a naťahoval čas niečím čo ma príbehovo až tak nebavilo, ale chápem, že dané nové postavy tam chceli nejako predstaviť.

Druhá séria Jujutsu Kaisen je vo svojej podstate ako celok vrcholom šónen (Shounen) bojových anime, ale druhá séria napriek tomu trpí veľmi zaujímavými neduhmi, ktoré nakoniec nezhoršujú celkový konečný pocit z diela. Zopár dielov je nudnejších (to je subjektívny pocit), zopár dielov má pri zrýchlených súbojoch divné animácie (dá sa to vydržať, ale kvalita proste nie je tip top) a čo mi začína vadiť pri dobrých anime je častý výskyt nejakých medailónikov, malých príbehov pre hrdinov, ktorým sa ide niečo v zapätí vážne stať. Myslím si, že vrchol svojho žánru by mal postavám dávať priestor taký, aby človek nevedel, že AHA tu sa niečo strane mojej obľúbenej postave, moment prekvapenia tu proste neexistuje. Pridať sa môže aj veľmi zvláštne rozprávanie, ale na to sme si už zvykli a viac bojových anime začína prechádzať na iný spôsob rozprávania príbehu (alebo mám taký pocit). Toto všetko spomínam preto, aby bolo jasné, že je čo vylepšovať, aby z výborného anime, mohlo byť legendárne anime. Napriek zhoršenej kvalite animácie, zhoršeniu oproti prvej sérii, problémom hlavne v scénach s veľkým množstvom pohybu sa nedá tomuto dielu dať menej ako päť hviezd. Veľmi dobre sa v druhej sérii hrá s osobnosťami daných hrdinov a Itadori zažíva zaujímavé chvíle. Niekedy som mal pocit, že aj absolútne zbytočná postava má svoje malé významné miesto v príbehu. A čo som si istý a nebol to len pocit je to, že postavy sa vždy rozhodujú na základe svojho nastavenia a nastavenia ich osobnosti čo naozaj oceňujem a celé dielo teda pôsobí dospelo a hlavne aj preto, lebo ubúdajú nejaké vtipné situácie a pribúda skôr naozajstná beznádej.

Hlavný hrdina Akira len tak prežíva, ale chcel by žiť, v práci zarezáva tak, že vlastne nemá ani voľný čas pre seba. Preto mu príde vhod apokalypsa, ktorá ho ako keby vykúpi z denných povinností a on si môže začať znova užívať život. Ono by to samé o sebe stačilo, ale na to, aby si Akira dosť užíval život si vytvorí zápisník, kde píše veci, ktoré chce pred smrťou urobiť, aby si ten život dostatočne užil taký nejaký The Bucket List, aj keď treba povedať, že toto anime nemá s filmom The Bucket List spoločné nič, okrem toho nejakého zápisníku. Celé to znie veľmi šialene a naozaj to šialené anime aj je a vlastne na tom si to celé zakladá, že hrdinovia okrem Shizuky, nemajú až také logické myslenie a väčšinou majú rapídne znížený pud sebazáchovy. Z dôvodu, že sa Zom 10 neberie vôbec vážne tu máme veľké množstvo absurdných situácii, z ktorých Akira a jeho pomocníci vyviaznu bláznivými spôsobmi. Čo sa týka hlavných kladných hrdinov tak tí tvoria vynikajúcu skupinu. Produkcia Zom 10 nebola úplne bez problémov a na posledné tri diely sa čakalo enormne dlho, ale toto ma nejak extra neovplyvnilo, lebo som sa rozhodol počkať a pozrieť celú sériu naraz, lebo som zachytil aj informácie, že posledné tri diely nikdy nevzniknú a som rád, že nakoniec vznikli. Farebný koncept anime Zom 10 je vynikajúci a dopĺňa naratív toho, že sa toto dielo proste neberie vôbec vážne, ale občas preberá vážne témy a to hlavne tému vyhorenia v náročnej spoločnosti spôsobenú veľkým tlakom a prepracovanosťou. Samozrejme vďaka Shizuke tu máme aspoň akú takú dávku racionality a "záporáci" sú náhodou tiež celkom k svetu. Za mňa rozhodne zábavná jednohubka, ktorá sa dá zhltnúť naraz bez problémov a zároveň veľmi dobre sa tu mení prostredie, ktoré je stále iné a tým aj pridáva nové postavy, nové zážitky a tak to celé pôsobí stále veľmi čerstvo a príjemne.