DaviD3141

I keď zápletka Saw je pomerne priamočiara, film takmer mimovoľne definoval nový hororový subžáner, tzv. „torture porn“, a to zvlášť v súvislosti s nekonečnými radmi ďalších pokračovaní (v roku 2010 vznikol už Saw VII). V pôvodnej snímke je viac z pochmúrneho thrilleru než klasickej hororovej „podívané“, ktorá pripomína skôr Fincherov(o) Se7en (1995) než novšiu „gornografickú“ sériu Hostel Eliho Rotha (2005 a 2007). Saw je adeptom na najklaustrofobickejšiu snímku v dejinách kinematrografie tiež preto, že sa natáčal výhradne v interiéroch (v rôznych častiach jedného losangeleského skladiska), čím tvorcovia nielen znížili rozpočet, ale tiež sa vyhli akémukoľvek určujúcemu záberu, ktorý by divákovi uľahčil orientáciu. Narozdiel od pokračovania evokuje Saw svojím názvom nielen vraha menom Jigsaw, a kovovú pílu, ktorou si Elwes odreže nohu, keď sa snaží ujsť, ale tiež aj samotné videnie (anglický výraz „saw“ znamená „píla“, ale je aj tiež minulým časom slovesa „vidieť“). Čo vidia postavy filmu? A čo majú pred očami diváci? Filmom sa vinie silný motív hry. Finálne odhalenie miesta, kde sa vrah celú dobu skrýval, môžeme brať ako lacný rozprávačský trik, ale pri daných pravidlách hry je tým najlogickejším vyústením, s ktorým mohli tvorcovia prísť; to, čo nevidíme, bolo celú dobu priamo pred našimi očami. 65%