decay

Jednoduchý film, ktorý je perfektne zvládnutý po každej stránke. Bez debaty výborný snímok. Od začiatku do konca ma chytil a nepustil. Výborné dialógy na ktorých pridáva aj angličtina s perfektným prízvukom a niektoré vtipy sú fakt dobré. Taký ľudský film, by som povedal.

Orphan je v podstate dobrý film, ale na druhú stranu ani nie. Neohúri dobrým scénarom a ani hereckými výkonmi(okrem Very Farmiga), ale isto bude desiť. A to je aj hlavný zámer snímku. Dlhšiu dobu som nevidel horor a už vôbec nie v kine. A nikdy som nezažil, že by niekto v kine dával nahlas najavo svoje emócie a pri Orphan sa mi to stalo. Slečna tam v jednom momente zvrieskla a všetci sme sa dosť nasmiali. Ťažko povedať ako ho hodnotiť. Lacnými prostriedkami a dosť prvoplánovo vyvoláva emócie, nejaký hlbší zmysel postráda. Ale ani sa o nijaký nesnaží a od začiatku Vám musí byť jasné, ako bude na Vás celý čas pôsobiť, a čo od diváka chce. Ak to chcete aj vy, tak nie je čo riešiť. Film je predsa vždy len fikcia, takže prečo nie.

Klasická story, ktorá je ale celkom dobre prevedená. Celý film je pojatý dosť minimalisticky, aj keď sa tak vôbec komplexne nejaví. Na mušku si bere len základnú osu príbehu, celkovo sa na ňu spolieha a zbytok akosi zaostáva. Za normálných okolností nedôležité, ale snímok vyznieva tak akosi prázdno/neúplne. Avšak po zhliadnutí, ktoré pôsobilo miestami monotématicky sa celkový efekt dostaví a film tak naplno vyznie.

POLICE PARTOUT JUSTICE NULLE PART

Béla aka Willi, sestrenka Eva a Eddie. Čierna a biela. Koníky. Karty. Kára. Budapešť, New York, Cleveland, Florida. Paradise. Jednoduchosť. Akurát stopáž. Krása.

Rozhodne nemôžem povedať, že poznám Trierovu tvorbu dôverne, ale jeho osoba ma už niekedy nejakým spôsobom upútala. Po tomto filme musím povedať, že ma nenechal na pochybách, napriek kontroverznému podaniu, ktoré zvolil, že je to pán filmár. Sprvu som myslel, že urcite by to chcelo niečo naštudovať o faktoch, na ktoré Trier odkazuje, ale 10 minut po skončení, keď sa trochu usadila moja myseľ, som si uvedomil, že to tiež vôbec nie je nutné. Trier rozpráva príbeh využívajúc symboliku tak explicitne, že musí byť zrozumiteľný snáď každému. Tvrdé, ťažko pochopiteľné, ale jednoznačne uchopiteľné, až z toho ide mráz po chrbte. Tažiskom príbehu je postavenie ženy vs muža, využívanie symboliky k popisu ich vzťahu, myslenie z dávnych reálií a prenos/interpretácia jadra myšlienky v reáliách súčasnosti.

Predošlý snímok Fliegaufa Díler na mňa nazapôsobil tak ako Tejút. Je to dané predovšetkým asi témou filmu, respektíve obrazov, ktorými bol príbeh v Dílerovi vypovedáný. Narozdiel od Dílera tu nemáme klasický scenár, ktorý je ľahko čitateľný, a tak mu spôsob natočenia a réžie nijak neškodil, práve naopak. Jednotlivé obrazy nijak na seba nenadväzujú, ale vonkoncom to nevadí. Celkový dojem pôsobí ako poézia a jednotlivé obrazy ako slohy. Celý čas sa takmer „nič“ nedeje, nič Vám nie je nanútené a tak je ponechaný priestor pre Vašu, ničím nerušenú interpretáciu. Nie som si istý čo som očakával od tohto filmu, každopádne to splnil do bodky. Strašne ma teší, že niekto točí film a myslí pritom úplne inak. Niečo ako keď malujete obraz, alebo čokoľvek tvoríte, niečo zo seba, niečo skutočné. Klobúk dole.

Nevadia mi filmy, ktorých dej sa rozpráva pomaly, ale nesmú im chýbať určité prvky, ktoré ich urobia zrozumitelnejšími, a ktoré musia byť zároveň podané divákovi v pravý čas. A to je to, čo tomuto filmu chýba najviac. Síce Vám necháva priestor pre vlastnú interpretáciu, ale v skutočnosti sa nie je čoho chytiť. Je to dané príbehom, ktorý je síce jednoduchý, ale pri množstve nedopovedaných skutočností sa interpretácia ocitá len v spleti domienok, a tým robí film neprehľadným. Na základe tohto aj symbolika vyznieva naprázdno. Film sprevádzajú zvuky, ktoré mi pripadali príliš hlučné, akoby afektované a vyznievali dosť prvoplánovo. Kamera je dobrá, herecký výkon hlavného hrdinu s absenciou akéhokoľvek rozprávania výborný. Horšie je to s Pavlom Liškom, ktorý sa mi na to proste nehodil. Napriek všetkým výtkam odporúčam zhliadnúť.