sutorovic

Rozprávkový brutal hybrid. Nicholas Hope je úžasný, priam geniálny, najlepší Bubby, akého som kedy videl hrať. Občas to pripomína skeče Mr. Beana...

Lož má krátke nohy a Ábel je (bol) strašný hlupák... ten záver strašne odfláknutý, nepochopiteľný a nelogický (najmä to patetické pobehovanie dedinčanov zo strany na stranu jak vytiahnuté z hovorenej reči "a všetci sa rozbehli naháňať tú obludu", čo sa myslím hodí akurát tak do tej hovorenej reči, nie ako scéna do seriózneho filmu). Dovtedy však zaujímavý film so zaujímavými a vcelku vernými civilnými dialógmi (na ktorých rozvíjanie má pani režisérka značný cit, čo sa preukazuje aj v Obhliadke).

Ktože to bola - tá v tej hmle?.. po druhýkrát zamrazilo, bŕŕ...(tie oči mi budú ešte dlho blúdiť hlavou).

Tarantinovský scenár a Andersenova There Will Be Blood - to tá kamera, od ktorej nemôžete odlepiť oči. Naturálne, surové a režiséra, podobne ako v Andersenovom diele, tiahne túžba všetko dokončiť - pekne natvrdo, na dreň, "až na krev" (hádam nebudem spoilerovať, keď poviem, že film nekončí zabitím Jesseho Jamesa). Ináč som vlastne prekvapený tak malým počtom užívatelov hodnotiacimi piatimi hviezdičkami pretože tento film mi skutočne príipadá ako akýsi prototyp onej filmovej dokonalosti.

Kurrrňa, to ale gradovalo...("záverečná" 40 minútovka poriadne pridala na hodnotení ).

...Múm - The Ballad of the Broken Birdie Records...

príjemné, poctivé, pre niekoho málo záživné... každopádne sympatické a pre mňa v ideálnom vysielacom čase. občas tak trochu o ničom, čo zaváňa vatou ( obkecávanie úplnych banalít - napr. situácia " chalan sa naučil, odpovedal, dostal dobrú známku... ktorú následne komentujú učiteľ, spolužiak, spolužiačka, spolužiak, ďalšia spolužiačka, učiteľ atď"...). chválim výber hudby, väčšinou ide o skladby ambientného skladateľa Helios-a, ktoré sa do takého prostredia veľmi hodia.

Myslím, že vcelku normálna detektívka obohatená o pár rušiacich prvkov. He, a scéna s nájdením ucha prežije naveky. Je to nadšenec proste, zdvihol to jak šupu. To je práve taká tá (prehliadaná) nadšenecká práca...Byť to človek, čo na také veci kašle - spanikári, zalarmuje políciu, tí by to zdržovali, uzavreli a nič z toho... Ale nadšenec to nezabalí, naopak s chladnou hlavou šupne do vrecúška a keďže mu to nedá spať, zahryzne sa, nakopne, spojí s osudom atď...a vlastne to celé aj vyrieši. Takže chlapci a dievčatá, stači taká malá vec (ako nájdenie hnijúceho ucha napr.), ktorá, ak sa dostane k správnemu človeku, zmení život iným (o ktorých ani neviete)...Amen.

výborný film o chlapečkovi Charliem, ktorý prostredníctvom mlátenia ostatných poznával sám seba a postupne zisťoval, že vlastne ani nie je čo poznávať (asi blbosť, ale takáto interpretácia sa mi pozdáva najviac)..takže dajme tomu, že je to len ďalšie indie o hľadaní a nájdení (čo teda nechcem, aby vyznelo v protiklade s prvou vetou.)

Aha, takže to tie nájazdy kamery mali byť melancholické... A ja som čakal, že celý ten film sa bude niesť v takom duchu.Od diálogov až po kvety. Dokonca som čakal, čo mi príde teraz trochu Star Wars (priznávam), Jarmuscha kríženého s Lynchom. No jo, ale toto nebol minimalizmus, Suti. A surealizmus už vonkoncom nie. Anderson to bol, nadaný americký umelec s vlasmy plnými nápadov, narodený v šesdesiatomdeviatom, no a s humorom, ktorý pôsobí prinajmenšom zvláštne (čiže svojsky - nesadol mi úplne, snažím sa povedať)