Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (1 048)

plakát

Claymore (2007) (seriál) 

Claymore je po Death note ďalším v našich luhoch a hájoch vyhypovaným seriálom z produkcie štúdia Madhouse, i keď na rozdiel od DN je tentokrát ten hype temer namieste. Seriál je rozpoltený, ako jeho hrdinky, sú tu pasáže vynikajúce, často keď som ich už nečakal a sú tu pasáže, za ktoré by som prepustil režiséra aj celý stuff. V prvom rade sa mi nepáči ako je seriál dramaticky vystavaný, napr. časti s Teresou, hoci najlepšie na celom seriáli, mali byť pre väčší dopad na diváka zaradené niekde úplne inde – takto to temer vyzeralo, že sledujeme iný príbeh. Claymore tiež šialene tlačí na pílu pokiaľ ide o emócie; robí to pritom pomaly skôr než sme sa stihli zoznámiť s hlavnými hrdinami a tak je to bez efektu. Priam neznesiteľnou sa táto skutočnosť stáva v poslednej časti, tu som sa už nad celým tým pátosom skôr uchechtával než by ma vnútorne pohol. V neposlednom rade treba spomenúť neduhy animácie – je často príliš statická. Chlapcom z Madhouse by mal niekto povedať, že súboj na meče sa ťažko obstará švenkovaním kamery po statických fóliách – vyzerá to potom akoby ste ručnou kamerou zaberali mangu. A keďže sú tu súboje ťažiskom deja seriálu, je pochopiteľné, že to „trochu“ vadí. (starý zlatý Fate/Stay night ktorý nepoužíva CGI skryje Claymore pokiaľ ide o súboje do vrecka). No a poslednou vadou je nadmerné „vykecávanie“ sa Claymores pri súbojoch či už medzi sebou alebo s monštrami. Až by si jeden myslel, že si nemajú s kým pokecať. Kresba je perfektná, podobne ako v Death note si na obrázkoch dali tvorcovia záležať, rovnako ako na dizajne postáv. Charaktery sú pomerne príťaživé (nielen fyzicky), i keď teda cenu „najotravnejší Mirek Dušín“ u mňa ukradol Emiyovi Shiro z Fate/Stay s prehľadom spoločník Clare Reki. Tá postava má v seriáli jednu jedinú funkciu ale nechápem, prečo ma musí otravovať temer celý čas. Príbeh nie je nijak originálny, a hoci mal našliapnuté stať sa rozsiahlou epickou fantasy ságou, niektoré načrtnuté dejové línie ostali nerozvinuté (možno ako podklad pre druhú sériu ?). Claymore však podľa mňa treba vidieť. Je to pomerne dobrý, i keď nevyrovnaný seriál a hlavne nováčikovia na poli anime z neho budú určite odviazaní. Najlepšie tri hviezdičky, aké som kedy anime dal.7/10 P.S. Veľmi by som privítal prequelový seriál s Teresou.

plakát

Příběhy ze Zeměmoří (2006) 

Prvý film Gora Miyazakiho nedopadol celkom tak ako páni z Ghibli plánovali. Napriek tomu, že Gedo Senki po grafickej i animačnej stránke posunulo Ghibli-štýl opäť dopredu, je pre mňa film sklamaním. Hoci je príbeh jednoduchý a lineárny, Goro ho nedokáže emočne vyšperkovať tak, ako to vie Miyazaki senior. Celý problém spočíva v narácii, ktorá na úkor lyrických pasáži opomína vysvetliť divákom základné motivácie postáv (s výnimkou čarodejnice) a tiež informácie potrebné pre dotvorenie príbehu – napr. prečo je jedna z postáv drakom, aký význam má „pravé meno“ a podobne. Pokiaľ ide o formálnu stránku réžie, je vidieť, že ľudia z Ghibli chceli mať vo filme čo najviac vytvoreného materiálu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje príliš dlhé zábery a logicky vyúsťuje v natiahnutosť stopáže. Ako debut je to veľmi dobré a myslím že Goro sa vypracuje, priveľké očakávania a z nich prameniaci komerčný neúspech sa totiž asi spájajú skôr so slávnym priezviskom než s tým, že by Miyazaki junior nevedel točiť veľké príbehy. 7/10

plakát

Spiklenci slasti (1996) 

Ehm...úchylné, originálne. To áno. Vynikajúce v animovaných pasážach. Ale tá zvyšná príprava na záverečné finále ja na môj vkus príliš zdĺhavá a „televízna“, i keď jej nemožno uprieť isté napätie. 7/10

plakát

První touhy (1983) 

Nemastné, neslané ale Emanuelle Béart je na zožratie. 5/10

plakát

Noční let (2005) 

Collateral pre teenagerov. Bohužiaľ bez slušného protihráča pre lovca. Bohužiaľ bez debát postáv o živote. Bohužiaľ Rachel McAdams vyzerá ako typická vytretá umelá kráska, a jej postava je občiansky uvedomelá úspešná vytretá umelá kráska s traumou z parkoviska a kurzom na zvládanie stresových situácií. Napriek tomu sa Cravenovi darí výborne dej gradovať až dovtedy, kým lietadlo nepristane a z utláčanej ženy sa stáva Lara Croft kombinovaná s Madlax. Nuž a uznajte, kombináciu ženy, ktorá porazí ktoréhokoľvek chlapa so ženou, ktorá k tomu navrch nemôže zomrieť nemôže ustáť ani profík v podaní CIliana Murphyho. Ak sa totiž kvôli nejakej postave oplatí Red Eye vidieť je to práve jeho charizmatický bábkarský zloduch. Výbornú thrillerovú atmosféru stiesneného priestoru v lietadle počas prvých circa 50 minút však Craven absolútne zabije totálne opozeranými a absurdne naivnými scénami zvyšku filmu (kraľuje scéna pred rodičovským domom). Preto je výsledný dojem na lepšie tri hviezdičky a trieskanie si hlavou do stola, prečo sa tohto nechytil napr. Michael Mann. 7/10

plakát

Horizont události (1997) 

Horizont udalosti je film, ktorý mal určite na viac než predviedol. Bohužiaľ až príliš doslovne sa obrazom i "enginom" drží svojich veľkých vzorov (napr. Cameronovi Aliens pokiaľ ide o interiéry a pristávanie pri HU, Emmerichov Stargate pri spustení gravitačného „motora“ a ruka prechádzajúceho hrdinu, predstavy a la Levinsonova Sphere či ktorýkoľvek Solaris...etc.) a po stránke príbehu ani jeho formálneho spracovania neprináša nič nové. Andersonovi sa na jeho pomery neobvykle darí budovať napätie v prvej časti návštevy na HU , avšak napätú atmosféru neustále atakujú kecy a „fóry“niektorých nižšie postavených členov posádky (musí temer každý černoch v US filme rozprávať ako idiot?), čo celkový thrillerový charakter prvej polovice zráža smerom dole. Pokiaľ ide o horrorovú rovinu , tu Anderson používa priveľa lacných ľakačiek, ktoré mu skúsenejší divák temer vždy dopredu prehliadne. Postavy mali potenciál, a i keď niektoré sú veľmi sľubne rozohraté (Fishburne, Neill), zráža ich klišoidné zobrazovanie motivácie (pocity viny zo straty manželky a z toho prameniace šialenstvo, či pocity viny z nemožnosti zachrániť priateľa). Záver všetko čo bolo na filme dobré pekelne zmrví „hellraiserovským“ spôsobom. 6/10 P.S. Porovnávať s týmto filmom výborný Boyleov Sunshine je IMHO totálne mimo misu tak po stránke formálnej ako i obsahovej.

plakát

Život pod vodou (2004) 

Tomuto filmu vlastne nie je veľmi čo vytknúť. Herci perfektní, obrázky parádne, divotvorné zvieratká zaujímavé, ale to či sa vám bude páčiť alebo nie závisí od toho nakoľko blízky je vám Andersonov režisérsky štýl. Dokonca by som skôr povedal Andersonovo ponímanie filmu ako umenia. Pretože Life Aquatic sa podobne ako Rushmore vymyká klasickej šablónke hollywoodskeho filmu a nie každému sa na tejto odbočke z diaľnice mainstreamu musí páčiť. Mne osobne Andersonov štýl rozprávania ani jeho témy nič nehovoria , a tak ako som ledva dopozeral Rushmore, sa mi to len tak tak podarilo i s posádkou Stevea Zissou. Takže tri subjektívne hviezdičky a 6/10 berte s rezervou, lebo ja Andersonovi ten často sa vyskytujúci prívlastok „geniálny“ určite nedám. Jeho filmy ma totiž nudia k smrti.

plakát

300: Bitva u Thermopyl (2006) 

117 vs. 85 . Minúty versus počet strán (bez obálok). Prvá vec, ktorá ma na 300 desila. Po krásnych traileroch, ktoré som vypekal denno denne som sa chopil najprv Herodota a následne komiksu. A musím povedať, že komiks ťažko utrel v porovnaní s textom starým skoro 2.500 rokov. Už Millerova príloha je dejepisne strašne zjednodušujúca a preto i pri hodnotení radšej absentujem od histórie. Čo teda Snyder ponúkol ? Políčko po políčku prevedený komiks, ktorý prezentoval čiernobiele a ploché postavy predlohy. Film prezentovaný v prvom rade ako akčný, v ktorom tej akcie zas až tak veľa nie je. I tých pár akčných sekvencií je prerušované vatou o Gorgo , snažiacej sa vybaviť posily (schválne pozrite si na mape koľko je to zo Sparty do Termopyl a pochopíte ako stupídne táto rovina vyzneje). 300 je síce vizuálne nádherný film, mám s ním však trochu problém pokiaľ sa ho budem snažiť vykladať v rámci súčasnej medzinárodnopolitickej situácie. Starší si iste pamätajú červenučký „komiks“ o zlom chrobákovi imperialistovi – mandelínke, a mne ho tento film veľmi pripomína. Akurát vyfarbený inou farbičkou – modrohnedou s pár bielymi hviezdami. Miller už v rámci prezentačnej kampane k filmu použil pár nešťastných výrokov, ktoré na mňa pôsobili akosi podozrivo. A scenár a najmä dialógy ma nejak donútili zostaviť rovnicu o statočnom vodcovi, neschopnom parlamente plnom zradcov a komisiách hádžúcich ochrancovi spravodlivosti polená pod nohy. Veru po tomto filme sa regrutačné strediská US army budú plniť ochotnými hamburgerovými nadľuďmi, ochotnými ísť nakopať prdel zlým Iračanom, pardon Peržanom. Škoda ...so Snyderovým režijným umom a scenárom adaptovaným od Herodota sme tu mohli mať nevídanú sandálovú jazdu a nie príručku mladého fašistu. 6/10 P.S. viete prečo Sparťania ostali v Termopylách i keď všetci (okrem Thespijských a Tébanov(rukojemníci)) odišli ? Pre toto : “Muži, ktorí obývate šíru krajinu spartskú, buď vám synovia Persea spustošia vaše veľké mesto, alebo nad smrťou zaplačú hory Lakedaimonu –kráľa z Héraklovho rodu-, keď osud rozhodne inak. Bojovnosť a sila jeho prekoná býkov i tigrov, silný bude ako Zeus a hovorím vám s istotou toto : Bojovať bude až do konca, zvíťazí , alebo padne. Pýthia Delfská 480 p.nl.

plakát

Sky High (2003) 

Klasický problém Kitamurových filmov je neúmerne naťahovaná stopáž. Čo sa však dalo s prižmúrením oka odpustiť v Azumi či Versus, v Sky High sa skutočne nedá. Napriek klasickej manga-alike kitamurovskej cool štylizácie a výbornej dynamickej kamere tento film trvá dlhšie než má, a to zhruba o pol až trištvrte hodiny. Zhrnuté , na dievčatá (hlavne na Kanae) s katanami sa síce výborne pozerá, ale čo je veľa to je moc. 5/10

plakát

Death Note - Zápisník smrti (2006) (seriál) 

Áno, toto bude KULT. Kult, ktorý sa utvorí podobne ako pri NGE či Cowboy Bebop nie preto, že by šlo a špičkové anime, ako skôr preto, že je prístupnejšie pre západného diváka tak tematicky a naratívne ako i myšlienkovo. Príbeh : klasická detektívka okorenená mysterióznym prvkom vraždiaceho denníčka. Veľa užívateľov sa rozplýva nad „originalitou“ DN. Pritom je DN originálne v jedinej veci – v spôsobe rozprávania štýlom „šachovej partie“. Tento sa však stratí po istom zvrate, o ktorom síce postavy neustále tvrdia, že je naplánovaný, každopádne „originalita“ rozprávania sa vytratí. Inak je to príbehovo osvedčený recept : vezmete nejakú bežnú každodennú vec, ktorá zabíja (videokazeta v Ringu, či mobil v One missed call), abstrahujete od vlasatých dievčatiek (to aby vás náhodou neobvinili že plagiujete nejaký ten „japan shock“ ktorý teraz fičí na západe vďaka remakeom), pridáte dvoch bishounenov (aby to pozerali aj dievčatá), o ktorých každá vedľajšia postava aspoň raz vyhlási , že sú inteligentní. Okoreníte to hláškujúcim monštrom, zdanlivo nestranným (kto verí, že s Raitom hrá čistú hru a nakoniec ho nezabije , hore ruku) . Pretrepať, nemiešať. V podstate proti príbehu nič nemám, keby sa nehýbal na základe dosť pochybnej motivácie postáv. Raito i L sú „chytré supermozgy“. Odhliadnuc od toho, že autori majú potrebu vysvetľovať divákovi každú trivialitu v ich ťahoch (pričom práve z nich vyvstanú diery v logike) a robiť tak z neho vola, sa o nich nič iné nedozviete. Neviete o ich minulosti (poväčšine autori kvalitných manga i anime vytvárajú plnokrvné postavy nielen prítomnosťou a úvahami nad budúcnosťou, ale i flashbackami na zásadné, často veľmi emotívne udalosti, ktoré formovali ich osobnosti), nedostatočne je prekreslená ich motivácia – Raitovi tú túžbu po impériu bez kriminality neverím ani na chvíľu, hlavne keď „superinteligentne“ robí všetko preto, aby ho čo najskôr chytili. Pokiaľ ide o L, tejto postave celkom verím, že mu ide o to aby „neprehral“ a využíva všetky stupidity, ktoré spraví Raito. Problém je však v tom, že ťahy oboch hrdinov sú podľa môjho názoru dosť ľahko predvídateľné. Po formálnej stránke je nadužívaný vnútorný monológ, ktorý sa v anime nepoužíva v takejto miere asi nikde, väčšinou ho používajú menej skúsení režiséri, keď nevedia kudy kam pri zobrazovaní motivácie a emočných stavov postáv. Po niekoľkých častiach ma to ich vykecávanie poriadne nudilo. Zanedbaný je i vývoj aktérov, celé mi to pripadá ako pritvrdený americký teenagerský seriál kde je jedno či vidíte časť 1 alebo 345 ale postavy sú stále rovnaké, nikam sa neposúvajú. Animačná stránka je nevyrovnaná. V prvých piatich dieloch som mal pocit, že režisér si buď vypráskal všetky peniaze na animačne nádherný opening, alebo ich točil nadopovaný práškami na spanie. Kresba je síce excelentná (skutočne tak detailnú kresbu postáv som asi ešte nevideli), problém je v animácii. V prvých piatich dieloch je totiž veľmi často vidieť neuveriteľne dlhé statické zábery, ktoré pôsobia ako nakreslený statický obrázok a veľmi zle gradované zábery (malý pohyb na začiatku a dlhokánsky statický záber) dávajú pocit že sa pozeráte na nasnímanú kolorovanú mangu a nie na anime. Postupom času sa to však značne vylepší a niektoré zábery sú veľmi zaujímavé, i keď často tvorcovia využívajú computer aby pohyby pôsobili plynulejšie. Neduh statických obrázkov a zlej gradácie sa však ešte sem tam vracia. Pokiaľ ide o hudbu, možno som zmlsaný Kajiurinou muzikou, ale OST mi pripadá jednak nevýrazný a monotónny a jednak absolútne nehodiaci sa k „šachovej partii“. Hlavne rýchla rocková hudba v openingu a endingu nevhodne kontrastuje s celkovou pokľudnou atmosférou seriálu. Summa summarum je Death note typický anime-hype produkt, ktorý sa stane kultom a rozdelí proti sebe nadšencov a zatracovačov. Či si pozíciu kontroverzného anime zaslúži, to nech posudzujú iní. Za mňa len toľko, videl som 22 dielov a dám tri hviezdičky. Berte to ako prípravné hodnotenie, ktoré po skončení upravím, ale zatiaľ i v rámci nekritického prijímania Desu noto dávam 6/10 pretože v tomto profile je iný názor na toto po všetkých stránkach nevyrovnané anime potrebný ako soľ.