Anderton

Druhý diel Fallout vyzerá ako talianske sci-fi béčko z osemdesiatok. Čo je samozrejme veľký kompliment.

Z nejakého dôvodu som od Civil War čakal niečo mierne odlišné, avšak výsledok rozhodne nie je sklamaním. Dramaturgicky film trochu pripomína Vojnu svetov, ale pochopiteľne s iným protivníkom, respektíve s inými protivníkmi. Garland spomínal v jednom rozhovore, že tento príbeh zasadil do USA kvôli tomu, že divák sa s ním najlepšie stotožní v každom kúte sveta, keďže USA je najviac sledovanou krajinou sveta. A výborne urobil, napriek brutálnym scénam a záberom pôsobiacim dokumentárnym dojmom cítiť vo filme aj určitú mieru cynizmu. Za ten si môžu samozrejme Američania sami vďaka extrémnej polarizácii spoločnosti. Niežeby inde bola citeľne slabšia, ale tu sme zase pri tej efektivite zasadiť dej do USA. Záverečný záber všetko skvele zaklincoval.

Sympatický pokus o tunajší psychologický horor, avšak keď Bebjak dramaturgicky zvládol ten čistokrvný (Zlo), tak sa aj Smršť dala lepšie zvládnuť. Dve hodiny sa občas celkom vlečú, Bebjak sa bojí nakrútiť skutočne strašidelnú scénu a keď už sa zdá že príde, tak nasleduje strih. Ale zbytočné (zvukové) ľakačky nechýbajú. Podobnú pointu sme už vo svetovej kinematografii videli neraz, osobne som rád, že sa ocitla aj v našej, i keď väčšina divákov si môže povedať, že lepšie by fungovala v deväťdesiatkách alebo ešte aj v nultých rokoch. Čo ma vedie k záveru, že viac než Shining pripomína Smršť niektoré iné známe filmy, ktoré ale tým pádom nemôžem spomenúť.