TKKMR

Kvalita každého dielu je priamo úmerná kvalite účinkujúcich. Väčšinou sa jedná o skrachovancov, ktorí tam idú kvôli honoráru alebo o teatrálne osoby, zúfalo bažiace po mediálnej pozornosti. Z času na čas sa tu však "urodí" aj vydarená skupinka súťažiacich, tak ako napríklad obmieňajúca sa partia kuchárov okolo Mareka Mezeia a vtedy je to pozerateľné.

Je jasné, že za trojmiliónový budget sa toho v dnešnej dobe na striebornom plátne vykúzliť veľa nedá, aj tak sa však nemôžem zbaviť pocitu, že to Dáni mohli natočiť aj lepšie. Film je natočený komorným štýlom a nechýbajú tu hluché pasáže. U niektorých scén sa doslova núkalo ich viac zdramatizovať a vyhrotiť, to by však scenár nemohol byť postavený tak, že ústredná dvojica sa bude chovať ako submisívne slabošské ovce, idúce pokorne na porážku.

Šiesty Clash sprevádzal taký silný internetový hype, že som si prvýkrát zakúpil PPV a neľutoval som. Na fight card v podstate nebola žiadna "vata", tak ako tomu bývalo zvykom na predchádzajúcich eventoch CotS. Každý z 13 zápasov mal nejaký svoj príbeh a tešil som sa naň. Sledoval som kompletné dianie pred a po Clashi, všetky rozhovory, podcasty, B4, staredowny, váženie, dostupné tréningy zúčastnených "fighterov" a samotný galavečer tak bol iba čerešničkou na torte. Bolo to intenzívne, LeSýček s kumpánmi dobre vedia ako vyvolať záujem, no už sa na CotS v budúcnosti nechcem takto namotať.

Nie, Hudák, Kandráč a Čekovský naozaj nie sú vtipní ľudia...

Tretí Clash bol z môjho pohľadu prelomový. Po skôr rozpačitých prvých dvoch galavečeroch, odohrávajúcich sa skôr v rámci istej uzavretej komunity sa intenzívny predzápasový trash-talk prebiehajúci najmä medzi dvojicami Grznár - Bejr a Benda - J. Kotlár tentokrát dostal aj do povedomia ľudí, ktorý dovtedy o MMA ani nezavadili a výrazne zvýšil počet sledovateľov COTS.

Hype okolo tohto galavečera už bolo silné a predzápasový trash-talk niektorých dvojíc sa stal virálnou záležitosťou. Samotná fighcard vo finále napokon nebola až tak silná a dosť jej ublížilo to, že Kotlárovi a Grznárovi na poslednú chvíľu odskočili pôvodní súperi. Muselo sa narýchlo alternovať a náhradní súperi Roubíček a Huhu to bola taká z núdze cnosť.

Soukup úplne nepochopil koľká bije a jeho predstieraný záujem o dianie v Clashi či strojené snahy hlbšie preniknúť do sveta generácie Z pôsobia skôr úsmevne.

Le Sy s Jírom a poľskými vlastníkmi Clashu opäť dokázali, že prakticky nemajú žiadne mantinely a držiac sa kréda "The Show Must Go On" sú schopní zájsť do úplného extrému. Tentokrát ma zaujala zhruba polovica zápasov na fight card, čo je po rozpačitých začiatkoch z prvých dvoch COTS už celkom slušné sústo.

Reálne je COTS úchylná zhovadilosť. Zápasy športových antitalentov, exhibicionistických looserov, snažiacich sa za každú cenu dostať do povedomia fanúšikov a rôznych narušených afektovaných exotov, ktoré sa tu odohrávajú nemajú zo športového hľadiska žiadnu hodnotu. Možno až na tri mená a to sú Tomáš "Dynamo" Križan, Hanka Gelnarová a Karlos Benda, ktorí tu ukázali srdce či bojového ducha a dotiahli svoju fighterské zručnosti už kamsi na úroveň amatérskeho MMA. Napriek tomu je však tento bizarný projekt pozoruhodný a aj vďaka tomu, že sa do neho podarilo zatiahnuť česko-slovenskú komunitu youtuberov, influencerov či tiktokerov, ktorí z COTS na sociálnych sieťach spravili extrémne virálnu záležitosť je nad očakávania úspešný. Čo sa týka sledovanosti a predaných PPV za krátku dobu svojej pôsobnosti dohnal Novotného starostlivo budovaný Oktagon a za seba môžem povedať, že aj ja ako fanúšik MMA sa v súčasnosti radšej pozerám na tie úlety z Clashu než na Oktagon či UFC.

Po tretej epizóde tretej série so seriálom Zaklínač, ktorý som mal pôvodne rád asi nadobro končím. Toto nie je nič iné, len putovanie po nezaujímavých miestach, prázdne kecy, neatraktívne postavy, príbeh riešiaci veľké nič... proste bezbrehá nuda, v rámci ktorej je aj tá hodinka stopáže zabitý čas.