Shaman1135

Nudný príbeh s predvídateľnými dejovými zákrutami o viac či menej zaujímavých postavách, medzi ktorými poskakuje Johnny Depp, parodujúci seba samého. Áno, Piráti po tragickej výprave v Neznámych vodách otočili kormidlo o 180 stupňov a snaha priblížiť sa dodnes skvelej jednotke je zrejmá. Žiaľ, séria sa za tých štrnásť (naozaj už štrnásť?!) rokov posunula niekam inam a nabrala na seba toľko balastu, že bolo nemožné zbaviť sa ho v priebehu dvoch hodín. Asi najviac je to vidieť na samotnom Jackovi, ktorý sa zo streleného, ale v kľúčových momentoch hrdinského kapitána, zmenil na večného ožrana, okolo ktorého sa veci dejú len tak náhodou, a ktorého scenáristi využívajú len ako delo na strieľanie jednej hlášky za druhou, dúfajúc. že nejaká z nich sa podarí. A takto je to žiaľ s celým filmom. Atmosféra tajomných morí je dávno mŕtva. Bardem sa síce snaží, ale jeho Salazar skrátka nemá žiadnu badass auru. Dej je predvídateľný, mnoho vecí sa deje len preto, že inak by žiaden dej nebol. A reálnej pirátskej akcie sa som sa vlastne ani nedočkal. Na druhú stranu, pochváliť treba ako vždy kvalitný vizuál, prekvapivo dobrý soundtrack (i keď z veľkej časti len zrevidovaný z pôvodnej trilógie) a Kayu Scodelario, kvôli ktorej som bol ochotný ten film dopozerať (jej občasné slovné prestrelky s postavou Brandona Thwaitesa mi pripomínali titulnú dvojicu z Prince of Persia, za čo palec hore). A bez mučenia priznám, že v tom filme sú i nejaké cool scény a zábery (úvodná scéna s vylodením Holanďana strčila do kapsy celú štvorku), žiaľ je ich pramálo. Vo výsledku je to stále fajn kinozážitok, ale pokiaľ je potitulková scéna zaujímavejšia a atmosférickejšia než celý film, niekde sa asi stala chyba.

Keby som nemal načítané spoilery, asi by som z toho kina odchádzal dosť nasrdený. Technicky je to stále na vysokej úrovni, inteligenčne to naopak líže opačnú stranu škály. Morphovia zábavní, ich lovecká sezóna na mňa ale nefungovala, keďže postavy mi boli úplne ukradnuté. Filozofania tak málo, že prakticky prekážalo. Fassy skvelý, teda pokiaľ nechcel pretiahnúť sám seba. Zaverečný twist očakávaný, ale aj tak pekne zahraný. Celkove film, ktorý nevie čím chce byť, a tak nakoniec nie je ničím. A osobne by už ďalšie filmy ani netočil, koniec je vlastne celkom fajn, navyšie ďalšie približovanie k udalostiam na LV-426 bude len zbytočne ničiť celú kontinuitu univerza.

Po tých super traileroch a recenziách som sa bál, takýto film sa objaví možno raz za dekádu a veľmi som chcel, aby ma bavil. Ale našťastie, je to kvalita, a to nemyslím len ako muzikál, ten film obstojí v každom možnom aspekte. Technicky to snáď nemá chybu Chazelle do toho nabúchal neskutočné množstvo nápadov (ten chalan je obrovský talent a teším sa na každý jeho ďalší snímok), hra s kamerou je výborná, OST a práca s hudbou taktiež (soundtrack skvele funguje i osve a City of Stars je nehorázny masterpiece) , posúvanie deja pomocou obrazu a zvuku funguje dokonale. Ryan a Emma sú skvelí, ich postavy sú stelesnením všetkého, čo znamená slovo "snílek" a je úžasné sledovať, ako každou scénou, záberom či odohraným tónom sa posúvajú k hroznému zisteniu, že život je skrátka sviňa a k dosiahnutiu snu sa človek často musí zbaviť tých najdôležitejších a najkrajších vecí. Atmosféra 70. - 80. je hmatateľná, i keď sa film odohráva v súčasnom LA. A čo sa týka príbehu, nie je to čistý muzikál, určite to nie je čistá romantika, má to malé nádychy dráma, či dokonca tragédie, film skvele pracuje s emóciami, prvok "honba za snom" je rozpitvaný do posledného kolieska a posledných 10 minút (samozrejme, ak sa človek nechá predtým filmom pohltiť) je priamy útok na city. Celkove tak 9/10, na čistých desať si počkám na to, ako bude film vo mne rezonovať ďalšie dni. Ak ma to bude stále tak baviť, tak pôjdem ešte vyššie.

Príbeh o ťuťmákovi s dobrým srdcom, ktorý sa ocitne vo veľkom svete, niečo pokašle, pokúsi sa to fixnúť a popritom celom zachráni deň, je hnusne otrepaný, ale v šikovných rukách môže byť zaujímavý a zábavný (prečo mi prišiel na um Hviezdny Prach?). Žiaľ, Fantastic Beasts nie sú ani jedno z toho. Film zbiera plusové body za vizuál, Howard dodal veľmi fajn soundtrack a nostalgia je skrátka sviňa. Herci svoje odohrali, ústredna štvorka je milá, Redmayne (i keď ho nemám rád) introvertného Mloka zvládol, Ezra Miller ukázal svoj talent a Alison Sudol je fakt "slniečko". Na druhú stranu, Colin Farrell a Ron Perlman zostali až strašidelne nevyuzití. Samotné postavy sú nehorázne blbé, často sa správajú ako malé deti, chémia medzi nimi funguje len na oko. Príbeh prakticky neexistuje. Mlokova linka so zvieratami je až bolestivá a ani linka okolo Gravesa nestojí za reč. Film vlastne naráža na problémy presne tam kde celá HP seria. Zo širšieho pohľadu sa vlastne nič nestalo, informácie do ďalších snímkov sa dajú zhrnúť do troch viet (22 slov, skúšal som to) a zvyšok tých šialených 133 minút je vyplnených balastom, strereotypom (byrokrati sú nechopní, je jedno kedy, kde a či sa vedia oháňať prútikmi) debilnosťou postáv, logickými chybami, oslími mostíkmi a detinským humorom (Jacob sa kvôli veľkému bruchu zasekol pri vchadzaní do kufra, hrozná zábava, od smiechu sa váľam po zemi). Toto by zvládol napísať akýkoľvek priemerný scenárista. A pritom to mohlo byť tak fajn, zvery sú totiž zaujímavé a scény z kufra bavili, akoby ani nepatrili k zvyšku minutáže. Fanúšikovia si to zrejme užijú, na mňa tu už žiaľ neplatí. P.S.: pri predstave, že ďalšie tri filmy budú len teaserom na záverečný stret v posledných minútach piateho filmu, sa mi obracia žalúdok.

Marvel vie. To je asi najsilnejší dojem, ktorý vo mne po tomto filme ostal. A možno aj jediný. Je vidieť, že na novom hrdinovy do Avengers partie robili šikovní a talentovaní ľudia, Feige si na svojho obľúbenca očividne dohliadol. Žiaľ, film prakticky v žiadnej rovine nezvláda vyčnievať nad ostatné kúsky Marvel stajne a v mojich očiach až príliš rýchlo zapadol do priemeru. A to je škoda. Vizuál je totiž skvelý, i jasné CGI scény nebijú výrazne do očí (deň predtým som videl Hobbita, takže tak). Soundtrack na pomery MCU funguje veľmi fajn, často až prekvapivo dobre dotvára dianie na plátne. Pochvalu si zaslúži aj parádna akcia, ktorá však stráca body pri close combat bojoch, kde ju zrážajú slabý strih a kamera. Príbeh podľa šablóny, neurazí, nenadchne. A to zavideniahodné herecké obsadenie, ktoré však nemá čo hrať. Áno, Benedict vládne, jeho Strange si prešiel tradičnou cestou od kreténa k hrdinovy a v ďalších rokoch z neho bude dôležitý hráč. A aj Mads zvládol do random Marvel villaina č. 5426 vložiť aspoň trocha charizmy. Zvyšok však skončil absolútne na suchu, Rachel mimo, Chiwetel nemal čo predviesť a Tilda začala byť časom dokonca otravná. Vrámci tých dvoch hodín v kine je to zábavná akčná jazda, no deň po z Doctora Divného prakticky nič nemám. P.S.: odkazy na zvyšok MCU fungujú, a i fanúšikovia komiksovej predlohy si prídu na svoje (to je taktiež z časti dôvod tej štvrtej hviezdy).

Sú to už roky, keď som prvý krát nakukol do herného sveta pokémonov (Silver), vybral si svojho startera (Cindaquil), chytil prvého legendary (Suicune) a stal sa majstrom. Odvtedy prešlo veľa času, pôvodní hráči prvej generácie vyrástli, ich láska k pokemonom však ostala. A práve týmto hráčom je venovaný tento YT seriál. Krátke epizódy, dotvárajúce herné dobrodružstvá, vnášajúc nové svetlo do starých príbehov, poodhaľujúc veci, ktoré sa diali mimo hernej cesty, ale v rámci príbehu boli nedeliteľnou súčasťou. Objaví sa obrovské množstvo starých známych, ktorí dostanú šancu povedať svoj príbeh (Blue a jeho cesta k titulu, návrat k Giovannimu, či alternatívne konce tretej generácie) a samozrejme legendárni pokémoni, ukazujúci svoju skutočnú silu (hlavne Kyogre, súboj Rayquaza vs. Deoxys, či posledne Giratina). Čo však oddeľuje Generation od zvyšku tvorby a posúva ho na vyšší level je snaha tvorcov urobiť seriál pre staršie publikum. Drsnejšie boje, väčšie stávky, nejaké tie úmrtia, skľučujúca atmosféra. Akoby seriál dospel, podobne ako naša generácia hráčov. Práve preto, by mal byť povinnosťou pre každého, kto niekedy vyzval Elite four, či ohrýzal nechty pri chytaní legendary.

Reštart, znovuzrodenie, návrat, motív, prostriedok, prekliatie, lži, hra, smrť. Lelouch si prežije známe reálie a pustí sa dokončiť svoj veľkolepý plán. A tá jazda stála za to. Teda, viac-menej. Vlastne, takmer na každé plus tu pripadá veľké mínus. Ale postupne. V prvom rade, skvelý posun po technickej stranke, animácia neskutočne šliape. Nádherná hudba a parádna mecha akcia vládne väčšine minutáže. Tomu pomáhajú i samotní tvorcovia, ktorí ostatné žánre osekali na minimum. Komédia sa vytratila úplne, vzťahové linky sa riešia len veľmi okrajovo. Najlepšie je to vidieť na samotnom Lelouchovi, okolo ktorého sa v istom momente obšmietali až štyri ženské postavy, ale v nasledujúcich epkách ich tvorcovia buď odstránili, odsunuli na vedľajšiu koľaj, alebo z nich urobili tichých martýrov. Jednotlivé pribehove linky sú zaujímavé, politická hra o Britániu i Geass linka ťahali seriál dopredu. Teda, Lelouch ťahal seriál dopredu. Musím povedať, že po prvej sérii som mu neveril. Nebol schopný dotiahnuť svoje plány, mnohokrát sa vplyvom okolností psychicky zrútil. V druhej sérii sa však týchto neduhov zbavil, zosilnel a stal sa skutočným "Bossom". Navyše, tvorcovia to do neho sypali z každej strany. Postupom času ho osud, či vlastné rozhodnutia pripravili o všetkých blízkych (Shirley, Rolo, obraz vlastnej matky, Kallen, C.C. a nakoniec i Nunally), ale ani to ho nezastavilo. A samotné finále, i keď príliš predvidateľné, zahral vo veľkom. Po tom všetkom som si tú vypočitavú sviňu vlastne obľúbil. Žiaľ, v seriáli nie je len Lelouch a práve tu začínajú spomínané problémy. Prakticky všetky ostatné postavy sú totižto až šialene priehľadné šablóny. Žiadna z nich (možno až na C.C a ku koncu Schneizel) nie je dostatočne zaujímavá a vrámci príbehu sa prezentujú ako uplní blbci a bábky v rukách mocnejších (a hlavne bystrejších). Až na pár výnimiek, menovite C.C. a Villetta (a tá to musela zvládnuť na absolútnej dejovej peripetii), sa ani jedna nezmenila, nikam neposunula, neprekročila tieň vlastnej šablóny. A to je škoda, pretože Kallen a dokonca i ten otravný Suzaku mali potenciál, ktorý však nedokázali naplniť. K tomu zopár malých skratiek (Lelouch a jeho riešenie problému v C's world bolo vycucané z prstu), totálne kreténskych rozhodnutí (namontovať najlepšiu britskú techniku na súperov najschopnejší bojový stroj je skrátka ultimatny kreténizmus), postavy, ktoré prežili vlastnú smrť (Cornelia toho prežila viac než priemerný šváb) a prakticky žiadny poriadny záporak (Charles zi Britannia je pseudo-villain, ktorý vlastne nič nepredvedie a Schneizel to tých pár posledných epizód z biedy nevytrhne). Vo výsledku skvelá jazda, v ktorej však mnoho vecí nebolo dotiahnutych do uspokojivého konca. A hlavne, ten pocit, že keby si dal Lelouch pauzu a na chvíľu by zliezol z obrazu, sledoval by som len splašené postavy, ktorým by nemal kto dávať pokyny.

Na začiatok malý povzdych: "Tak dobrý začiatok a takto sa to..." Ale po poriadku. Skvelý rozbeh, prvé epky ukázali potenciál, alternatívna história a Japonsko pod Britskou vládou mali svoje čaro. Slušná mecha akcia i masakrálne sklony seriálu navnadili. A k tomu Lelouch, ktorý mal cieľ, motív a vďaka zhode okolností i prostriedok. Dokonca i scény zo školy neboli tak príšerne otravné. Takže výborne rozohrané, čo by sa asi mohlo pokaziť? Vlastne takmer všetko. Seriál sa po sviznom úvode totiž viac menej zacyklil. Akcia začala byť takticky neprehľadná, v príbehu sa objavili zbytočné linky a vzťahy medzi postavami vyzerali ako vystrihnuté z mexickej telenoveli (došlo aj na stratu pamäte, dvakrát). A v druhej polovici sa seriál zmenil ešte viac. Z cesty za pomstou sa stala vzťahová hra o štyroch-piatich postavách, z ktorých sú všetky šialene otravné, nudné a v istých chvíľach blbé. Najviac je to vidieť na ústrednej dvojke Suzaku-Lelouch. Prvý rozpráva o zmene systému z vnútra, čím ospravedlňuje svoje skákanie do cesty Zerovi a jeho ľuďom, ale celý čas nerobil nič iné, len poslúchal príkazy systému. K tomu jedno veľké tajomstvo, ktoré sedem rokov nikto nevedel, ale od istého momentu ho povie každému na počkanie. Druhý je prezentovaný ako veľký taktik, ochotný spraviť čokoľvek pre pomstu. No až na úvod seriálu mu žiaden plán nevyšiel a po každom malom odhalení sa psychicky zrútil. A k tomu celému malá skratka od tvorcov, ktorí nejako potrebovali nakopnúť finále a tak spáchali faul na asi jedinú rozumnú postavu. Vo výsledku slušné, niekoľko fajn momentov a určite si pozriem druhú sériu, ale už z trocha iného dôvodu. Skrátka len chcem, aby čo najviac postáv zomrelo, pretože si to zaslúžia.

Po druhom zhliadnutí musím ísť na 5*, ten film je prakticky dokonalý. A to nie len z pohľadu okulahodiacej akcie a príťažlivého vizuálu. Tie sú len čerešničkou na torte. Film totižto boduje na miestach, na ktorých väčšina konkurencie zhorí ako fakľa. Skvelý scenár, ťažiaci z každého aspektu, ktorý mohol využiť (a samozrejme so skvelej mangy), od momentu prekvapenia, cez hereckú kvalitu, až po malé armádne detaily. Cruise to odmakal, v úvode i čo to odohral a celú jeho cestu na bojisko som si užíval. Režisér navyše v týchto momentoch skvele pracuje s atmosférou a očakávaniami diváka a vlastne až po výsadok to vyzerá stále celkom nevinne. Následný kolotoč ale rozloží diváka na drobné a po "smrti" a závere expozície ma ten film už regulárne mal. A nepustil ma až do konca. Tu opäť treba pochváliť Limana, ktorý dokázal veľmi funkčne meniť tempo, v istých momentoch zakomponovať prvky drámy, či komédie, tie však nikdy neboli v takej sile, aby film odklonili od hlavného cieľa, vyrozprávať príbeh. Vo výsledku mám len jednu výhradu, a to samotný záver, ktorý trocha uteká zvyšku minutáže. Ale čo na tom, keď všetko ostatné je tak mňamózne.

Komentár k The Second Barrage, čiže epky 13-24. Po prvej sérii som sa posťažoval, že seriál síce pracuje so zaujímavým nápadom, ale netlačí na pílu tak ako by mohol. Chýbala mi hlavne absurdnosť a amorálnosť, k tomu posádka Lagoon company nemala takmer žiadnu chémiu. Našťastie, v druhej sérii sa tieto "neduhy" stratili a z Black Lagoon sa razom stala skvele našliapaná akčná jazda. Počet masochistických bláznov šiel prudko hore, strelivom sa rozhodne nešetrí, po dobrú hlášku sa nejde ďaleko. Z ústrednej partie dostala obrovský priestor Revy, jediná postava, ktorá z Lagoon Company za niečo stojí a zbytočne nebrzdí dej filozofickými rečami (zdravím Rock), zatiaľ čo zvyšok sa na scéne takmer neobjavoval. A ešte aj tá animácia išla o pár levelov nahor. Žiaľ, moje blaho trvalo len prvé dva príbehy (6 epizód). V druhej polovici sa totiž tvorcovia absolútne odklonili od toho, čo tento seriál definovalo. Dej opustil Roanapur, začalo sa pracovať s politickými hrami a hlavne, vrátil sa Rock. A v tomto momente to prestala byť zábava. Posledné dve epky sú s ohľadom na zvyšok ponúkaného materiálu utrpením, ktorému namiesto akcie a litrom krvi dominujú morálne otázky a filozofický boj dvoch šialene otravných postáv. Vo výsledku teda malé rozčarovanie, ale za tie dva spomínané príbehy (Dvojičky a Blondína s falošnými prachmi) tie 4* skrátka musím dať.