Anderton

Divné scenáristické rozhodnutia, kedy hodinu sledujeme zaujímavý príbeh, aby sa v polovici všetko zlomilo a videli sme až do konca tisíckrát videnú cestu za pomstou. Pričom oná vražda má veľmi slabú motiváciu. Finále bohužiaľ absentuje úplne. Napriek tomu je príbeh najsilnejšia zložka filmu. Biermann režíruje dve bitky tak, že mojim študentom na strednej umeleckej škole by sme dali najlepšie trojku. No a vizuál je veľmi nevýrazný, skutočne neviem, o čo tou šedosťou (doslovne aj obrazne) Biermannovi a Štrbovi išlo. Našťastie to ale nie je nuda a herci sú fajn. Cool to ale stále nie je, aj keď sa o to všetci extrémnym spôsobom snažia.

Sociálno-dramatický seriál o postavách, ktoré nepotrebujú mať divákov s podobným osudom, ich úlohou je osloviť publikum svojou osamelosťou, hlbokým vnútorným prežívaním, snahou o empatický prístup k ich chybám a všetko sa im to úspešne darí. Gadd a spol. častokrát používajú skratky, čo nie je pre seriálovú tvorbu ten najcharakteristickejší znak a možno aj pri celovečeráku by sme považovali niektoré sekvencie za umné šetrenie času. Neviem nakoľko ide o Gaddovu osobnú spoveď, počul som že áno, každopádne po (nielen) hereckej stránke ide o prvú ligu a asi by bolo najlepšie, ak by sme sa nedočkali pokračovania, i keď pri šetrnom spracovaní by mohlo byť kvalitné a dejovo rovnako hutné.

Finále je úplne iné, ako by ste od podobného dramatického seriálu očakávali. Žiadne naťahovanie na 90 minút, ale v polhodinovej skratke dopovedané veci, ktoré dopovedané byť potrebujú a niekoľko otáznikov ohľadom budúcnosti hlavnej postavy. Je to skôr chvála ako kritika, len občas som zaokrúhlil hore, tak pri relatívne antiklimatickom, ale veľmi trefnom závere zase uberiem.