SeanLSD

Definícia totálnej sračky. Prinajlepšom amatérskeho filmu, to je to najlepšie, čo sa o tomto filmovom hovne dá povedať. A že sa točil v Bratislave v tej istej dobe, ako Praha hostila natáčací štáb MISSION IMPOSSIBLE je dostatočne výpovedná skutočnosť, ktorú sa mi ani nechce rozmazávať... Čo prinútila Lamberta v dobe svojej najväčšej slávy kývnuť na toto, je mi záhadou. Dopozeral som s najväčším sebazaprením a asi len preto, že som bol chorý v aute a iný film som nemal. Jediné, čo ma zaujímalo, boli tie momenty, kedy zase na chvíľu vybehnú z diery a uvidím kúsok Bratislavy v polovici 90. rokov. Tých momentov bolo asi 5 a nezaberali ani toľko minút...

Ďaleko lepší film, než by si človek predstavil pod definíciou "lacné sci-fi s Lambertom". Aj keď sa to po 20 minútach zvrhne na tradičnú naháňačku o osud ľudstva, o zaujímavý vývoj nie je núdza a najväčším prekvapením je, že scenár zostáva najlepšou zložkou ABSOLONU... Mnohí si pri tomto tvrdení poklepú na čelo, ale súdobé veľkorozpočtové hollywoodske sci-fi hity ako OSTROV alebo JA, ROBOT sú scenáristicky na veľmi podobnej, ak nie horšej úrovni. S lepšou réžiou a hercami to mohol byť slušný flák. Lenže herci boli otrávení a réžia fakt mizerná. Takže proste televízne vyzerajúce béčko s Lambertom, nie taká bezbrehá stoka ako ADRENALÍN, ale ani pozoruhodný úlet typu NIRVANY.

Fascinujúci a bizarný taliansky kyberpunk, ktorý síce veľmi neobjasňuje pravidlá fungovania svojho sveta, ale typický štýl a rekvizity svojho špecifického subžánru používa veľmi štedro, skoro nimi až plytvá a zahlcuje. Je evidentné, že rozpočet nebol nijak kráľovský, ale pracuje sa s ním veľmi nápadito a skutočnosť, že NIRVANA nestála veľa peňazí, jej paradoxne ešte prospieva. Všetky uvedené charakteristiky, vrátane zmätočnosti, vcelku presne zodpovedajú podobe kyberpunku, ako ho vytvoril William Gibson v čase jeho najväčšej slávy v 90. rokoch. Divák/čitateľ je proste hodený do rýchleho, globálneho a chaotického sveta, kde najmodernejšiu technológiu užívajú aj najnižšie vrstvy, plného neznámych pojmov a slangu, kde sa punková vizáž mieša s high-tech personalizovanou elektronikou a je len na ňom, či a ako sa v tom zorientuje... A Christopher Lambert, v súlade so svojim obvyklým "herectvom" vyzerá, že tiež vôbec nechápe, kam sa to dostal a čo sa deje.. Nutno však poznamenať, a je to fakt dosť prekvapujúci, že režisér a scenárista Salvatores nie je a nebol žiadny béčkársky nýmand, s akými spájame Lambertovu neskoršiu "kariéru", ale chlapík, ktorý dostal 5 rokov predtým Oscara za najlepší zahraničný film! Na ambicióznej a vôbec nie babráckej NIRVANE je jeho vízia, zaujímavo pracujúca so štandardnými artefaktmi žánru, jasne vidieť a takýchto filmov rozhodne nie je veľa!

Popri CESTE DO NEMOŽNA druhý superzaujímavý a originálny počin spojený s osobou a dielom MRŠ, tentokrát pre deti. Podobne ako druhý zmienený projekt kombinuje všetko možné a pre oba platí, že je to predovšetkým zaujímavý koncept s pokrivkávajúcou realizáciou a veľmi nevyváženými kvalitami jednotlivých komponentov. Všetko sa to zrejme šilo horúcou ihlou a muselo stihnúť k výročiu MRŠ a to je škoda.

Ja neviem. Podobne ako v prípade TRUE ŠTÚRA toho istého tvorcu sa tu kríži toľko prístupov a diskurzov, že si to musím ešte dvakrát rozmyslieť.

Nájde sa tu pár zaujímavých výjavov, ale celok je strašne nesúdržný...  Skutočné scény sú len tie zo Srbska a Sibíre, pričom obe tieto anabázy sa odohrávali za treskúcej zimy, tu však vládne leto pohoda klídek tabáček.. Všetko ostatné medzi tým je afektované staré herectvo alebo úsek deja odbytý pár nesúvisiacimi zábermi - a nie je to umenie skratky. Porovnaj len so súčasne realizovaným Fričovým JÁNOŠÍKOM, to je ozajstná a zvládnutá prehliadka vtedajších avantgardných postupov.  Zaujala ma predstava, že film vznikol len 15 rokov po Šteánikovej smrti - znamená to, že aj on sám rozprával takýmto afektovaným jazykom ? Hanba je, že je to dodnes jediný hraný celovečerák o MRŠ.

Pozoruhodný zámer osvetliť lepšie najexotickejšiu časť Štefánikovho života nepriniesol zas toľko informácií, ktoré som si od neho sľuboval, ale rozhodne to nie je nezaujímavá polhodinová výprava.

Dokument výnimočný tým, že o Štefánikovi pojednáva z francúzskeho pohľadu a veľmi prehľadne informuje predovšetkým o vojenských súvislostiach jeho pôsobenia počas 1. svetovej vojny.

Ako najväčší Štefánikov fanda som za to rád. Hrané/animované/trikové scény zo zaujímavého, ale aj rozporuplného projektu CESTA DO NEMOŽNA sú síce premenlivej kvality, ale tento dokument je okrem nich informačne a aj obrazovo celkom mimoriadne obsažný, takže spokojnosť. Mne osobne ešte omnoho viac štimovala prvá časť, venujúca sa jeho vedeckej kariére... Spletité osudy, cesty, boje a súvislosti 1. svetovej vojny a konca starého sveta, ako aj predstavy architektov toho nového, medzi ktorých patril aj MRŠ, by som však uvítal podchytené ešte aj iným spôsobom..

Kanisov dvojfilm o Štefánikovi začína (!) týmto druhým dielom, ktorý sa venuje jeho vlastnému životu a ide o celkom mimoriadne poctivé a dôkladné dielo. Je to vyslovene faktografia (čo mne neprekáža, tak si dokumenty predstavujem) a neobsahuje žiadne ozvláštnenia a atraktívností, ale to nič - v iných filmoch o MRŠ ich prípadný záujemca nájde až-až.