Amy.Daymy

To, že je seriál tohto žánru dobrý zistíte hneď, ako si namiesto plánovaného pilotu pozriete hneď štyri diely a s ťažkým srdcom to vypnete len preto, že je pol tretej a vy ráno vstávate do práce. Veľmi ma bavilo tempo, akým sa veci vyvíjali, vrstvili a pridávali. Obdivovala som Cobena za to, ako si to vôbec vedel takto vymyslieť. Hrozne som žrala tie detaily, maličkosti… Až do momentu, kým sa veci nezačali vyjasňovať. Všimla som si tam extra nepomer. Akože jeeežiš, to už máme 7 častí z 8? A ozaj ich nemôže byť 9? No ok, tak to pome rýchlo skončiť. A je to cítiť. Aspoň ak ste milovníkom postranných príbehov a načrtnutých spojitostí, nebudete pri titulkoch úplne spokojný. Napriek (či práve vďaka) tomu vám táto vec ešte dlho bude vŕtať v hlave. Jednu hviezdu odoberám fakt len za trochu zbrklejší záver, než som čakala.

Začnem v inej ako príbehovej rovine. Oceňujem v prvom rade kameru, mám rada tento typ. Čistý (a to doslova) “HER” style.  Plusové body tvorcovia získali hneď v úvode aj za song na party. :-) Idea? Nie až tak netradičná, ako skôr netradične uchopená. Ocenila som, že dokým  bábätku nevyskočila v systéme tvár starého muža, divák len slabo tušil ďalšie smerovanie.  Herci? Priznávam, trochu som sa zaľúbila do Ástrid, presne tuto a presne takejto. Všeobecne mi hlavná herecká trojka veľmi sedela.  Silné momenty? Učarovala mi scéna so slúchadlami v metre, filmy potrebujú viac takýchto milo neokázalých nápadov. Ďalší deep moment bol ten, keď sa otvoril výťah a malá Indka začala kričať “v origináli”. To mi fakt nabehla husina, a to aj napriek tomu, že som to absolútne očakávala. Jednu hviezdičku uberám len za pár dejových spojov pritiahnutých za vlasy. Ak by sa to ešte trocha lepšie premyslelo, dala by som s čistým svedomím päť. Lebo našliapnuté to, veru, malo…

Presne ten typ filmu, kde vás viac ako akákoľvek akcia a dejové zvraty dostávajú slová, výrazy tváre a kopec pocitov niekde vo vzduchu medzi tým. Tiež som pod chvíľou zabúdala, že sledujem film a nie vyhrotenú hádku (možno trochu viac kultivovaných) susedov. Prvý raz som si povedala “wow” pri Nicolinom vyznaní právničke. Druhý raz ma “hitla” Charlieho otázka, či je horšie to, že sa s inou miloval, alebo smial. Po tretie mi kolená pomyselne podlomil predplačový moment nad čítaním posledných riadkov listu. Well played. …A potom film skončí. A vy sa ocitnete v rozpoložení, že veď ok, mohlo to dopadnúť horšie, hlavne, že sa pekne dohodli. Ale tam vnútri viete, že veci mohli byť inak. A tak sa rýchlo otočíte k svojej polovičke a spýtate sa, aký dnes mala deň…