MrMysterious

Nemožno natočiť film takmer presne podľa knižnej predlohy, pokiaľ z neho nechceme mať len akýsi súhrn akcií bez emocionálneho základu a psychológie postáv a vzťahov medzi nimi. Potom bohužiaľ každá snaha o vyvolanie citov v divákovi vyjde navnivoč a pôsobí maximálne umelo

Slečna režisérka nenormálne nabúrava celú atmosféru svojim infantilným smiechom a správaním, bez nej možno aj o hviezdičku či dve viac

Janči je borec :))))

Vysvetlite mi čo má toto, k*rva, spoločné z Lynchom?! Takú ptákovinu som v súvislosti s filmom už dlho nepočul...

Neviem ako sa na film pozerá divák bez empirickej skúsenosti s problematikou Tichého svetla, pre mňa bol však tento zážitok okúzľujúco neznesiteľný a autentický

Skvost po stránke či už scenáristickej, režisérskej, strihovej alebo digitálnej... aj natočiť niečo tak zlé musí byť umenie, na toto drogy nestačia...

Tak amorálnu a otravnú zlátaninu som snáď ešte ani nevidel....

Vladimír (Jiří Schmitzer) zostarol, plný zlosti a pocitu krivdy leží na lôžku a očakáva blízku smrť. Zákerná rakovina napriek poctivému užívaniu liekov neustupuje. Koniec je nezvrátiteľný, otázkou je len, v ktorom momente príde. Môže sa ľudská duša prostredníctvom zmeny k lepšiemu tesne pred odchodom z pozemského sveta očistiť? Viac tu: http://www.moviesite.sk/recenzie/kino/105-sila-interpretacie-ako-nikdy-2013

Takmer štvormiliónový rozpočet, úspešná predloha Arnošta Lustiga a medzinárodné herecké obsadenie. Kombinácia, ktorá je predzvesťou úspechu. Nie všetko však ide vždy podľa plánu a šancu uspieť i za hranicami Čiech a Slovenska má Colette rovnako vysokú, ako šancu emocionálne zapôsobiť na diváka. Smutné však je, že táto hodnota sa blíži k nule. Príbeh Viliho (jiří Mádl) a Colette (Clémence Thioly), bojujúcich o holý život v koncentračnom tábore, podľa distribútora sľubuje strhujúci príbeh o láske silnejšej ako smrť. To, že film stavia na prvé miesto lásku je nám od začiatku jasné, o jeho struhujúcosti sa však dá pochybovať. Už z úvodného stretnutia s hlavnými hrdinami v jeseni ich životov je zjavné, že sa tvorcovia Colette rozhodli použiť známi vzorec retrospektívneho rozprávania, hoci v tomto prípade tým filmu viac uškodili, ako pomohli. Zámerom pravdepodobne bolo tváriť sa tajomne a identitu Colette odhaliť až na záver filmu, no i bežný divák po pár minútach vie, ako boj o život pre ústrednú dvojicu dopadne. Tým pádom toto ohraničenie príbehu pôsobí zbytočne a míňa sa účinku. Režisér filmov Duše jako kaviár, či Láska je láska Milan Cieslar spolupracoval pri tvorbe scenára so samotným autorom predlohy, kandidátom na Pulitzerovu cenu Arnoštom Lustingom, čo je nesporne ďalším plusom, ktorý z Colette mohol spraviť dobrým filmom. Chvíle, v ktorých postavy opisujú svoje emócie však spoločne s obrazom vyzerajú umelo, priam gýčovito a divák pri nich má tendenciu skôr sa pousmiať nad ich strojenosťou ako stotožniť sa s postavou. Rovnako aj množstvo dialógov pôsobí až nezmyselne a prvoplánovo, čo nabúrava celkovú autenticitu, ktorú sa tvorcovia snažili dosiahnuť. Cieslar akoby zabudol na to, že čo dobre pôsobí na papieri, nemusí mať rovnaký účinok aj vo filme. Je pravda, že vďaka výprave môžeme v istom zmysle Colette považovať za veľkofilm. Vo väčšine záberov sú použité počítačové efekty, ktoré dotvárajú prostredie koncentračného tábora. Jedná sa o prácu skutočne slušnú. Avšak v momentoch, kedy na plátne vidíme piť dôstojníka SS z hrnčeka s potlačou hákového kríža, sa nejeden divák spýta či to už nie je príliš. V tomto prípade sú aj podľa môjho názoru úvahy o efektívnosti využitia peňazí na mieste. Ako sa hovorí: peniaze nie sú všetko. A v prípade Colette to platí dvojnásobne. Slušná výprava v žiadnom prípade nedokáže zakryť všetky negatíva. Tie so sebou prinášajú prvoplánovo pôsobiace dialógy, absencia emócii, podpriemerný dabing, z ktorého je cítiť sterilitu nahrávacieho štúdia, zbytočné ohraničenie príbehu ale aj skoky v deji, ktoré ho ochudobňujú o podstatné okamihy, ovplyvňujúce osudy hrdinov. To je dôvod, prečo musia tvorcovia filmu svoje z počiatku veľké oči prižmúriť a uznať, že z ich ambícií zostal len popol, ktorý sa vznáša v povetrí ako ten v tábore smrti. 20%

Dve slová: Slovenská dokonalosť