Anet21

⚪Spoilery⚪,,To má byť ten policajt, manžel, čo nám vyjednal pžepužtění?"⚪Ja nechcem byť zlá. Veľmi nechcem, pretože som rada, ak Slováci chcú robiť ambiciózne projekty. Ale zároveň som na nich potom ešte prísnejšia ako na ostatných a na nejaké ,,na naše pomery dobré" sa nerada hrám.⚪Takže k piatej časti len toľko - atmosféra občasne dobrá, ale dialógy a scenár sú obrovský problém, vytvárajú sa tam také logické kiksy, že všetko potom pôsobí veľmi neprirodzene a aj zvraty, ktoré majú diváka posadiť do kresla sú v podstate úplne mimo - dva príklady za všetko.⚪Prvý: celá vláda pôsobí ako kult cia agentov, ktorí vedia na počkanie do pár minút ,,vytvoriť" novinárov, pripraviť im fake redakčné autá atď., ale zároveň si nevedia postrážiť, aby fake autá polepili nálepkami s aktuálnymi logami tv staníc? Odkiaľ by vzali tie staré, mimochodom?⚪Druhá: všetko je uponáhľané a vyexponované, scenárista sa snaží naznačiť, že všetko sa deje v priebehu niekoľkých hodín, až to pôsobí ako paródia na 24 hodin, zároveň ale postavy prechádzajú cez neskutočné charakterové premeny, čo nejde dokopy a vytvárajú sa psychologické paradoxy, ako keď skupina sestier začne vydierať smrťou pacientky únoscu, pričom takéto skratové správanie by bolo možné, ale určite nie niekoľko pár hodín po únose (po týždni/mesiacoch psychologického nátlaku snáď, ale úprimne, veď sám únosca tam nikomu nijak vedome a s potechou neubližuje a stále hlási, že všetkých pustí).⚪Opomeniem skvosty v scenári, kedy chlap urguje premiéra s tým, že mu potrebuje náhle niečo povedať a nemá to odklad, taká naliehavá informácia to je, premiér upozorní chlapa, že má na neho čas siedmich poschodí, kým ich prejde výťah, nasadnú - strih - a v nasledujúcej scéne premiér zahlási, že sú už na treťom poschodí a chlap doteraz mlčí. Akože..., ja už neviem, či sme v absurdnej dráme... Toto si snáď po sebe scenárista ani neskontroloval.⚪Že sa ľudia, ktorí sa stretnú prvýkrát bez predstavenia oslovujú menami je zase záležitosť, ktorá by už pri takejto produkcii nemala nikomu ujsť, ale vlastne, to je asi najmenej. A že sa 3 časti pred koncom ešte pridáva senti-menti vzťahovka, kto s kým ako chce žiť a kto koho miluje?⚪Čert ber tento seriál. Aj keď, ono si ho už týždeň po dovysielaní vezme prepadlisko dejín.⚪

⚪Pre všetky slniečka a trinásťročné dievčatá s instagramovým popiskom ,,bi" asi povinná jazda. Každému inému úplne stačí prvý diel, tak, ako mne a bude ukonaný až-až.⚪ Inak zase klasická agitka na dobrých citlivých gayov, ktorí tu ešte vyzerajú akoby mali max. pätnásť (v realite majú herci, našťastie, osemnásť rokov), v tretej minúte prvého dielu už padne homobozk a vidíme chlapca, ktorý má ,,crush" na iného spolužiaka bez toho, aby vôbec vedel, či je homosexuál. Tak si to len skúste predstaviť v opačnom garde, že by heterosexuál začal ,,robiť oči" na gaya, aký by to bol problém, že nerešpektuje jeho identitu a dopredu ho škatuľkuje. Dnes je ale asi úplne normálne predpokladať, že každý je homo alebo bi, orientácia je vlastne prežitok a konštrukt society a hlavne to treba prezentovať malým a mladým. Posledný zhasnite.⚪

⚪Mám veľkú slabosť pre kostýmové drámy a deväťdesiatkovú kameru. Tu je prítomné oboje, ale aj tak film nevyťažil ani polovicu potenciálu. A to je veľká škoda. Osudové stretnutie, vášeň a príťažlivosť sa medzi Chopinom a Sandovou naozaj nedala krájať, žiadna chémia medzi nimi sa neobjavila, Grant napodobňoval poľský akcent, ale inak ako herec zase len dobre vyzeral, keďže jeho herectvo je počas celého jeho života na zamyslenie - i keď, paradoxne, najviac mu vždy išli tieto tiché, zádumčivé typy, čo, koniec koncov, potvrdil o štyri roky neskôr vo filme Rozum a cit (Thompsonová si tento potenciál musela všimnúť tiež), ktorý ako dielo prepojil obe moje slabosti a využil ich naplno.⚪Tu sa síce nachádza pekná kamera, exteriéry i Chopinova hudba, ale všetko akoby kĺzalo po povrchu (dôležité motívy sú slabo načrtnuté, pričom jediný zapamätateľný je potom akýsi kontrast a zmena garde vo vzťahu hrdinov, v ktorom je Sandová viac chlap ako Chopin a naopak), občas až k smrti nudilo a záver vlastne ani neposkytne dostatočné divácke uspokojenie, keďže sa maximálne vynorí bulvárna otázka: ,,Čo všetci na tej Sandovej vlastne videli?" A to pravdepodobne nebol zámer.⚪Film maximálne prinúti k zamysleniu, ako nadpozemsky zaujímavé by muselo byť ocitnúť sa aspoň na jeden v deň podobnej spoločnosti umelcov ako Chopin, Listz, Musset a môcť s nimi konverzovať o živote, práci, umení... Vlastne Sandovej v tomto zmysle asi trochu závidím.⚪

⚪No, trošku ubrať z toho japonského ,,anime mimoňstva" a dopadlo by to lepšie. Predovšetkým označovanie ,,pet" ako domáci maznáčik pre človeka je v určitom smere celkom dehonestujúce a obyčajná zmena slov z ,,maznáčik" na ,,podnájomník" by urobila veľkú službu a vlastne ani nezmenila pointu deju. Pretože to neustále titulovanie sa ako niekoho zvieratko naozaj reže oči.⚪Toľko k bizarnosti, teraz k celkovej kvalite - tá je úplne priemerná. Kamera, výprava, herci - to všetko akoby ste už videli niekoľkokrát, motívy ako žiarliaci partner, nepochopenie sa a omyl či druhá šanca pre kvázi zápornú postavu, to všetko je v tejto kultúre viac-menej scenáristická povinnosť. A ak sa na to pozeráme ako na GP, tak v poriadku, ale veď aj to sa dá nakrútiť lepšie než hlúpym spôsobom, v ktorom hlavná hrdinka 15 dielov zo 16 dumá nad tým, že niekoho miluje, ale zároveň má rada aj iného, s jedným aj spáva a s druhým by chcela, ale oboch si necháva ako akúsi rezervu, ,,ak by to náhodou nevyšlo" a nikomu nechce na rovinu povedať o svojich pocitoch, aby ostatným neublížila. A s takouto nerozhodnou postavou má divák sympatizovať?⚪ Áno, aj tu sa nájde pár podrahových motívov ako hľadanie samého seba, svojej hodnoty, sebavedomia, postavenia sa strachu z toho, čo si o mne bude myslieť môj partner či pohľad na vydržovanie si muža/ženy, čo dnes nie je ničím výnimočným, no všetko toto sa zväzie s tuctovým prevedením a repetetívnym scenárom, ktorý je buď nudný až strach, alebo len zbytočne naťahuje (nemám rada anglicizmy, ale slovo ,,teasuje" sem naozaj krásne sedí) diváka skrz náhle a často úplne nečakané konfrontácie hlavných hrdinov, to všetko len preto, aby sa udržala jeho pozornosť. Úplne nevyužitý je potom motív tanca ako živočíšneho predvedenia vášne a emócií človeka, tam ide o vyslovený krok vedľa a premárnenú príležitosť.⚪S lepším scenárom si viem predstaviť i lepší výsledok, existuje i staršia verzia z Japonska a verzia z Kórey, ale asi sa bez nich zaobídem. Žiadna sláva...⚪

⚪Miešanina pokračuje. Aj potenciálnu scénu s akou-takou atmosférou zabije buď slabý dialóg alebo archetypálne správanie postáv, pri ktorom sa scenárista ani nijak zvlášť nesnažil prísť s niečím novým. Pretože zatiaľ sa všetko vlečie v koľajach, ktoré by ste aj ako priemerný divák predpokladali už na začiatku.⚪Také klišé perly, ako napríklad, že únosca nechápe, že s niekým po niekoľkohodinovom bypasse sa asi nebude rozprávať na počkanie do pár minút prebijú len ďalšie, ešte horšie klišé typu: 6 schopných ľudí v strednom veku a na vrchole sily nedokáže vo vzájomnej spolupráci spacifikovať jedného skorodôchodcu s počiatočným trasom v rukách a tento ich po jednom zlikviduje na štýl S. Seagala. Extrém.⚪Zatiaľ ale silné GP. Niečo ako Slovania. Nie nadarmo ich robila rovnaká tv stanica...⚪

⚪V podstate veľmi neškodná mravoučná japonská záležitosť, ktorá sa v ich kultúre ročne produkuje, takpovediac, na kilá. Všetko a všetci sú veľmi jemní, súcitní, s chuťou pomôcť, láska je nevinná, ale skoro na celý život, no vyslovene dielko ako robené pre 13-ročné dievčatá. Zlo ostane potrestané a dobro zvíťazí, bad boy má dobré srdiečko a zachráni ho láska dobrej ženy, každá postava, či ženská, či mužská je zhmotnený Mirek Dušín so schopnosťou vždy urobiť to najsprávnejšie rozhodnutie, no ... násťročná utópia.⚪Trošku ma zaskočila tá japonská ,,úchyláckosť," áno, už som sa v priebehu rokov preniesla cez motívy vzťahu stredoškolského učiteľa a 17-ročnej študentky, ale incesty sú naozaj nad moje chápanie (tu je hlavná hrdinka zamilovaná do svojho pestúna a zároveň STRÝKA, preistotu dodám, že pokrvného strýka z matkinej strany a inou postavou je toto zaľúbenie v priebehu deja okomentované ako ,,v pohode, pochopiteľné, v poriadku." ) a nerozumiem, ako je možné, že existuje spoločnosť, v ktorej je vôbec legálne takýto motív akokoľvek spomenúť, odhliadnuc od domorodých kmeňov.⚪Inak ale japonská klasika pre mladých, padne asi jeden bozk, hlavný hrdina má peroxidové bordové vlasy, nakrútené je to štýlom ,,live action manga" s klasicky prepálenou stopážou do dvoch hodín. A klasicky na podobné filmy tak do 2 dní zabudnete, čiže dobré ako momentálna zábavka na depku, splín, upršanú sobotu, ale tuctové.⚪

⚪Menej amatérsky pôsobia aj minifilmy youtuberov na Youtube, rovnako mám pocit, že ak by sa kvalitnejšou kamerou nasnímala maturitná zábava zo stužkovej, výsledná kvalita by bola vyššia ako tento ...produkt.⚪Ani horor, ani film, blbé, zle nasnímané, bez akéhokoľvek citu pre kameru, detail, nasvietenie, skrátka čokoľvek kinematografické. A ako sa hovorí, aj niektoré filmy pre dospelých majú lepšie herecké výkony ako tento.⚪Zaujímalo by ma, odkiaľ autor neustále berie peniaze na ďalšie pokračovania, ak všetko hradí zo svojho, pretože má pocit, že to ,,má zmysel," tak by som ho sklamala, ale obávam sa, že nemá. To, že niekoho niečo ,,baví" neznamená, že by sa tomu aj mal neustále venovať.⚪

⚪Tretí diel už začína byť repetetívny, všetko čo sme ako diváci už videli sa znova recykluje, pričom nových zásadných odhalení prináša diel naozaj pramálo. Všetko sa zase klasicky slovensky ,,krúti" okolo zlého spiknutia vlády, skorumpovaných poslancov a nezabudlo sa dokonca ani na Mečiara. Mňa len zaujíma, kedy budeme ako republika schopní nakrútiť kriminálnu dráma aj s inou premisou ako tou politickou.⚪Znova sa dopláca na naozaj slabé dialógy, ktoré, ak by boli kvalitne, živo napísané, by celkovej úrovni dosť pomohli. Takto tu ale máme repliky ako: ,,Aj vy by ste boli na tom zle, keby s vami drblo lietadlo" a podobné perly, dopĺňané neskutočným prehrávaním niektorých hercov a herečiek, ktoré neustále len jačia, aj keď si to situácia vôbec nevyžaduje.⚪Celkovo je to všetko už pekne repetetívne, a to sa seriál len rozbehol. A to nie je dobré znamenie.⚪Teším sa na toho inteligenta, novodobý skvost našich médií, multitalentovaného čáva Végha, ktorý vyzerá (a obávam sa, že nielen vyzerá), že v realite nenapočíta do desať, ale naše médiá z neho silou-mocou chcú urobiť celebritu. A tak, po všetkých tých realityshow-celebritách už môže byť na Slovensku celebrita hocikto s dierou tam, kde slnko nesvieti.⚪

⚪Neviem. Všetky tieto mravoučné, skoro novodobé exemplá od Kórejcov mi už v poslednej dobe začínajú liezť krkom. Pretože ak je nechutnosť západnej produkcie a ich dekandencia jeden extrém, táto podivná pozitivita z východu je zase druhým extrémom.⚪ Pretože áno, aj toto je klasicky veľmi pekne nakrútené, s dobrým výberom exteriérov, celkovej hudobnej výpravy atď., zároveň sa ale nedá ubrániť pocitu, že tieto výchovné kórejské seriály pre mladších sú na jedno kopyto a recyklujú sa.⚪Aj v momentoch, kedy sa zdá, že príbeh vybočí zo zaužívaných vzorcov sa za pár okamihov opäť vráti späť, a tak sa znova môžeme kochať klasickými motívmi typu: kamarátky až za hrob, kamarátky až za hrob riešia problém v kamarátstve, ktorý spolu ale nerealisticky rýchlo vyriešia, skupina priateľov sa podporuje za každých okolností, ľudia na seba čakajú niekoľko rokov, len aby spolu začali chodiť a podobné patetické nerealistické motívy, ktoré síce môžu byť feel good odreagovaním, no na druhej strane z nich strieka pátos, a je otázne, či je naozaj potrebné podobné produkty vnášať do tv pravidelne každé dva mesiace, čiže cca hneď po tom, ako predošlý skončí.⚪Je zbytočné sa napríklad vyjadrovať k dieram v scenári, ktoré sú nevyužité či nepodstatné ako napríklad celý motív dcéry čítajúcej matkine denníky, ktorá ale za celý čas s matkou skoro nijako neinteraguje, ako divák ani sami nevidíme, ako na ňu pôsobia matkine zápisky, dcéra nenavštevuje rovnaké miesta ako matka alebo čokoľvek, aby sa priblížila tomu, o čom číta, čiže celá táto narácia slúži iba ako pseudoinovatívna forma scenáristu odrozprávať príbeh inak, ako klasicky chronologicky, v minulosti, resp. súvekej prítomnosti. Tobôž lenivo potom vyznieva celý záver tohto matka-dcéra motívu, v ktorom sa vzťahy vyriešia jedným dialógom, nepredstavia sa nám žiadne mužské  postavy (otec dcéry, manžel matky...) a budované napätie vyprchá do stratena.⚪Hlavná hrdinka je prekvapivo najmenej otravná, ako aj väčšina postáv, jej herectvo je väčšinu času na znesiteľnej úrovni, čo už ťažšie povedať o hlavnom mužskom predstaviteľovi - ten je síce pohľadný, ale ako herec kostrbatý, buď prehráva, alebo má jeden výraz tváre.⚪ Neodpustím si dodať ešte jednu dôležitú poznámku, týkajúcu sa celého tohto subžánru ,,výchovné seriály pre mladých" - napísať uveriteľné dialógy je naozaj zložitý proces, ktorý si vyžaduje námahu a dobrého pozorovateľa. U Kórejcov sa niečo podobné v dielach tohto typu vyskytne málokedy, ale je to únosné napr. skrz vek postáv a podobne. Tu ale 17-ročné postavy prenášajú monológy ako z veľkej knihy, plné lásky, bolesti a osudovosti, pričom každý dialóg má hĺbku a každá postava je plnohodnotne rozvinutá, chápajúca a štylisticky kultivovaná. A to je skrátka tak do očí bijúca bizarnosť, že sa cez ňu len ťažko prenáša. Chápem, že sú diváci, ktorí si podobný nedostatok ani nevšimnú, ale pátosové monológy o živote ako z činohry naozaj nie sú najlepším nápadom v realisticky sa tváriacom produkte. Rovnako ako pátosové scény požiadania o ruku či želania si všetkého dobrého pri rozchode a srdceryvné ďakovačky, ako nás ten, z kým sa rozchádzame, obohatil. Jáj, no dobre, veď my to chápeme.⚪A ja tiež. A nechcem znieť tak kriticky, pretože seriál je na kórejské pomery štandard a nezaslúži si nejakú veľkú kritiku. Len už nechcem chápať, ako sa v týchto prípadoch zobrazuje realita života. Pretože takto rozhodne nevyzerá. Kto chce vidieť skutočnejšiu realitu, odporúčam skôr minisériu Love & Wish, to je ten svet mladých, s ktorým viacerí prídu ľahko do kontaktu.⚪Kto chce pri seriáli len oddychovať, bude pravdepodobne spokojný, aj keď, cielenie na nostalgiu je skôr odfláknuté a nie tak dobre spracované ako napr. v Reply 1988 a predstava, že krúžok šermu pre deti sa vybookuje za pár minút je skôr úsmevná.⚪

⚪Ale akože áno, strašne sa to snaží, strašne moc, berie sa to vážne ako u nás už dlho nič, všetka tá orchestrálna hudba, close upy na tváre atď., akoby to vyliezlo z americkej béčkovej produkcie.⚪A ono áno, v niektorých momentoch sa aj celkom zadarí, napr. záverečná scéna má aké-také napätie aj schopnosť vzbudiť divákovu pozornosť, no čo na tom, keď 90% scenára sú absolútne nelogické priblblé scény a dialógy typu: pri rukojemníckej dráme začnem ako rukojemník vyrezávať do nejakého papundekla (kartónová priečka v nemocnici??) ani neviem čím dieru, pretože ako postava ,,musím nutne" ísť na reklamný casting na chipsy???, alebo ako rukojemníčka poblázneného únoscu, ktorý celé podlažie olepil tntčkom mu budem komentovať slovník a to, či rozpráva nadávky??⚪Skrátka úplne nelogické správanie postáv, ktoré nemožno zvaliť ani na stres, ani na paniku, skrátka len scenárista potrebuje postavy dostať na miesta, kde ich potrebuje mať, a tak vymýšľa hlúpe motívy, ako to zariadiť.⚪A v tomto marazme sa občasne objaví aj svetlá chvíľka, no rýchlo zahrabaná inou, účelovou. V závere, celé to podsúvanie ,,strašného napätia" je vcelku účelové.⚪Potenciál malinký, či sa zúžitkuje otázne. A Koleník, či chceme alebo nie, je momentálne najlepší slovenský herec. A to nehovorím nejak rada, ale pravda to bude určite.⚪