mar.vin

Obraz života mladučkej Adéle, ktorý zachytáva jej postupný prechod vekom. Film je plný hlbokej lesbickej lásky, túžby, umenia, literatúry, duševného uspokojenia a sexuálnych pôžitkov. (Tých bolo podľa mňa až prehnane a obzvlášť jedna scéna mi tam absolútne nesadla. Ako 7 minútovú dĺžka aktu... no nechcem byť zlá, ale mal to byť film nie porno.) Ale jednoznačne treba pozdvihnúť herecký výkon hlavnej herečky (i keď spočiatku pôsobiacej trošku nesympaticky), pretože tá sa s tým popasovala majstrovsky a ešte som nikoho nevidela vo filme tak reálne plakať. Kľudne jej nechali sopeľ stekať až po brade a nikto sa tým nezaoberal, zatiaľ čo v Amerike by sa jej ani len make up nepohol a slza by len dokonale a úhľadne stiekla. Preto Francúzom tie filmy idú lebo vyznejú prirodzene. Aj ich jasné prvky ponechali: bozkávanie pri stretnutiach na všetky strany a samozrejme víno pri každom jedle. Dokonca som si uvedomila aká je francúzština neskutočne fascinujúca pri hádkach, ale to len tak btw. Na záver povedzme, že originálne, pútavé a dokonca aj tá 179 minútová dĺžka bola primeraná.

Svet budúcnosti: prosté životy ľudí obohatili operačné systémy. Odrazu má každá zblúdila duša možnosť pocítiť lásku, imaginárnu prítomnosť osobnosti pomocou slov chápajúcich žiaľ, poukazujúc na novú nádej, lepšiu budúcnosť, možnosť cítiť šťastie. Ale dokáže takýto spôsob nahradiť pocit ozajstnej blízkosti milovanej osoby? V skutočnosti to bol veľmi smutný film, ktorý poukazoval na to čo ľudia dokážu spraviť, aby pocítili kúsok nehy. Každý potrebuje oporu a preto v kritickej situácii siaha aj po imaginárnom prchavom šťastí, ktoré napokon zanecháva len tlejúce prázdno.

Alebo inak povedané The foam of the days je film, ktorý môžeme rozdeliť na dva protiľahlé polovice. V tej prvej jedlá tancujú po stole, kokteily sa tvoria hrou na piane, ruky sa točia pri pozdrave, kalendár je v podobe rubikovej kocky, pri tanci vznikajú statické vlny, kvitne láska, topánky sú plné života, všetko je farebné, peňazí je dostatok, svet je čarokrásny. A odrazu v pľúcach vykvitne lekno, objavujú sa problémy, farby blednú, peniaze sa míňajú, láska sa vytráca, kvety vednú. Ten film bol jeden umelecký skvost. Na začiatku až s nádychom detskosti a ku koncu plný trpkosti. Obzvlášť veľmi zaujímavý bol prechod farieb - od pestrých až v podobe čierno bieleho záveru. Veľmi pekne to dopĺňalo atmosféru. No a herecké výkony, tak vždy očarujúca Audrey Tautou, úžasný Omar Sy a milý Romain Duris. Chce to zohnať knižnú verziu.