Katarzný, inšpiratívny a povznášajúci snímok o ľuďoch, ktorí zdanlivo nikdy nič nedokázali, ale aj tak sú géniovia života. Príbeh Georga Baileyho sa stal klasikou a je zaujímavé, že podobné označenie využil i Roberto Benigni vo svojom filme, ktorý však oproti Caprovi vyznieva vykonštruovane a nepravdivo.
Jeden z prvých filmov vôbec o tom ako môže byť realita manipulovaná médiami. Navyše v jedovatom duchu Billyho Wildera, ktorý na rozdiel od svojich (taktiež cynických) komédií žiadne perspektívy nevidí.
Asi budem za nejakého kacíra, ale aká najlepšia romantická komédia? Kde je potom Bringing Up Baby (1938), Annie Hall (1977), When Harry Met Sally (1989), Before Sunset (1994), Ghost (1990) či A Moment to Remember (2004)?
Neuveriteľne citlivá, svieža a poetická adaptácia. Zeffirelli využil svoje bohaté divadelné skúsenosti a s pomocou mladistvého ale talentovaného ansámblu replikoval v živých farbách slávnu tragédiu o zakázanej láske. Je dostatočne historicky verný a korešponduje s idealizmom detí kvetov. Čo je však zaujímavejšie, dokáže niečo zriedkavé, a to vyvolať u diváka radosť a smútok zároveň. Shakespeare by bol hrdý!
Vizuálne príťažlivé, znepokojujúce a treba povedať, že občas tiež nudné. Dobové giallo S. Martina či D. Argenta strhne oveľa viac aj bez fetišistického krviprelievania.
Nie je to len ďalší film o boji s domácim násilím a alkoholizmom. Je to hlavne o hľadaní kultúrnej a osobnej identity, ktorá ako celok prináša harmóniu. Cesta vedúca k správnemu riešeniu je tu lemovaná brutalitou, režisér ju však vie prezentovať so súcitom.
Podarený kúsok s Jamesom Cagneym v roli amerického manažéra Coca-Coly v Západnom Berlíne, ktorý sa zúfalo snaží udržať veci pohromade, zatiaľ čo sa svet okolo neho rozpadáva.
Bez akéhokoľvek explicitného násilia dokonale vykreslené vražedné medziľudské vzťahy. Len cynickými dialógmi. Dokonca i Oliver Stone priznal inšpiráciu pri realizácii svojho filmu Wallstreet.
Cinema customer: >>Do you serve beer or any alcohol?<< Enid as a shopgirl in cinema: >>I wish. Actually you wish... after about five minutes of this movie, you're gonna wish you had ten beers.<<
Nemyslím si, že Kevin Smith bude niekedy schopný vytvoriť majstrovské dielo, aj keď jeho úprimný, bystrý a vnímavý prístup je určite zmysluplnou cestou.
Žiadne slová nedokážu dokonale vystihnúť nehu a krásu zachytenú v tomto filme. Presnejšie ide o radosť, ktorú cítime po zistení, že sme konečne našli spriaznenú dušu a bolesť z poznania, že sa nám rozplýva pred očami. Režisér k tomu primerane dávkuje i humor a pocit sladkosti z dvorenia, ktorý tak chýba v mnohých súčasných filmoch. Španielske ľúbostné piesne v prvej polovici zasa vytvárajú hravú atmosféru vytvárajúcu spojenie s druhou, srdcervúcou časťou. Rezultát je tak krásnosmutný, avšak bez akejkoľvek sentimentality.
Príjemné prekvapenie s nepredvídateľným príbehom, ktorý nie je ani na moment zmätený či mätúci. Môžeme síce polemizovať o podobnostiach s filmami Quentina Tarantina, avšak dejová línia s Amway je akoby napísaná životom. Kto neskúsil, neuverí.
Niekde som čítal, že je to príbeh Baracka Obamu... Film je považovaný za klasiku, ale mohol byť ešte lepší, keby ho nespomaľovalo pár zbytočných odbočení, nezaujímavá kamera a banálny strih.
Až príliš invenčná a prepracovaná záležitosť na to aby bola béčková. V podstate najlepšia hororová komédia 80-tych rokov: zahŕňajúca rôzne ohavnosti, šialených vedcov („Je to podobné ako šúpať veľký pomaranč") a samozrejme všadeprítomnú krv striekajúcu na všetky strany.
Neuveriteľne originálny film, ktorý vyvedie z miery - svojím čiernym humorom, urbanistickou depresívnosťou, strachom a surrealizmom - podobne ako Fincherov Klub bitkárov.
Zriedka sa vo filme podarí zachytiť celú škálu tragédie a preto je z tohto pohľadu Perelmanova dráma takmer shakespearovská. Veľmi silným dojmom pôsobí prvá trištvrte hodina. Prinúti diváka, aby si vybrať jednu zo strán a rozhodol, kto je ten "dobrý" alebo "zlý". Otázne však zostáva, či uvedenie násilia do konfliktu je najlepší spôsob ako vyvolať napätie, najmä ak to nie je vôbec potrebné.
Moje komentáře
Hugo a jeho velký objev (2011)
Neobvyklé spojenie rozprávky a didaktiky masy síce neosloví, ale potešiť dokáže.
Život je krásný (1946)
Katarzný, inšpiratívny a povznášajúci snímok o ľuďoch, ktorí zdanlivo nikdy nič nedokázali, ale aj tak sú géniovia života. Príbeh Georga Baileyho sa stal klasikou a je zaujímavé, že podobné označenie využil i Roberto Benigni vo svojom filme, ktorý však oproti Caprovi vyznieva vykonštruovane a nepravdivo.
Černobílý svět (2011)
Čo robí tento film tak dobrým (odhliadnuc od oscarových výkonov všetkých zúčastnených) je jeho komediálny rozmer v serióznom kontexte.
Prorok (2009)
Dlhé, ale pútavé.
Bad Taste - Vesmírní kanibalové (1987)
Majstrovské dielo béčkového (či dokonca céčkového) filmu.
Eso v rukávu (1951)
Jeden z prvých filmov vôbec o tom ako môže byť realita manipulovaná médiami. Navyše v jedovatom duchu Billyho Wildera, ktorý na rozdiel od svojich (taktiež cynických) komédií žiadne perspektívy nevidí.
Jana Eyrová (2011)
Gotická romanca o niečo mlčanlivejšia, senzuálnejšia a tiež temnejšia (hlavne vo vzťahu k postave pána Rochestera) ako jej staršia konkurencia.
Prázdniny v Římě (1953)
Asi budem za nejakého kacíra, ale aká najlepšia romantická komédia? Kde je potom Bringing Up Baby (1938), Annie Hall (1977), When Harry Met Sally (1989), Before Sunset (1994), Ghost (1990) či A Moment to Remember (2004)?
Romeo a Julie (1968)
Neuveriteľne citlivá, svieža a poetická adaptácia. Zeffirelli využil svoje bohaté divadelné skúsenosti a s pomocou mladistvého ale talentovaného ansámblu replikoval v živých farbách slávnu tragédiu o zakázanej láske. Je dostatočne historicky verný a korešponduje s idealizmom detí kvetov. Čo je však zaujímavejšie, dokáže niečo zriedkavé, a to vyvolať u diváka radosť a smútok zároveň. Shakespeare by bol hrdý!
Non si sevizia un paperino (1972)
Vizuálne príťažlivé, znepokojujúce a treba povedať, že občas tiež nudné. Dobové giallo S. Martina či D. Argenta strhne oveľa viac aj bez fetišistického krviprelievania.
Kdysi byli bojovníky (1994)
Nie je to len ďalší film o boji s domácim násilím a alkoholizmom. Je to hlavne o hľadaní kultúrnej a osobnej identity, ktorá ako celok prináša harmóniu. Cesta vedúca k správnemu riešeniu je tu lemovaná brutalitou, režisér ju však vie prezentovať so súcitom.
Raz, dva, tři (1961)
Podarený kúsok s Jamesom Cagneym v roli amerického manažéra Coca-Coly v Západnom Berlíne, ktorý sa zúfalo snaží udržať veci pohromade, zatiaľ čo sa svet okolo neho rozpadáva.
Sladká vůně úspěchu (1957)
Bez akéhokoľvek explicitného násilia dokonale vykreslené vražedné medziľudské vzťahy. Len cynickými dialógmi. Dokonca i Oliver Stone priznal inšpiráciu pri realizácii svojho filmu Wallstreet.
Plynové lampy (1944)
Hitchcockovská nočná mora!
Přízračný svět (2001)
Cinema customer: >>Do you serve beer or any alcohol?<< Enid as a shopgirl in cinema: >>I wish. Actually you wish... after about five minutes of this movie, you're gonna wish you had ten beers.<<
Čínská čtvrť (1974)
More style than substance.
Psí odpoledne (1975)
Al nedrží ako rukojemníkov len zamestnancov banky, ale aj svojich divákov!
Hledám Amy (1997)
Nemyslím si, že Kevin Smith bude niekedy schopný vytvoriť majstrovské dielo, aj keď jeho úprimný, bystrý a vnímavý prístup je určite zmysluplnou cestou.
Yeopgijeogin geunyeo (2001)
Pekne nekonvenčné a nepredvídateľné.
Nae meori sogui jiugae (2004)
Žiadne slová nedokážu dokonale vystihnúť nehu a krásu zachytenú v tomto filme. Presnejšie ide o radosť, ktorú cítime po zistení, že sme konečne našli spriaznenú dušu a bolesť z poznania, že sa nám rozplýva pred očami. Režisér k tomu primerane dávkuje i humor a pocit sladkosti z dvorenia, ktorý tak chýba v mnohých súčasných filmoch. Španielske ľúbostné piesne v prvej polovici zasa vytvárajú hravú atmosféru vytvárajúcu spojenie s druhou, srdcervúcou časťou. Rezultát je tak krásnosmutný, avšak bez akejkoľvek sentimentality.
Go (1999)
Príjemné prekvapenie s nepredvídateľným príbehom, ktorý nie je ani na moment zmätený či mätúci. Môžeme síce polemizovať o podobnostiach s filmami Quentina Tarantina, avšak dejová línia s Amway je akoby napísaná životom. Kto neskúsil, neuverí.
Farinelli (1994)
Počuť Farinellove árie (tie z H ä n d e l o v e j opery R i n a l d o) je väčším zážitkom než vidieť samotný film.
Špičák (2009)
Nič viac a nič menej ako metafora (totalitnej spoločnosti), ktorá chce polarizovať divákov.
Byl jsem při tom (1979)
Niekde som čítal, že je to príbeh Baracka Obamu... Film je považovaný za klasiku, ale mohol byť ešte lepší, keby ho nespomaľovalo pár zbytočných odbočení, nezaujímavá kamera a banálny strih.
Re-Animator (1985)
Až príliš invenčná a prepracovaná záležitosť na to aby bola béčková. V podstate najlepšia hororová komédia 80-tych rokov: zahŕňajúca rôzne ohavnosti, šialených vedcov („Je to podobné ako šúpať veľký pomaranč") a samozrejme všadeprítomnú krv striekajúcu na všetky strany.
Formula 51 (2001)
Gýčová zábava na ktorú si o týždeň ani len nespomeniete.
Revizoři (2003)
Neuveriteľne originálny film, ktorý vyvedie z miery - svojím čiernym humorom, urbanistickou depresívnosťou, strachom a surrealizmom - podobne ako Fincherov Klub bitkárov.
Kaktusový květ (1969)
Pre milovníkov klasických komédií v štýle Billyho Wildera takmer povinnosťou!
Dům z písku a mlhy (2003)
Zriedka sa vo filme podarí zachytiť celú škálu tragédie a preto je z tohto pohľadu Perelmanova dráma takmer shakespearovská. Veľmi silným dojmom pôsobí prvá trištvrte hodina. Prinúti diváka, aby si vybrať jednu zo strán a rozhodol, kto je ten "dobrý" alebo "zlý". Otázne však zostáva, či uvedenie násilia do konfliktu je najlepší spôsob ako vyvolať napätie, najmä ak to nie je vôbec potrebné.
Uvnitř tančím (2004)
Skvelá jazda horskou dráhou (alebo skôr invalidným vozíkom) od smiechu k slzám a späť.