Arsenal83

Pomerne suchý dokument o nových prípadov tuberkulózy v civilizovanom svete, kde z komentára máte pocit, že tú tuberkulózu dostal vyprávač sám.

V mnohých ohľadoch výnimočný koncentračný tábor. Nebol vyhladzovací, určený bol hlavne ženám a židia tvorili len 15% celkového počtu väzenkýň. Zrejme práve pre to, že nebol primárne vyhladzovací, hoci tu zomrelo takisto asi 50 000 ľudí, väčšina na choroby, hlad, prepracovanosť, 2200 zomrelo v plynovej komore. Robili sa tu odporné lekárske experimenty ako zámerné rezanie a infikovanie kostí nôh a svalov virulentnými baktériami, rezanie nervov, zavádzanie látok ako kúsky dreva alebo skla do tkanív a lámanie kostí. A medzi dozorkyne patrila aj známa hyena Irma Grese.

Neviem čoho som sa mal báť. Tej hudby zo skrivených huslí? Alebo porážkových hereckých grimás? Inak je to také béčkové psycho s predvídateľným koncom bez strašenia. Filmu sa ale podarilo navodiť aspoň atmosféru.

Výborný hlas, psychika už nebola tak ok a súkromný život katastrofa. Navždy si ho človek bude pamätať na Vianoce kvôli nesmrteľnej piesni a zároveň sám odišiel paradoxne na tento sviatok... Dokument je v podstate komplexný tak ako môže byť, pretože ho tvoril on sám a jeho účasť zmarila až smrť. Hity odzneli asi všetky.

Chirurgické zábery, s ktorými sa nestretol možno ani patológ posúvajú tento film na hranicu dobrého hororu, kde gore tvorí posledných 20 minút. Priemerný film, ktorý má svoje zapamätateľné situácie a nenudí dokonca ani v čase, keď sa tam nič zásadného nedeje.

Možno film príde niekomu dlhý, ale dlhý bol aj život Enza Ferrariho. A nebol to život prázdny. Niekomu zas bude vadiť, že o tých pretekoch a autách tu až tak veľa nie je. Veľká časť filmu je orientovaná na Ferrariho súkromný život, ktorý mal svoje turbulencie. Tak si ale predstavujem dobrý životopisný film. Nie je tam určite všetko, ale o Ferrarim som sa dozvedel všetko podstatné od jeho detstva až po starobu.

Niektorí nacisti nechceli ísť až tak ďaleko, ako sa ukazuje v diskusii vo Wannsee. Ale nechali sa presvedčiť aj argumentmi typu: Vojna nie je prekážka, je to príležitosť, ako splniť naše ambiciózne plány. Tým plánom bolo zbaviť sa 11 miliónov židov. Je zaujímavé až šokujúce sledovať debatujúcich ľudí, ktorí riešia, kto je ešte žid a kto ešte nie, hádžu s desaťtisícami životov len tak, plus/mínus, dohadujú sa koľko treba zabiť a ktorých ešte zapriahnuť do nútenej práce, jeden hovorí "vyhladiť" a druhý "nechajme ich prirodzene vyhynúť sterilizáciami". Je neuveriteľné, že sa takáto ideológia zakorenila v hlavách toľkých ľudí. Samozrejme, že treba vrať do úvahy, že presný prepis rozhovorov nemáme k dispozícii a nevieme, či argumentácia bola presne taká, ako vo filme. Ale obsahovo to zhruba sedí.

Na príbehu jednej berlínskej položidovskej rodiny je tu ukázaný osud židov. A citované veci priamo z konferencie, ktorá mala ostať navždy utajená. Výklad odborníkov, dobré komentáre a archívne zábery. Kvalitný dokument, ktorý ale treba doplniť ďalším dokumentom/filmom, ktorý RTVS odvysielala hneď potom: Konferencia vo Wannsee.

Východniari nevedia po slovensky, správajú sa všetci ako sedláci, homosexuáli sú vrchol ľudskej existencie a keďže seriál ide v prime time, Markíze nevadí v plnej miere ponechať vulgarizmy ako "kurva" a "do piče". Veď sme tam dali do krúžku číslo 15, tak deti to určite v takom čase nebudú pozerať.

Už to má absurdné rozmery. Cudzia žena klame decko, že je jej matka. A to decko rozkazuje obom akože rodičom a keď povie, že chce na raňajky kaviár, tak okamžite utekajú kúpiť kaviár. Lebo žijeme dobu, kde decko rozkazuje rodičom i učiteľom v škole a dospeláci zohýbajú chrbát pred rozmaznanými frackami. A médiá či komedianti to ešte podporujú.