Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Romantický
  • Horor

Recenze (375)

plakát

Přiznání - Epizoda 7 (2022) (epizoda) 

⚪Že sa motív terminálnej choroby objaví až v 7. dieli úplne sčista-jasna je také Slovenské, ale ok. No, ale, potom tu neobstojí tá teória, že si to Marta vymýšľa. To by ju z väzenia pustili len tak? Či lekári nevedia určiť, kto a či je v terminálnom štádiu? Či podmienka už po pár mesiacoch? Každopádne je to asi najzaujímavejšia postava. A aj to mám pocit, že nechcene.⚪Postavy sú naschvál, kvôli scenáru vedené ako na lankách tam, kam je potrebné, čo potom robí aj zo zdanlivo inteligentných postáv blbcov, viď mladý policajt, ktorý aj napriek toľkým náznakom stále nepochopil, čo sa deje a kto s kým drží. A to má byť vraj inteligent.⚪Zistenie dielu je pre mňa ale to, že ťažko by človek pohľadal niečo vtipnejšie ako Bártu hrajúceho zamilovaného, to útlocitné ,,Ahoooj" do mobilu a tie krivé zahľadené výrazy do obrazovky telefónu, to je komediálne zlato. Naozaj. Celkovo vývin a vznik vzťahu Bárta-Sbouli je asi jedna z najviac náhodných vecí, aké ste ako divák mohli vidieť.⚪Jáj, a kindermafia postúpila. Zapálila AŽ jednu šatku a vrazila AŽ jednu pasťačku osobe úplne zbytočne, keďže mohli pokojne utiecť cez otvorené dvere. Ale tak, ako inak by potom scenárista ukázal divákom, že sú to naozajstní drsňáci? :D⚪

plakát

Nibun no iči fúfu (2021) (seriál) 

⚪Z stv-áckeho S.O.S. mi z jednej scénky v hlave utkvela krásna hláška. ,,Štefan, prečo so mnou nespávaš?"⚪Tak o skoro totožnej premise je táto miniséria, akurát tu si manželka myslí, že keď s ňou muž nespáva, zákonite musí niekde ,,zanášať." Dedukcia zaujímavá, prevedenie už menej, keďže sa scenárista snaží o ,,prechytračenie" diváka rôznymi slepými odbočkami v deji, ktoré len zavádzajú, celá akási krimi linka v závere je skôr smiešna, na to, že seriál má len 8 dielov po 25 minútach sa tu až enormne často plače a smoklí a celé to vlastne vygraduje veľmi predvídateľne. Aspoň, že Japonci poukazujú na nejakú dôležitosť manželstva a toho budovať vzťah a pracovať na ňom.⚪

plakát

V zajetí (2020) 

⚪Neviem. Pripomína mi to také tie staré monotematicky zamerané komorné thrillery typu Red Eye, skrátka niečo, čo ak by vzniklo okolo roku 2000, určite by sa to rýchlo stalo populárnym. Dnes už ale po tom, čo sú vlastne akékoľvek inovatívne myšlienky vo filmoch skoro nereálne a každý žáner je, takpovediac, ,,dosucha vydojený," si toto, aj keď vcelku klasické dielo nemôže myslieť na veľký úspech. Predovšetkým, keď už sa celosvetovo ,,prepálila" kauza Gipsy R. Blanchard a jej života s podobnou ,,dobrou" matkou.⚪Pretože, ono to reálne ani nie je veľmi dobre napísané. Vzťah medzi matkou a dcérou je budovaný len pár minút, čo nám ako divákom neposkytne čas si vytvoriť k postavám sympatie, alebo aspoň pochopiť ich dynamiku, veľký zvrat, ktorý by sa mal udiať niekedy v záverečných 80% deja sa tu odhalí asi po 20 minútach a potom už dej len pasívne dorazí do svojho, aj tak predvídateľného konca. Samotný záver je potom hlavne zbytočným scenáristickým kúskom, ktorý nás chce presvedčiť, že niečo inovatívne predsa len vymysleli. No, tak super.⚪Dej ale nemá ani potrebnú atmosféru strachu a napätia, ani hlavnú hrdinku, s ktorou by ste extrémne sympatizovali (lebo je všetko tak urýchlené, že sa nedá inak), dokonca aj motivácia záporáčky je sporná, nehovoriac o logických lapsusoch ako napr.: Ako sa dá len tak uniesť novorodenec z nemocnice.⚪ Jediným pozitívom je snáď iba obsadenie reálne fyzicky postihnutej herečky v hlavnej úlohe, pretože až keď vidíte podobného človeka na obraze pochopíte, ako diametrálne odlišne ovláda napr. vozík na rozdiel od zdravého herca a tieto detaily sú potom práve to, na čo sa vo filme oplatí zamerať.⚪Ps.: Nemôžem zabudnúť na úžasnú klišé barličku - Hmm, ako divákom vysvetliť, čo sa v minulosti stalo? Hlavná postava bude mať v skrinke krabicu s obrázkami, dokladmi a novinovými výstrižkami, ktoré sú ešte zoradené chronologicky a významovo za sebou, čiže si z nich môžeme celý príbeh poskladať. Geniálne :D⚪

plakát

Lie with Me (2005) 

⚪Pri podobný počinoch sa vždy pýtam, čo sa asi ,,honilo" (foneticky veľmi sa hodiace slovíčko) v hlave scenáristu a režiséra, keď im nakrúcať takýto snímok prišlo ako dobrý nápad. Odpoveď ale nenájdem skoro nikdy.⚪Ďalšia sebaúčelná hlúposť, ktorá sebaúčelne explicitne zobrazuje sex, pohlavné orgány a kde-čo, sebaúčelne dávkuje v priebehu celého filmu pseudofilozofické voiceovery hlavnej ženskej postavy o sexe, o tom, ako chce mať sex, ako potrebuje niekoho v sebe a podobné zbytočné introspekcie, ktorými chcel pravdepodobne scenárista naznačiť divákovi, ako veľmi je hlavná postava nymfomanická a nedokáže rozlíšiť sex a skutočné city, pričom svoju hodnotu chápe len skrz uspokojovanie seba a ostatných mužov, to všetko na pozadí honby (zase krásne fonetické slovíčko) za niečím, rozumej láskou, ktorá jej neustále podvedomo chýba.⚪ A áno, ono sa to z tých všetkých skoro nič nehovoriacich scén bez významnejších dialógov dá pochopiť, min. citlivý inteligentný divák pochopí všetky tie zle spracované scenáristické narážky, no aj napriek tomu je celý film len bezbrehá tupota, v ktorej malo ísť o akýsi ,,art," no nakoniec celé dielo skĺzlo k prahsprostému erotickému filmu, v ktorom vlastne aj tie erotické scény nie sú ničím vzrušujúce a zaujímavé (i keď sú paradoxne veľmi explicitné a veľmi časté). A to, že má byť film aj romantika sa zabudlo niekde na polceste.⚪

plakát

Čára 2 (2022) 

⚪Ak film začína cringe rekapituláciou predošlého filmu, ktorá je ešte naviac prevedená dialógom dvoch hlavných (a najnesympatickejších) postáv, viete už od počiatku, že film, ktorý chcete sledovať bude perla. A že reálne je. A český distribučný názov tomu nasadil korunu i nastavil zrkadlo. Pretože sledovať tento skvost si zaslúži u zdravého jedinca aspoň jednu čáru, ak nie dve.⚪Ja neviem, či nám každou dekádou tie naše decká osprostievajú, ale ani tie prihlúple príbehy môjho mládí typu Troy&Gabriela či Lovato& Jonas neboli tak retardované, ako dnešné filmy pre mladých. Pretože pri týchto filmoch už nevidno skoro žiadnu snahu scenáristu o aspoň aký-taký presah, zmysel, vtip, skrátka nič. Natočíme niečo, čo je farebné, hýbe sa to a je to na pokračovanie, ako raz povedal Izer. A že mal ten chlapec pravdu.⚪Tall girl má v tomto filme zničoho nič veľké množstvo kamošov, a hlavne ju miluje skoro každý chlap, ktorý sa pri nej objaví, čo vyplýva hlavne z jej minulého sebaprijatia a sebalásky k svojej strašnej chorobe - výýýške, bu bu bu. Patologické správanie jej priateľa je romantickým prejavom lásky (klamanie, zavádzanie, manipulácia, čo robil už v prvom dieli), ale švédsky blonďák (s ktorým sa celá skupina vraj nebaví, ale aj tak je stále s nimi??) je vraj toxický a svojím správaním ju sklamal. No, krajšie použitý dvojitý meter som nevidela už dlho.⚪A nechápte ma zle, ja naozaj voči tomuto filmu nemám predsudky, ale všetko je tak hlúpe, nie tak mládežnícky milo naivné a plné ideálov, ale len hlúpe, a ešte aj znechucujúce, nakoľko sa scenáristi snažia pred divákmi vykúpiť z problémov minulého dielu, ktoré mu vyčítali diváci, teda, že výška nie je žiadny životný problém, a kde je potom chudoba, bezdomovectvo, rakovina atď. A tá nútená psychologizácia (Ako zásadne by ovplyvnil jej neúspech v blbom školskom predstavení, ktoré uvidí 0,00 človeka jej celú budúcnosť??; Aký význam mali všetky tie mužské postavy, čo s ňou chceli chodiť? Čo tá švédska sestra?) hlavnej postavy spojená s tým, ako extrémne sa film berie vážne je tak patetická, že je dielo vyslovená fraška a je ako robené pre všetky tie roast videá na YouTube, na ktoré sa už teraz teším. A ten multikulturalizmus je už len čerešnička, ktorá neobíde žiadne Netflix filmové pokračovanie. Milujem, že chlap, ktorému sa páčili vysoké chudé blondínky po jednom dieli presedlá na malé černošky pri tele. Okay.⚪

plakát

Mune ga naru no wa kimi no sei (2021) 

⚪Typická japonská cudnosť pre mladých, v ktorej hlavné postavy ,,hrajú" celý film o jeden božtek a sú z neho tak unesené, že je z toho láska až za hrob. Typicky mládežnícky naivné, s typickou japonskou výpravou, ktorá nemá v tomto filme 2 hodiny (chvalabohu), ale len 1 hodinu 40 minút.⚪ Celé je to tak krásne konzervatívne a plné nuáns, že je až zábavné, ako nakrúca pre mládež východ a ako západná produkcia. Ale to, že sa na východe v dielach pre mladých stále viac hrá o citové súznenie ako o sex je pozitívna motivácia.⚪Asi starnem, ale bodaj by aj takéto braky vysielali v našich tv po večeroch, než všetky tie podúrovňové hnoje typu Farma, kde sa počas prvého týždňa spolu polovica súťažiaci vychrápe, len tak, pred kamerami. A na to pozerajú aj deti, v hlavnom vysielacom čase....Posledný zhasnite.⚪

plakát

Dvacítka na krku (2016) (seriál) 

⚪Neviem, kde je tá inovatívnosť, o ktorej niektorí píšu. Je to typicky kórejsky uškriekané, typicky kórejsky v závere všetky postavy z deja vyjdú ako obete či ukrivdení, aj zlým postavám sa snaží stavať akási psychologizácia, prečo robili to, čo robili a ospravedlňovať im ich skutky, pričom nechápem, čo je toto za kórejskú posadnutosť, ale videla som ju už tak mnohokrát, že ma dokáže len otráviť. Reálne je taký problém/strach vytvoriť v seriáli aj postavy, ktoré nie sú len utrápené trpiteľky s dobrým srdcom, aj keď navonok tvrdou škrupinkou?⚪ Občas mi to motívmi pripomínalo diela z dielne Wattpad platformy, kde mládežnícke autorky píšu rádoby drsné príbehy, no vôbec nevedia, ako naračne príbeh uchopiť a tak je výsledok len trápny. Tu sa presne niečo podobné zopakovalo v motíve v predposlednom dieli (spoiler.....ten únos, to už scenárista fakt rezignoval alebo prečo bol tak bizarné? Celé prevedenie, z ničoho nič, únosca drsný ako hubka na riad, aj koncept oslobodenia?? Akože vážne sme klesli až do nejakej paródie?), kedy som už naozaj čakala všeličo, ale toto... :D Ale pobavila som sa, síce asi neúmyselne, ale aj to sa počíta.⚪ Seriál obsahuje aj pár veľmi dobre vystavaných scén, ktoré by krásne zapadli do sociálnej drámy (dievča, ktoré má viacero brigád, aby zarobilo a pracuje a študuje 24/7, dievča-eskort, využívajúca bohatých mužov, či nové dievča na priváte, ktoré si nerozumie s ostatnými dievčatami), pričom v prvom dieli som naozaj mala pocit, že začínam sledovať niečo, čo by mohlo mať presah - pretože v prvom dieli sú naozaj realisticky zobrazené povahy súčasných (mladých) ľudí, kde každý každého využíva, spolieha sa na druhého, vyhovára sa na druhého, je nezodpovedný, drzý atď., no prvým dielom sú všetky tieto motívy zabité prihlúplym mottom ako zo ženského časopisu typu: ,,Neodsudzuj nikoho, kým ho naozaj nespoznáš či kým si nekráčal v jeho topánkach." Kriste Pane... Ak je niekto na druhých ako pes, nemusím ho nenávidieť, ale nemusím mu nutne ani podstrojovať, chcieť sa s ním baviť za každú cenu atď. Proste sa s ním nebudem baviť, odídem a hotovo. Celé tieto motívy pochopenia druhého a jeho bolesti a toho, prečo je na všetkých zlý a akejsi ,,opravy" charakteru sú tak idealizované, až to je nebezpečné, ak im niekto verí.⚪ Čo som pochopila, je aj druhá séria, ale že by som mala nejakú chuť si ju zapnúť... Ani jedna z postáv mi neprišla sympatická, jedine snáď spomínaná ,,nechcená workoholička," no aj tá klasicky bola typom postavy ,,odmietam niekoho, kto ma dosť očividne chce, on za mnou teda prestane chodiť, na to si ja začnem zúfať, že prečo som taká sama a nikto za mnou nechodí." Proste klasická žena :D⚪

plakát

Přiznání - Epizoda 6 (2022) (epizoda) 

⚪Od tohto dielu scenárista nadobudol pocit, že divák je úplný idiot, čiže sa tu viackrát zopakuje klasický nešvar domácich (ale nech nekrivdím, tak nielen našich) seriálov = spätné dovysvetľovávanie informácií.⚪V praxi to vyzerá tak, že scenár nielen že nám konečne potvrdí to, čo už bolo očividné, napr. teóriu s policajtom, ale nám vo viacerých scénach ešte dodatočne aj v dialógoch odrozpráva/vysvetlí, čo už divák pochopil, čiže, že policajt je konfident. Namiesto zobrazovania v scéne však odhalenie toho, ako pracujú trvá asi tri scény dialógov, v ktorých postavy samoúčelne rekapitulujú, čo sa stalo a deje, aby to pochopil aj ten najprostejší, a toto sa deje aj v ostatných dejových linkách. Čiže, prosím, divák nie je hlupák.⚪ Tá radikalizujúca sa kindermafia je najvtipnejší prvok, jednak sú asi farboslepí, lebo Arabov volajú ,,čierne huby" a jednak trénujú bitku na vedre na palici. Skrátka, ide z nich strach.⚪ Záverečný twist dáva len ťažko zmysel, som naozaj zvedavá, akú scenáristickú kľučku zase vymysleli, aby si to vyargumentovali. Inak začína éra výplnkových dielov, ktoré dej skoro nikam neposúvajú, uvidíme, koľko nám to vydrží.⚪Ps.: Dodatok ku komentáru užívateľa fabecc1222 : Omar je silno fascinujúca postava - vždy uteká skypovať do rovnakej izby, v rovnakom oblečení, v rovnakom uhle kamery :D,  a aj tie skype rozhovory sú perly - trvajú max. 1 minútu, akoby sa ponáhľali, aby neprevolali peniaze, ako kedysi, keď sa posielali sms bez medzier, aby sa ušetrilo. :D

plakát

Double fantasy (2018) (seriál) 

⚪Kto má načítanú, resp. napozeranú M. Durasovú, okamžite spozná, odkiaľ sa scenárista inšpiroval tými dlhými introspekciami hlavnej hrdinky, ktoré sú prenášané nahlas ako voiceover hlavnej postavy, takisto sa tu objavuje motív často sa vyskytujúci v próze písanej ženami, t.j. postava ženy, ktorá sama seba identifikuje skrz mužov a ich pohľad na ňu, pričom neustále hľadá svoje skutočné ,,ja," ale v náručí ďalších a ďalších mužov.⚪Takto je to napísané tak pekne, vzletne, akademicky, v realite by naše babičky povedali, že to je klasická k*rva. A tam je vlastne problém celého toho motívu, že inak funguje na platforme knihy či filmu a inak v realite. Pretože ak potom niekto chce, aby s podobnou hrdinkou aj divák sú/cítil, už sa to robí celkom ťažko.⚪Pekne zobrazený je pohľad staršej generácie, t.j. hrdinkinej matky na celý tento životný štýl dcéry, ktorá opustí manželský zväzok a odchádza v ústrety novému životu s inými mužmi, rovnako sa tu nachádza nespočet erotických scén, nie nejakých explicitných, ale je ich tu dosť. Až dosť na môj vkus.⚪Pretože, ono v závere toto celé ,,hľadanie samej seba" pôsobí len ako samoúčelná variácia na novodobú Pani Bovaryovú, ktorá chce byť skrz erotiku senzuálna a skrz vnútorné prehovory s filozofickým presahom, no je zase len samoúčelná.⚪

plakát

Rinko-san wa šite mitai (2021) (seriál) 

⚪Vlastne klasický príbeh, v ktorom dvojica predstiera, že spolu chodí, ale namiesto toho tu dvojica spolu hneď spí a chodiť spolu chcú až nasledovne. Snaží sa to aj o nejaké erotické scény, ale že by tieto priniesli nejaké erotické dusno sa nedá povedať.⚪ Ani vtipné to vlastne nie je. Pozitívum je, že každý diel má do 30 minút, prostredie svadobnej agentúry je celkom neopozeraný motív a je to hlavne romantika, ktorú odhadnete už od prvej minúty prvého dielu.⚪Spoiler...Trošku ma ale (ako často v týchto ázijských počinoch) zarazil ten motív, že panna si vyhliadne chlapa, ktorý jej sám povie, že je tiež panic, dohodnú sa, že spolu si ,,od toho pomôžu," následne sa ale dozvieme, že chlap zavádzal a panic nebol, ale vôbec to nie je problém, je to pre hrdinku romantické. Pritom ju do toho dosť očividne dotlačil, aj keď len jemne, ale pasívne ju dotlačil k tomu, aby s ním išla spať. Neviem no. V Japonsku je to romantika, mne to skôr pripadá ako celkom manipulátorské správanie.⚪