Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Dobrodružný
  • Komedie

Recenze (311)

plakát

Povolení zabíjet (1989) 

Najtemnejší diel série do doby svojho vzniku. Násilie je najkrutejšie a najotvorenejšie, slovník je z bondoviek dovtedy najvulgárnejší (aj keď dnes už to nič nie je), vedľajšie postavy "odchádzajú" nemilosrdne, Bondove cynické hlášky sú zredukované na minimum a väčšinu vtipných scén (ktorých oproti predošlým dielom veľa nie je) obstaráva Q. Hudba je dostačujúca, efekty sú dobré, niektoré kulisy v laboratóriách až podozrivo pripomínajú Muža so zlatou zbraňou, mladý Benicio Del Toro ako vedľajší záporák prekvapí a film mi trochu jednak svojím dejom, ale aj celkovým spracovaním, vyznením, výzorom a kostýmami pripomínal Scarface. O reálnosti niektorých akčných scén a kaskadérskych kúskov by sa dalo diskutovať, ale akcia určite nesklame - už len tými mohutnými benzínovými výbuchmi a naháňačkou nad útesmi je pozornosť zaručená. Dalton to zobral opäť vážne a dostatočne temne a film miestami vyznieva tak, až tu bondgirl začína zavadzať, čo je ojedinelý fenomén. Dalton určite nebol zlý Bond a je trochu škoda, že hral iba v dva filmoch, keďže jeho výkon nebol slabý, ale skôr iba podceňovaný.

plakát

Dech života (1987) 

Dalton svoju rolu zobral o niečo vážnejšie ako jeho predchodcovia, ale film o zábavu určite neprišiel, keďže už len fakt, že sa v úvode odohráva na Slovensku je vtipný sám o sebe, aj keď množstvo zábavných momentov je skôr neplánovaných - slovenské hlášky na pozadí, nápisy v slovenčine a najmä scéna, keď Bond ujde do Rakúska cez hory (...). Zvyšok filmu je tiež vtipný, chvíľu sa odohráva v Alžírsku a potom vrcholí v Afganistane, kde Bondovi zase pomáhajú dobrí Talibanci (...) atď. Po dejovej stránke je film veľmi dobrý, zvratov a obratov je tu viac než dosť (chvíľu to pôsobí neprehľadne, ale nakoniec sa všetko spojí a dá to význam), hudba je dobrá, Dalton je konečne po Moorovi nejaká zmena a jeho vážnejšie poňatie nie je na škodu. Akcie je dosť, bitka v otvorenom lietadle je dychberúca a efekty sú dostatočné. Ku koncu to už síce odsunie nejaký dej na vedľajšiu koľaj a všetko sa vrhne na akciu, ktorá trvá až do konca a kde nad realistickosťou treba privrieť oči a idealisticko/ romantická epizódka s mudžahedínmi je skôr na smiech, ale ako celok je to výborná súčasť série a Dalton ako nový Bond vo svojom prvom filme určite nesklamal.

plakát

Vyhlídka na vraždu (1985) 

Posledná bondovka s Moorom je určite jedna z jeho najvážnejších a zrejme aj najlepších. Srandičky pre jeho filmy typické tu dostali minimum priestoru, dej oproti predchodcom zvážnel a je prepracovanejší a s dostatkom zvratov. Moore je už samozrejme zostarnutý a zvráskavený, vo viacerých scénach ho pochopiteľne zastupuje kaskadér, ale herecky svoj posledný príspevok zvládol. Hudba je nadpriemerná, na efekty sa dá pozerať, kulisy sú gigantické (hlavne v záverečných baniach), akcia je výborná - od prenasledovania na koňoch, cez útek z výťahu až po naháňačku na autách v hasičskom voze, ktorá musí každému pripomenúť Terminátora 3. Christopher Walken ako psychopatický záporák je viac než dobrý, jeho černošská prisluhovačka je hneď tesne za ním. Za svoju poslednú bondovku sa Moore hanbiť určite nemusel a pomohol to konečne zabaliť s čistým svedomím...

plakát

Nikdy neříkej nikdy (1983) 

Zošedivený a mierne zvráskavený Connery sa predsa len po 12 rokoch vrátil v neoficiálnej bondovke, ktorú natočil režisér Impéria vracia úder na motívy pôvodného Thunderballu, od ktorého sa film našťastie diametrálne odlišuje, takže sa nepozeráme iba na okopírovanú verziu toho istého filmu. Celkovo sa film základným režijným a technickým prístupom (typickejším pre Hollywood) odlišuje od všetkých ostatných bondoviek, ale to určite nie je na škodu. Connery je už síce "vyzrelejší", ale o šarm neprišiel a akčné scény zvláda tiež, film je zábavný a spočiatku aj pútavý, nevýhodou je, že je prehnane dlhý a v druhej polovici stráca tempo, čo je jeho najväčšou slabinou - spolu s Rowanom Atkinsonom, ktorého úloha je aj na bondovku príliš veľký úlet a Edwardom Foxom, ktorú rolu M zobral príliš afektovane. Inak je to ale celkom podarený príspevok, ktorý sérii (ani Connerymu) určite hanbu neurobil.

plakát

Chobotnička (1983) 

Bond tentoraz v Indii a bojuje proti zlým zapredancom Rusom, ktorí chcú (znovu) vyvolať tretiu svetovú vojnu pričom v boji mu pomáhajú dobrí cirkusáci a poctiví pašeráci diamantov... a navyše záporákovho poskoka hrá Sandokan. Hudba OK, kamera výborná, efekty sú väčšinou kvalitné, dej je miestami príliš zamotaný, ale našťastie sa rozuzlí, človek sa zorientuje a veľa logických WTF momentov tu nie je - okrem záveru na streche lietadla, ktorý je aj na bondovku príliš nereálny. O vtipnosť Bond našťastie neprišiel, aj keď v pár scénach to už scenáristi dohnali do extrému - napr. naháňačka v meste spojená s bojom s celou indickou kultúrou a útek z pevnosti spojený s bojom s indickou prírodou, pričom do cesty sa mu postaví každé indické klišé, o akom človek kedy počul atď. Moore to viac menej herecky ešte zvláda, vek naňho ale pochopiteľne dolieha a v akčných scénach už je "trošku" spomalený, ale pozerať sa na to dá, keďže srandičky vyvažujú každý bondovský neduh. Aj keď ten záver v Západoberlínskom cirkuse s klaunsky namaskovaným Moorom už predsa len bol trochu od veci...

plakát

Jen pro tvé oči (1981) 

Úvod (ktorý definitívne ukončil úlohu SPECTRE v sérii) a záver so "Železnou" premiérkou sú síce až príliš od veci, ale to, čo sa odohráva medzi nimi, tvorí určite jednu z najlepších Moorových bondoviek. Má to síce pár slabších momentov a strih je občas príliš rýchly, ale to všetko sa stratí v napínavej, stále originálnej a výborne natočenej akcii a pútavom deji s primeranými zvratmi a príbehom, ktorému samozrejme nechýba zábava, aj keď ju tentoraz skôr prevažuje vážnosť a napínavosť, čo ale určite nie je na škodu. Výprava pokrývajúca lokácie od zasnežených talianskych hôr, cez podmorské scény až po subtropický španielsky a grécky vidiek lahodí oku a zároveň to nepreháňa s exotickosťou. Moore je síce stále starší, ale tu ešte akciu zvláda a film určite nezhadzuje (zatiaľ...). V rámci Moorovych bondoviek je táto určite minimálne jedna z najlepších.

plakát

Moonraker (1979) 

Opäť výborný úvod, dynamický dej a množstvo akčných scén (doslova jedna strieda druhú), ktoré sú výborne natočené a našťastie je väčšina z nich aj na vysokej technickej a efektovej úrovni - okrem scén so zadnou projekciou a zrýchlených záberov, ktoré už pôsobia smiešne, ale našťastie sú v menšine. John Barry je po pauze späť a do hudby prináša nové melódie a robí narážky na staršie diela, SPECTRE si pauzu ešte predĺžilo a namiesto nich nastupuje zlý opát z Mena ruže, Moore začína starnúť, zubáč je späť a je ešte nezničiteľnejší, séria je stále nereálnejšia, scenár je vtipný - miestami nanešťastie nezámerne a na pár miestach je aj na Bonda až príliš absurdný (prevzatá hudba zo Siedmych statočných + eastwoodovský Bond nasledovaný kláštorom...) a keďže sme dva roky po natočení prvých Hviezdnych vojen a začala sa nová vlna sci-fi, tak sa Bond vyberie do vesmíru (kde sa odohrá aj tradičná záverečná mela)... Ak niekomu doteraz nevadila tá klasická bondovská schematickosť so záporáckymi skrýšami, ktoré všetky vyzerajú rovnako, bondgirl, ktorým Bond vždy sadne na lep alebo s tými večnými happyendami a zachránením sveta, tak tu už určite minimálne začne. Ale našťastie je to stále vtipná zábava na oddych, pri ktorej netreba rozmýšľať - a o to bondovkám (aspoň tým starým) vždy išlo a táto to výborne spĺňa.

plakát

Špion, který mě miloval (1977) 

Po výbornom alpskom úvode nasleduje pomerne nemastný-neslaný dej iba s pár z priemeru vyčnievajúcimi momentmi, pričom klasická predzáverečná mela a napínavý záver to našťastie zachraňujú. Hlavný záporák (napriek podobnosti s Blofeldom) opäť nie je zo SPECTRE, nezničiteľný poskok s oceľovým chrupom s tou svojou nezničiteľnosťou (aj chrupom) už postupne začne liezť na nervy a egyptská pasáž je naťahovaná až nudná (plus v pár scénach podfarbená hlavnou melódiou z Lawrenca z Arábie...) a niečo sa začne diať až po príchode na záporácku základňu. Technická stránka filmu je veľmi dobrá a väčšina efektov ani veľmi nezostarla, príbeh o spolupráci so ZSSR je zaujímavý, aj keď hlavná zápletka spolu s vedľajšou linkou s ruskou bondgirl sú trochu klišoidné a vedľajšia línia je v závere aj mierne nelogická. Oproti predchodcovi je to určite slabšie, miestami až príliš naťahované a ani snaživý Moore prvú polovicu kvôli nezáživnému scenáru nezachráni - o to sa ale našťastie postará záver.

plakát

Muž se zlatou zbraní (1974) 

Príbehovo lákavý diel s výborným dejom, ktorý síce postupne spomaľuje a končí sa trochu prirýchlo a jednoducho, ale aj tak je napínavý a nenudí. Christopher Lee je chladne a odmerane charizmatický a jeho záporák (tentoraz nie zo SPECTRE) je v rámci bondoviek jeden z tých originálnejších, Moore si rolu nového Bonda potvrdil a trpaslík je viac než len bočný poskok... Hudba dobrá, technická stránka a niektoré efekty už zostarli (satelit), ale iné sú kvalitné a aj dnes vyzerajú viac vierohodne ako smiešne (preskok cez most, lietajúce auto). V ostatných smeroch je to klasická cynická hamiltonovka miešajúca srandičky s vážnymi a akčnými momentmi a oproti predchodcovi určite posun vpred - a to príbehový, scenáristický aj atmosférický.

plakát

Žít a nechat zemřít (1973) 

Pravdepodobne najšialenejšia a najuletenejšia bondovka, v ktorej nepriateľom tentoraz nie je SPECTRE, ale banda tarotových voodoo černošských okultistov. Filmu tá "čierna" energia síce dodáva špecifickú živelnosť, ale s tou exotickosťou (na čele s veľkým voodoo kňazom) to už je dohnané do krajnosti. Roger Moore to po Connerym prevzal už kvalitne (oproti Lazenbymu neporovnateľne) a nástupcom je určite dôstojným (zatiaľ...), naháňačky v autách nahradila jedna veľká (a výborne natočená) na člnoch, šerif Pepper je síce otravný, ale je tu iba krátko na to, aby filmu význačnejšie uškodil, hudba je ako vždy dobrá a známa McCartneyho pieseň (a hudba) medzi ostatnými piesňami zo série určite vyniká a filmu v akčných scénach výborne sekunduje. Prvá bondovka s Moorom dopadla určite dobre, aj keď treba uznať, že to nie je šialenosť pre každého.