Ja hříšny človek spovídám se Bohu, Otci, Synu i Svatému Duchu aj mate boží i všem svatý(m) a tobě, kněže, na božím mestě, co sem kolvěk z(h)řešil (od) mladostě až do dnešního dně, toho mi žel s pravú vierú. Zhřešil sem pěti zmysly života mého: viděním, slyšením, dotčením, pokušením, povoněním — toho mi žel s pravú vierú. Zhřešil sem v sedmi smirtelnými hříchy (!), v pýše, v (h)něvě, v závistě, v nenávisti, v smilstvě, v lakomstvě, v obžerstvě, v lenostvě, na božie službě, kterák sem kolvěk zhřešil, toho mi žel s pravú vierú. Zhřešil v desatorom božie(m) přikázanie, že sem Pána Boha nemiloval ze všeho sirce, ze všej duši svej a blížního svého jako sám sebe, že sem tatíka a matku svú nectil, kterak sem kolvěk etc. Zhřešil sem sedmoro svátosti kostela svatého, na sva(tém) křtu, na sv(atém) biřmovaní, na svatej zpovědi, na svaté(m) manželství a že sem nepřijímal cělo krále nebeského tak důsto(j)ně, jak sem spravedlně měl — toho mi žel s pravú vierú. Zhřešil sem v šestoro milosirdenství krále nebeského, že sem nemocného nenavščivil, věz(ne)ného neutešil a mrtvého k hrobu neprovodil, že sem lačného nenakrmil, nahého nepřiodil, že sem nuzného a pracného do svého domu nepřijal. Zhřešil sem v devíti cizích hříších, že sem živé i mrtvé zsposoboval a svých sem hříchův nikdy nekál, kterak sem etc. Zhřešil sem chodě, sedě, ležě, spě, chcitě nebo nechcitě, jak sem etc…, protož p(ro)sím milého Pána Boha, aby mi ráčil mé hříchy odpustiti, na pomoc matku svatú se všími svatými, aby za mne ráčili p(ro)sit před milým Pánom Bohom, i tebe, kneze, prosím na božím měsce, aby mne ráčil rozhřišít mých všech hřichův, nebo jich želem ze všeho svého sirce, nakloně svá sirca pokorná milému Pánu Bohu a mně své hlavy, aby vám Pán Bůh ráčil odpustit všicky vaše hřechy etc. Insequitur Misereatur etc. Vstaňte nahůru, jako svatá Maří Magdalena vstávala, ježto jí Pán Bůh odpustil všicky hříchy.

TV Markíza 14.08. 21:45



Zadanie hlavolamu:

Traja muži sa ubytovali v moteli. Pri ubytovaní im recepčný povedal, že izba pre troch stojí 30 EURO. Každý muž teda zaplatil po 10 EURO a spoločne odišli do izby. Po chvíli však recepčný zistil, že cena za izbu pre troch ľudí je nižšia - iba 25 EURO. Zobral teda 5 EURO a poslal poslíčka, aby ich vrátil.
Poslíček však nevedel, ako má rozdeliť 5 EURO na tri rovnaké časti. Preto keď zaklopal na dvere izby, každému mužovi vrátil iba 1 EURO a 2 EURO si jednoducho nechal.

A teraz rátajme spolu:
Každý muž zaplatil za ubytovanie 10-1 EURO, čo je 9 EURO. Dohromady teda zaplatili 27 EURO. Poslíčkovi ostali 2 EURO. Spolu teda muži minuli 29 EURO.

Tak kde do šľaka je to zvyšné 1 EURO???
*(Riešenie hlavolamu na konci profilu.)





Raz prišiel profesor na na našu hodinu. V ruke niesol igelitku. Vybral z nej veľkú sklenennú fľašu a položil ju na lavicu. Poukladal do nej kamene jeden vedľa druhého až po vrch. Pýta sa, je fľaša plná? My, že je!
Profesor nepovedal nič, iba mlčky siahol do tej tašky a vybral vrecko. Mal v ňom menšie kamienky a tie nasypal ku tým veľkým, a znova sa pýta.
Je tá fľaša plná? A my mu jednohlasne odpovedáme, že už hej.
Znovu nič nepovedal, iba siahol do tašky a vybral sáčok s pieskom. Ten vsypal do fľaše až zaplnil ju úplne po okraj. Obráti sa ku triede a hovorí.
Až teraz je plná. Tá fľaša je ako váš život a tie kamene sú podľa veľkosti tie dôležité veci v ňom. A piesok to úplne nepodstatné. Keby ste dali do fľaše najskôr piesok, už by sa vám tam nedal ani jeden kameň, či už väčší, alebo menší...

Otec jednej veľmi bohatej rodiny zobral raz svojho syna na vidiek s úmyslom ukázať mu, v akej biede niektorí ľudia žijú. Pár dní a nocí strávili na istom malom hospodárstve, ktoré vlastnila pomerne chudobná rodina. Keď sa vracali domov, otec sa syna pýta, ako sa mu výlet páčil.
"To bolo úžasné, ocko!"
"Videl si v akej biede tí ľudia žijú?", hovorí otec.
"Videl."
"Tak mi povedz, čomu si sa na tomto výlete naučil?"
A syn mu nato odvetil:
"Videl som, že my máme jedného psa a oni štyroch. My máme bazén do polovice záhrady a oni potok, čo nikde nekončí. My sme si kúpili do záhrady lampáše a im v noci svietia hviezdy. Naša veranda siaha až po prednú záhradku a im patrí celý horizont. My žijeme na malom pozemku a oni majú polia, ktorým nedovidíš konca. My máme sluhov, čo nás obsluhujú, ale oni slúžia druhým. My si svoje potraviny kupujeme, kým oni si pestujú svoje vlastné. Náš pozemok je obohnaný ochranným múrom, ich chránia priatelia."
Otca to načisto umlčalo.
A potom syn dodal: "Ocko, ďakujem ti, že si mi ukázal, akí sme biedni."

No nie je to úžasné, keď sa človek dokáže pozrieť na veci z nadhľadu? To nás potom núti zamýšľať sa nad tým, čo by sa stalo, keby sme dokázali byť vďační za to čo máme a nerobili si starosti kvôli tomu, čo nemáme.

Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal:
"Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzicky úder. Priatelia sú vlastne veľmi vzácne drahokamy. Rozosmievajú ťa a podporujú ťa vo všetkom. Vypočujú ťa, ak máš starosti, pochvália ťa a vždy sú ochotní otvoriť ti svoje srdce".






TV Markíza 09.08. 22:15



Som pomerne veľkým filmovým konzumentom a donedávna som bol ochotný pozerať čokoľvek, ale v poslednom čase som sa stal troška prieberčivý. Som pomerne veľkým fanúšikom seriálu Simpsons a pozretie zopár dielov považujem za najväčší relax a učite mi to vylepší aj náladu. S televíznej zábavy ešte obľubujem kriminálne seriály a v tomto prípade som ochotný sledovať pomerne všetko a aj nemecké variácie. Hoc už nečítam tak veľa ako v minulosti mojimi obľúbenými spisovateľmi sú Stephen King, Frederick Forsyth, John Irving a Johannes Mario Simmel. V hudobnom vkuse nijako nevybočujem z priemeru a nepočúvam väčšinou žiadne okrajové žánre a preto medzi kapely, ktoré u mňa najviac zarezonovali sú Alice Cooper, Guns N' Roses, Nirvana, Metallica,Linkin Park,... .Som aj veľkým športovým fanúšikom a fandím : Manchester United, Lewisovi Hamiltonovi, Los Angeles Kings a Rogerovi Federerovi. Či to som o sebe poodkryl a viac vám o mne povedia moje komentáre.










TV Markíza 03.08. 21:15




Otázka: Môj manžel po sexe zakaždým zaspí. Nemáme ani čas sa spolu porozprávať.
Odpoveď: Sex je pre muža veľmi namáhavý. Preto po ňom potrebuje trochu odpočinku. Je to dokonca tak, že čím viac ťa tvoj muž miluje, tým namáhavejšie je pre neho milovanie a tým dlhšiu prestávku potrebuje. Prestaň ho neustále nútiť.

Otázka: Môj manžel neustále túži po svojej bývalej. Mám podorenie, že je mi neverný.
Odpoveď: Schopnosť mužov milovať je bezhraničná. Je dokázané, že sa muž počtom svojich predchádzajúcich partneriek zdokonaľuje. Pokiaľ má teda inú ženu, zdokonaľuje tým svoje sexuálne kvality pre teba. To najlepšie, čo môžeš urobiť, je kúpiť mu nejaký drahý darček, uvariť mu nejaké dobré jedlo a nikdy mu jeho správanie nevyčítať.

Otázka: Môj manžel vyžaduje neustále orálny sex.
Odpoveď: Tak mu vyhovej. Spermie chutnajú výborne a okrem toho v jednej čajovej lyžičke je len 10 kalórií. Sú výživné a zdravé a pomáhajú ti udržať postavu. Okrem toho vplývajú na lesk vlasov a dokonalosť pleti. Muži toto všetko vedia. Ich ponuka na orálny sex je nezištná aj kvôli tomu, že muži zažívajú pri orálnom sexe veľké bolesti. To dokazuje, že ťa miluje. Najlepší spôsob ako sa mu môžeš poďakovať, je kúpiť mu nejaký drahý darček a uvariť mu nejaké dobré jedlo.

Otázka: Môj manžel trávi večery príliš často so svojimi kamarátmi
Odpoveď: To je prirodzené správanie, ktoré by si mala naopak podporovať. Muž je LOVEC a potrebuje si to s ostatnými mužmi navzájom dokazovať. Či sa pri tom baví? Nie, naopak, je to stresujúci zážitok a návrat k tebe je preňho vyslobodením. Spomínaš si predsa, aký je vždy šťastný, keď sa vracia do svojho útulného domova. To najlepšie, čo môžeš urobiť, je kúpiť mu nejaký drahý darček, uvariť mu nejaké dobré jedlo a nikdy mu jeho správanie nevyčítať.

Otázka: Môj manžel vyžaduje sex v trojici spolu s mojou sestrou.
Odpoveď: Tvoj manžel je ti jednoznačne verný. Pretože mu nemôžeš poskytnúť všetko čo by rád, obracia sa na tebe najviac podobnú ženu – tvoju sestru. Nebuď pohoršená. Pomôže to zblížiť vašu rodinu. Prečo nedovolíš, aby sa pripojila aj tvoja matka? Pokiaľ si úzkostlivá, nechaj ho kľudne tráviť čas s príbuznými, kúp mu nejaký drahý darček, uvar mu nejaké dobré jedlo a jeho správanie mu nevyčítaj.

Otázka: Môj manžel nevie, kde mám klitoris.
Odpoveď: Tvoj klitoris nemá pre tvojho muža žiaden význam. Pokiaľ sa s nim musíš stále hrať, rob to vo svojom voľnom čase. Môžeš sa pri tom tiež natáčať na videokazety a predávať je, aby si pomohla vylepšiť rodinný rozpočet. A aby si uľahčila svojmu svedomiu, kúp svojmu manželovi nejaký drahý darček a uvar mu nejaké dobré jedlo.

Otázka: Môj manžel mi to vydrží robť len 30 sekúnd.
Odpoveď: Veľmi ťa miluje. Tvoj manžel je na teba taký nadržaný, že sa nedokáže ovládnuť. Z toho vyplýva: čim kratší akt, tým viac ťa tvoj muž miluje. Ukáž mu ako ho miluješ tým, že mu kúpiš nejaký drahý darček a uvarís mu nejaké dobré jedlo.

Otázka: Môj manžel nikdy nerobí predohru.
Odpoveď: Predohra je pre muža niečo veľmi urážajúce. Znamená, že svojho manžela dostatočne nemiluješ. Musí sa dlho snažiť, aby ti privodil potrebné vzrušenie. Preto sústreď celé svoje úsilie týmto smerom, kúp mu nejaký drahý darček a uvar mu niečo dobré.

Otázka: Môj muž mi nedokáže privodiť orgazmus.
Odpoveď: Ženský orgazmus je len povera, bol zákerne vymyslený militantnými mužmi, ktorí nenávidia feministky. Už sa o ňom radšej pred svojim mužom nezmieňuj.Ukáž mu svoju lásku a kúp mu nejaký veľký a drahý darček. Nezabudni ale na nejaké dobré jedlo!

Detské životné skúsenosti a pravdy:

- nech robíš čokoľvek, mačku nepokrstíš
- nedovoľ mame česať tvoje vlasy, keď sa hnevá na otca
- neudri naspäť svoju sestru, vždy to schytá ten druhý
- nechci, aby ti tvoj 3-ročný brat podržal paradajku
- nedôveruj psovi, keď stráži tvoje jedlo
- nekýchaj, keď ťa strihajú
- kúsok brokolice neskryješ v pohári mlieka
- neobliekaj si bodkované nohavičky pod biele nohavice
- najlepšie miesto, keď ti je smutno je v dedkovom náručí

Dospelé pravdy o živote
- vychovávať puberťákov je ako priklincovať puding na strom
- vrásky nebolia
- smiech je ako ranny beh, ibaže zvnútra
- stredný vek je, keď si zvolíš cornflakes pre vlákniny a nie pre zábavu

Pravdy o starnutí
- starnutie je povinné, dozrievanie dobrovoľné
- zabudni na racionálnu výživu, jedz konzervačných prostriedkov koľko len môžeš
- ked spadneš, premýšľaš, čo môžeš urobiť, kým si takto dole
- starneš, keď sa na húpacom kresle cítiš rovnako, ako kedysi na kolotoči
- cítiš sa nepotrebný, lebo poznáš všetky odpovede, ale nikto sa ťa už na nič nepýta
- čas je možno dobrý lekár, ale nanič kozmetik
- múdrosť prichádza s vekom, ale niekedy prichádza len vek

Štyri etapy života
- veríš na Mikuláša
- neveríš na Mikuláša
- robíš Mikuláša
- vyzeráš ako Mikuláš

Životné úspechy
3 roky – necikáš do nohavíc
12 rokov – máš priateľov
18 rokov – máš vodičák
20 rokov – môžeš súložiť
35 rokov – máš peniaze
50 rokov – máš peniaze
60 rokov – môžeš súložiť
70 rokov – máš vodičák
80 rokov – necikáš do nohavíc




TV ČT1 02.08. 21:55






Film ako výsledok nakrútenia série statických a momentových snímok je vlastne obraz „oživený“ na projekčnej ploche.
V roku 1877 nafotografoval Eadweard Muybridge sériu statických fotografií s použitím 24 fotoaparátov. Usporiadaním obrázkov v slede za sebou vytvoril koncepciu „pohyblivých obrázkov“ vo filme. Stal sa tak priekopníkom kinematografie, najobľúbenejšej zábavy 20. storočia.
Thomas A. Edison sa ujal nápadu zostrojiť prístroj nazývaný kinetoskop, ktorý umožňoval 90-sekundové premietanie pohyblivých obrázkov. Mohol ich sledovať len jeden človek cez hľadáčik. Francúzsky bratia Lumierovci posunuli vývoj o krok dopredu zostrojením prístroja, ktorý umožnil nasnímať zábery na celuloidový pás a zároveň ich užasnutým divákom premietať na bielu stenu.
Premietanie filmov si obľúbili ľudia na celom svete, najmä však v USA. Film, ktorý priniesol nový prvok do dejín kinematografie, bola 11-minutová dramatická snímka Edwina Pottera. „Veľká vlaková lúpež“ r. 1903.






TV JOJ ..................................................................................................................TV Markíza



TV Prima


Roger Federer (* 8. august 1981, Bazilej, Švajčiarsko) je švajčiarsky profesionálny tenisový hráč, ktorý sa v roku 2004 stal najlepším tenistom na svete a prvý hráč po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri (zo štyroch možných) Grand Slamov v jednej sezóne. Jeho dominanciu v súčasnom tenise dokumentujú wimbledonské víťazstvá v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007, ako aj na U.S. Open (2004, 2005, 2006 a 2007).





Dvanásti na krčme muzikanti hrajú:
to je svet ako kvet, paholci výskajú.
V krčme plno ľudu – na prostriedku v tanci
si pokreskávajú siedmi verbovanci,
si pokreskávajú, rúčkami tľapkajú
a na pekných chlapcov zboka zazerajú.
Janíček, Janíček, s peknou bielou tvárou,
neoddávajže sa medzi tých husárov,
dajú ti dolomán za tú kabaničku –
veru ťa zverbujú, na hriešnu dušičku!
„Dobre je za pecou tam dakomu sedieť,
neznáte, čo jeden šuhaj musí trpieť.
Keď žilky ihrajú jak mušky na slnci
a mysle behajú jak bublinky v hrnci,
keď šuhaj junácku pesničku si spieva
a do hory pustej svoje túžby vlieva,
z duše a zo srdca tisne sa tajný hlas
a ešte nedala žiadna skala ohlas;
ešte nerozišiel spev sa po sihline,
a už začne hrmieť, durkať po doline.
Neznáte už, ľudia, ani znať nechcete,
čo je mladý šuhaj na tom šírom svete.
Otec ho bičuje, sestra ohovára,
a milá ho jeho s druhými potvára.
Ach, mamička moja, keď mas’ rada mala,
k čomus’ ma takému do rúk lósu dala!
Veďs’ ma vyložila na tento cudzí svet,
ako keď zo črepa vyhodia mladý kvet;
kvet ten, ktorý ľudia dosiaľ nevoňali,
keď ho chcú vytrhať, načože ho siali!
Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička,
sto ráz ale ťažšie, keď moria Janíčka.“
Keď dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží –
parobček nič nemá, len za lepším baží.
Nemá – krem na svete nádeju jedinkú,
že dakedy bude mať milšiu hodinku.
Janíček za stolom sedí užialený,
sedí užialený vo veľkom trápení,
očičká mu plačú – líčka sa mu menia.

„Och, kdeže na svete nájdem potešenia !
Vari mám ísť nadol tú pšeničku kosiť?
Čiže mám vojenskú šabličku si nosiť?
Kosa sa na skale môže mi polámať,
šablička mi bedrá môže poomínať.“
Husári nôžkami ľahko prepletajú.
„To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky majú!
To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky nosia –
nie takí trhani, čo sa dievkam prosia!
Pime, chlapci, pime, čo hneď čo strovíme –
pán kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“
Ostrôžky brnkajú, skleničky cengajú
a komus’ na zdravie všetci pripíjajú;
všetci pripíjajú – a rúčku dvíhajú –
„Už si náš, Janíček !“ – radostne volajú –
„Dostaneš šabličku – zelený dolomán,
svrhneš kabaničku a budeš veľký pán ,
budeš sa na koni jak vicišpán nosiť,
a nemusíš sa viac starým babám prosiť!“
Veselo je chlapcom – bystrá hrá muzika,
a matka vo dverách užialená fiká:
„Ťažko som ťa, horko, chlapče, dochovala,
a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala!
Nazdávala som sa, budem mať tri svety,
a už aj ten jeden z rúk mojich uletí !
Môžem predať kone, môžem predať voly,
môže hrom hneď udrieť do pustej stodoly,
lebo viem, že tŕním už zarastie priedom,
nesadne si iba ten vrabček na náš dom –
aj to, keď ho najprv druhí došklbajú,
ta pôjde, kde ani tvory nebývajú.
Bude strechu ďubkať, krídelká vystierať,
keď za tebou budem, Janíček, umierať.“
Janík podnapitý ticho pokreskáva,
milá pod oblôčkom svojho oplakáva:
„Škoda, že som ja to pred časom neznala,
bola by sa s tebou ani nemotkala,
ani by nebola veru zazerala,
kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala.
Ale by na vráta krížik napísala,
pod krížik tri slová aspoň načiarala:
Máš, šuhaj, tri cesty a štyri chodníčky,
choď, kde sa ti páči, len nie do Haničky;
ale choď chodníčkom ku bystrej vodičke,
aby si zabudnul o svojej Haničke :
do vodičky kukni, – je plno rybičiek,
na svete širokom je viacej dievčičiek.“
Ženy veľmi plačú a chlapci výskajú:
„Dajže, bože, ľuďom biednym, čo nemajú,
komu treba kone, komu treba voly,
a komu dievčatko ku boku po vôli;
frajerečka biela treba frajerovi.
šablička železná treba junákovi.
Šablička ligotná ako tá zomička,
na ňu sa podoprie mocná päsť Janíčka.
Na ňu sa podoprie a obzrie okolo:
„Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo?“ –





50 rád ako sa správať vo výťahu

1.Vydávajte zvuky závodných áut, keď niekto nastupuje/vystupuje.
2.Vysmrkajte sa a ponúkajte ostatným cestujúcim prehliadku vašej vreckovky.
3.Tvárte sa nepríčetne, udierajte si po čele a brblite si: "Držte hubu, sakra, držte tu všetci hubu".
4.Predávajte koláčiky.
5.Holte sa.
6.Bez prerušenia si pískajte stále dookola prvých pár taktov vašej obľúbenej pesničky.
7.Na dlhej ceste sa pohupujte zo strany na stranu vo frekvencii výťahu.
8.Trošku pootvorte svoju aktovku/kabelku, nazrite dovnútra a opýtajte sa: "Máš tam dosť vzduchu ?"
9.Ponúkajte vizitky ostatným spolucestujúcim.
10.Oblečte si niečo naruby.
11.Stojte potichu, bez pohybu, tesne namáčknutý na roh výťahu tvárou ku stene.
12.Keď vchádzate na vaše poschodie s fučaním lomcujte dverami a tvárte sa sklamane, keď sa otvoria samé.
13.Nakláňajte sa k ostatním cestujúcim a hovorte im: "Pozor, príde revízia cestovných lístkov."
14.Privítajte každého kto pristúpi a žiadajte ho, aby vás oslovoval "admirál".
15.Rozťahujte sa po celom výťahu.
16.Na najvyššom poschodí nechajte otvorene dvere a trvajte na tom, nech sú otvorene, až dokiaľ nezačujete cinknúť mincu, ktorú ste vhodili do šachty.
17.Vezmite si golfové palice a začnite trénovať.
18.Predvádzajte cviky Tai-Chi.
19.Uprene sa dívajte na spolucestujúceho, usmievajte sa a oznámte mu, že máte dnes nové ponožky.
20.Keď je v kabíne aspoň 8 ľudí, brblite si: "Ale nie, sakra, nevoľnosť z jazdy !"
21.Dávajte ostatným cestujúcim náboženské požehnanie.
22.Občas zamňaukajte.
23.Stavte sa s ostatnými, že sa vám vojde korunáčka do nosa.
24.Mračte sa a brblite si: "Už to bude, už to bude …", potom si vzdychnite a povedzte: "Ooops !"
25.Ukážte spolucestujúcemu nejaké vaše znamienko a opýtajte sa, či nevyzerá infikované.
26.Spievajte si: "Pec nám spadla …" a stláčajte pri tom všetky tlačítka.
27.Kričte: "Pripraviť padáky !" pri každom pohybe výťahu smerom dole.
28.Uprene sa dívajte na jedného z cestujúcich a vykríknite: "Ty si jeden z nich !" a presuňte sa do vzdialenejšieho rohu.
29.Cestujte s chladiacou taškou, ktorá má na boku napis "Ľudská hlava".
30.Odgrgnite si a zahláste: "Hmmm …, veľmi chutné !"
31.Nechajte medzi dverami odloženú krabicu.
32.Opýtajte sa ostatných cestujúcich, či môžete namiesto nich stlačiť tlačítko.
33.Nasadte si na ruku bábku a rozprávajte na cestujúcich "v jej mene".
34.Začnite si spievať.
35.Keď je vo výťahu ticho, rozhliadnite sa a opýtajte sa spolucestujúceho: "To zvoní váš mobil ?"
36.Hrajte na harmoniku.
37.Povedzte "ding" na každom poschodí.
38.Postavte sa oproti panelu s tlačítkami.
39.Povedzte: "Vždy som chcel vedieť, čo to robí !" a začnite stláčať červené tlačítka.
40.Počúvajte steny výťahu stetoskopom.
41.Nakreslite na dlážku kriedou malý štvorec a vyhláste, že toto je vaše "osobné miesto".
42.Zoberte si so sebou stoličku.
43.Odhryznite si zo sendviča a opýtajte sa spolucestujúceho, či chce vidieť, čo máte v ústach.
44.Hrajte sa s bublifukom.
45.Vyťahujte si z úst žuvačku.
46.Prehláste démonickým hlasom: "Musím nájsť najvhodnejšie ľudské telo …"
47.Vydávajte explozívne zvuky, keď niekto stlačí tlačítko.
48.Zoberte si X-ray okuliare a premeriavajte si v nich ostatných cestujúcich.
49.Zabaľte sa do deky.
50.Uprene hladte na svoj palec a opakujte si: "Mám ten dojem, že sa to zväčšuje !"











Pár upravených prísloví.

1) Kinetická energia eroticky motivovaného bilaterálneho spravidla heterosexuálneho vzťahu ,môže byť použitá k transferu vysokých geologických útvarov.
(Láska, hory prenáša)

2) Pri zistení zámerného transportu časti horniny od občana A k občanovi B, je posledný menovaný povinný uskutočniť spätný presun po rovnakej dráhe, ale opačného smeru ,avšak s použitím žitného pečiva.
(Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom)

3) Kto odoláva pokušeniu nepodľahnúť túžbe nechať driemať vlastnú fyzickú energiu, býva obklopený chlorofylom.
(Komu sa nelení, tomu sa zelení)

4) Strata priestorového vnímania nie je na závadu suverenite jedinca nad osobami touto stratou ešte viac postihnutými.
(Jednooký je medzi slepými kráľom)

5) Číslo, ktorým môžeš vyjadriť svoju lingvistickú potenciu, sa rovná číslu, ktorým znásobňuješ svoje vlastné ego.
(Koľko jazykov poznáš, toľkokrát si človekom)

6) Kategorický imperatív nedovoľuje ľubovolnému subjektu likvidovať zdroj infražiarenia, ktoré svojim behavoristickým systémom neatakuje daný subjekt ,pretože sa jeho radiácia chová inertne k integrite dotyčného subjektu.
(Nehas, čo ťa nepáli)

7) Inhibitanti Kolumbaria, preparované pomocou infračervených lúčov do stavu akceptabilného pre ľudský metabolizmus nevládnu automatickou mobilitou pre perorálne požitie.
(Pečené holuby do huby nelietajú.)













The Shield.





Nicole Kidman








Istí manželia boli už veľa rokov spolu, ale stále sa im nedarilo mať potomstvo. Po mnohých bezvýsledných lekárskych konzultáciách zašli k istému renomovanému špecialistovi, ktorý im po množstve testov povedal, že jediným riešením bude nájsť náhradného otca.
- Čo to znamená? - spýtala sa pani.
- Je to starostlivo vybraný muž, ktorý na jeden raz zastúpi funkciu manžela, aby žena otehotnela.
Pani trochu váhala, ale jej manžel povedal lekárovi, že on nemá nič proti tomu, pristúpi na všetko, len aby sa mu splnil jeho sen, stať sa otcom. O pár dní nato, manžel spíše zmluvu s jedným mladíkom a dohodnú sa, že na budúcu nedeľu ráno, keď manžel nebude doma, navštívi tento muž manželku, aby si splnil svoju úlohu.
Stalo sa však, že zo susedného domu zavolali na rovnaký deň aj fotografa, aby prišiel odfotiť malé dieťa. Hrou osudu sa fotograf pomýlil a zazvonil pri dverách vyššie uvedenej dámy.
- Dobrý deň pani, prišiel som kvôli tomu decku.
- Hmmm, áno, nech sa páči ďalej. Dáte si niečo?
- Nie, ďakujem, alkohol nie je dobrý pre moju prácu. Chcel by som, aby sme začali čo najskôr.
- Dobre, čo keby sme išli do izby?
- Môžeme aj tam, chcel by som to urobiť raz tu, potom v obývačke, na koberci a v záhrade.
- A koľkokrát to vlastne bude?
- Normálne je to päťkrát na jednu návštevu, ale ak matka spolupracuje, môže to byť aj viackrát - povedal, pokým vyberal z dosiek fotoalbum.
- Predtým by som však chcel, aby ste sa pozreli na moje výsledky. Používam špeciálnu a jedinečnú techniku, ktorá sa mojim klientkám veľmi páči. Napríklad, pozrite sa na toto nádherné dieťa. Urobil som ho v parku za bieleho dňa. A koľko tam bolo divákov! A tu mi museli pomôcť dvaja kamaráti, lebo tá pani mala vysoké nároky. Vrcholom bolo, že som musel prácu predčasne ukončiť, lebo sa tam objavila veverička a začala mi okusovať aparát...
Manželka bola dosť zaskočená, ale počúvala ďalej fotografove reči.
- Všimnite si tieto dvojičky. Vtedy som sa ozaj blysol, stačilo mi iba päť minút: prišiel som a bum. Dvakrát a pozrite, ako sa mi tie dvojičky vydarili.
Manželka bola čím ďalej, tým viac vystrašená a fotograf mlel ďalej:
- Toto dieťa mi dalo dosť zabrat, lebo jeho matka bola veľmi nervózna. Povedal som jej: pozrite, vy sa otočte a nechajte to všetko na mňa. Ona sa otočila a ja som si mohol urobiť svoju robotu.
Tu už bola manželka pomaly na omdletie. Fotograf odložil album a hovorí:
- Tak čo, pani, začneme už?
- Ako poviete.
- Dobre teda, idem si pre trojnožku.
- Trojnožku???? - roztrasene povie ženská.
- Áno, pokojne odvetí fotograf, lebo viete, môj aparát je veľmi veľký, a preto potrebujem trojnožku, aby som si ho podoprel, lebo ani dvoma rukami ho poriadne neudržím.
Pani? Pani? Paniiiiiiiiiiiiiiiii!!!

V školskej jedálni si prisadol študent k profesorovi a ten hovorí:
- Prasa si nezaslúži, aby sedelo s labuťou.
Študent se postavil s odpoveďou:
- Tak ja letím.
Čím samozrejme pána profesora naštval a ten sa rozhodol, že mu dá zabrať pri skúškach. Bohužiaľ pre neho, študent na všetko odpovedal bezchybne. Preto mu dal ešte jednu otázku:
- Keby ste si mohli vybrať z dvoch vriec, v jednom by bolo zlato a v druhom rozum, ktoré by ste si vybrali?
Študent po chvíli hovorí, že by si zobral to so zlatom. Profesor víťazoslávne:
- No vidíte, a ja by som si vybral to s tým rozumom.
Študent neváha:
- Veď áno, každý si vyberie to, čo mu chýba.
Profesor už je tak vytočený, že na študentov index napíše BLBEC a pošle ho preč. Študent odchádza bez toho, aby sa pozrel na hodnotenie a za chvíľu sa vráti:
- Pán profesor, vy ste sa mi tu síce podpísali, ale nenapísali ste mi žiadnu známku...

Slohová úloha žiaka ZŠ
Rodičia sa delia na dve časti: matku a otca. Matka sa ešte rozdeľuje na ženu v domácnosti a v zamestnaní. Doma sa potom ešte skladá z manželky, matky, kuchárky, upratovačky, práčky, nakupovačky, účtovníčky, vychovávateľky ..., ostatné si nepamätám, ale mama toho vie vymenovať viac, ako napr. slúžka, otrok a iné. Matka sa vyznačuje tým, že sa zázračne nachádza na viacerých miestach naraz, vie v jednej chvíli myslieť na sto vecí, pričom desať vecí robí súčasne. Vidím na vlastné oči, ako po návrate zo zamestnania dá variť vodu na sporák, zatiaľ čo zamiesi cesto na rezance. Pritom jej ide práčka, do ktorej chodí vymieňať bielizeň, mne vymýšľa vety oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie a našu Olinku skúša z veľkej násobilky. Že potom prebalí malého Karolka a zarobí mu na Sunar s krupicou, to ani nezbadám. Dve oči mi na to nestačia. Lebo keď potom zasadnem k večeri, už je namletý mak aj orechy na varené rezance a ja mám na kolenách teplákov zašité nové diery. Olinka má umyté vlasy a bielizeň je rozvešaná na balkóne. Darmo si mamu potajme obzerám. Mama má naozaj len dve ruky ... a predsa, keď príde domov z roboty, má v jednej veľkú tašku a malú kabelku, v druhej dve sieťovky s nákupom a v tretej ... nie, veď som už povedal, že má len dve ruky, ale nesie aj Karolka s fusakom.
Otec sa neskladá ani nerozdeľuje. Nachádza sa v zamestnaní a doma, ale doma ho nájdete málokedy. Okrem raňajkovania a večerania, keď sedí pri stole, vyskytuje sa obyčajne v kresle, alebo na gauči a býva zakrytý novinami. Zanecháva po sebe vždy tie isté stopy: roztvorené, prevrátené noviny a cigaretový popol, niekedy aj v popolníku. Na rozdiel od mamy, hoci má tiež dve ruky, prichádza domov s rukami prázdnymi. Či vie násobilku neviem, ale písať asi nevie, lebo žiacku knižku mi ešte ani raz nepodpísal. Ani to ešte nie je preskúmané, prečo patrí do skupiny rodičov, keď na rodičovské združenie vôbec nechodí.
Pán učiteľ povedal, aby sme sa pri písaní tejto úlohy zamysleli nad prácou svojich rodičov. V škole prideľujú žiaka, ktorý riadne nepracuje, čiže neučí sa, k dobrému a usilovnému žiakovi, aby sa pri ňom niečo naučil. A tak si myslím, že pri sobáši prideľujú mužov ženám, aby ich ženy niečomu dobrému naučili a mali na nich dobrý vplyv. Mojej mame sa to zatiaľ žiaľ nepodarilo.

Ahoj mami!!!

Náš skautsky vedúci nám povedal, aby sme napísali rodičom, ak ste videli
tie záplavy v telke a mate o nás strach. My sme všetci v poriadku. Len
nám odplavilo jeden stan a dva spacáky. Našťastie, nikto z nás sa neutopil,
lebo sme práve vtedy boli v horách a hľadali sme Joža. Vieš čo, prosím
ťa zavolaj Jožovej mame a povedz jej, že Jožo je v poriadku. Teraz nemôže
napísať, lebo má ruku v sadre.
Naozaj super bolo, ako sme jazdili v záchranárskom džípe. Ale Joža by
sme v tej tme asi nikdy nenašli, keby sa neblýskalo. Náš skautsky
vedúci sa na Joža nahneval, lebo vraj išiel na túru sám a nikomu to nepovedal.
Jožo vravel, že povedal, ale to bolo počas toho požiaru takže ho nikto
nepočul. Ozaj, vieš, že keď naleješ benzín do ohňa, že to vybuchne?
Mokré drevo nechcelo vôbec horieť, zato sa chytil jeden z našich stanov.
A tiež niektoré naše veci. Jano teraz vyzerá trochu divne, ale to len kým
mu vlasy znova narastú.Vrátime sa v sobotu,
teda ak sa nášmu skautskému vedúcemu podarí opraviť auto.
Ta havária naozaj nebola jeho chyba. Keď sme odchádzali, brzdy boli ešte v poriadku.
Vedúci povedal, že musíme očakávať, že na takom starom aute sa určíte niečo pokazí.
Asi preto mu ho nikde nechceli poistiť.
Ale my si myslime, že je to skvelé auto.
Nášmu vedúcemu vôbec nevadilo, že sme mu ho zašpinili
a keď bolo horúco, vozili sme sa na zadnom nárazníku.
Úplne najlepšie je, keď sa v takom aute vezie desať lúdi. Vedúci nám aj
dovolil aby sme šoférovali a tí, čo sa už nezmestili do auta, boli v prívese.
Tak sme jazdili až kým nám to ten blbý policajt nezatrhol.
Náš skautsky vedúci je naozaj super chlapík. Teraz učí šoférovať Tomáša.
Ale už ho necháva jazdiť len na horských cestách, kde nie je premávka,
len tie nákladiaky, čo vozia drevo.
Dnes ráno všetci chlapci skákali zo skál do jazera a potom mali jazero
preplávať. Kedze ja neviem plávať a Mišo sa bál, že sa utopí, tak nám
vedúci dal kanoe aby sme sa preplavili. V jazere ešte plávalo drevo čo
tam naplavili tie povodne. Vedúci nám ani nedal záchranné vesty,
a my sme ho nechceli otravovať, lebo opravoval to auto.
Vieš, čo? Všetci sme dostali odznak za kurz prvej pomoci. To bolo keď sa
Dávid potápal v jazere a porezal si ruku. A okrem toho, ja a Vlado sme
dostali také vyrážky. Náš skautsky vedúci povedal, že to je asi otrava z
toho skazeného kurčaťa. On povedal, že také vyrážky dostal zo stravy čo
im dávali vo väzení. Ja som rád, že sa odtiaľ dostal a stal sa naším
skautským vedúcim. Povedal, že za ten čas, čo tam bol, zistil, ako sa stať lepším.
Teraz už musím ísť. Ideme do mesta poslať listy a kúpiť náboje.
Neboj sa o nás. Máme sa dobre.

John pozval svoju mamu na večeru. Počas jedenia si jeho mama nemohla nevšimnúť, že jeho spolubývajúca Júlia je veľmi pekná. Už dávnejšie mala podozrenie, že John má vzťah so svojou spolubývajúcou a teraz bola ešte zvedavejšia.
Počas večera, keď sledovala ich reakcie, bola zvedavá, čí je medzi Johnom a jeho spolubývajúcou niečo viac ako len pohľady. Akoby čítal mamine myšlienky, John povedal:
"Ja viem, čo si musíš myslieť, ale môžem ťa uistiť, že Júlia a ja sme len spolubývajúci!"

Asi o týždeň neskôr prišla Júlia za Johnom a hovorí:
"Odvtedy ako tu bola tvoja mama na večeru nemôžem nájsť tú krásnu striebornú naberačku na omáčku. Nemyslíš, že ju zobrala, však?"
John povedal:
"Nuž, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napíšem."
Tak si sadol a napísal.

"Milá mama, ja nehovorím, že si zobrala naberačku na omáčku z môjho domu a nehovorím ani, že si ju nezobrala. Faktom však zostáva, že chýba odkedy si tu bola na večeri."
S láskou John.

O pár dni neskôr dostal John list od svojej mamy a v ňom bolo:

"Drahý syn, ja nehovorím, že spíš s Júliou a nehovorím ani, že nespíš s Júliou. Faktom však zostáva, že keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by už dávno našla naberačku na omáčku."
S láskou mama.






Pracovné desatoro

1. Ak sa tvoj kolega náhodou pustí do práce, neznamená to, že musíš začať pracovať aj ty.
2. Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Odlož to na pozajtra a získaš dva dni voľna.
3. Úloha, ktorá sa sama nevyrieši do 30 dní, si nezaslúži tvoju pozornosť.
4. Pracovisko nie je krčma, preto sa tam nezdržiavaj celý deň.
5. Práca šľachtí, lenže spoločnosť o šľachtu nestojí.
6. Kto nepracuje, nerobí chyby a bezchybní si zaslúžia odmenu.
7. Práca ešte nikoho nezabila, ale ani odpočinok.
8. Každý potrebuje mať svojho koníčka, no nie je nevyhnutné, aby ním bola práca.
9. Lenivosť - polovica zdravia. Dobrý pracovník sa však snaží byť zdravý úplne.
10. Nepraj si smrť svojho nadriadeného. Pomôž mu, aby si ju prial sám.
DODATOK:Práce sa nebojme, ale pre každý prípad sa od nej držme čo najďalej!



Riaditeľ spoločnosti potreboval zavolať jednému zo svojich
zamestnancov ohľadom naliehavej záležitosti. Vytočil jeho
telefónne číslo domov a ozval sa mu detský šepot:
“Haloo?”
Riaditeľ sa spýtal:
“Je ocko doma?”
“Je", zašepkal malý hlas.
“Mohol by som s ním hovoriť?”
K jeho prekvapeniu malý hlas zašepkal:
“Nie.”
“Je tam maminka?”
“Áno.”
“Môžem s ňou hovoriť?”
“Nie.”
“Je tam ešte niekto?” spýtal sa riaditeľ dieťaťa.
"Áno", zašepkalo, “Policajt.”
Čudujúc sa, čo by policajt mohol robiť v dome jeho zamestnanca, spýtal
sa riaditeľ:
“Môžem hovoriť s tým policajtom?”
“Nie, nemá čas", zašepkalo dieťa.
“Čo robí, že nemá čas?”
"Hovorí s mamou a ockom a hasičom", prišla odpoveď.
So vzrastajúcími obavami a počúc zo sluchátka niečo, čo znelo
ako helikoptéra, sa riaditeľ znovu opýtal:
“Čo je to za zvuk?”
“Helikoptéra", odpovedal šeptajúcí hlas.
“Čo sa to tam sakra deje?", spýtal sa vystrašený riaditeľ.
Dieťa odpovedalo:
“Práve pristála helikoptéra pátracieho týmu.”
Riaditeľ, veľmi vystrašený, sa opýtal znovu:
“Prečo tam sú?”
Stále ešte šeptajúcí detský hlas odpovedal s tlumeným
chichotom:
“Hľadajú ma.”

Saddám Hussain sedí v kancelárii a premýšľa, koho má napadnúť teraz, keď zrazu zazvoní telefón.
-"To je pán Hussain? Tu je Millford z panstva Cavan v Írsku. Chcem vám oznámiť, že vám vyhlasujeme vojnu."
-"To je dôležitá vec, Millford. Koľko mužov má vaša armáda?"
-"Počkajte - ja, bratranec Sean, sused Gerry a naša partia z krčmy - to je osem ľudí."
Saddám si povzdychol:
-"Millford, musím ti oznámiť, že na môj rozkaz čaká milión mužov v zbrani."
-"Tak počkajte, zavolám vám znovu."
Následujúci deň Millford naozaj volá:
-"Dobre, pán Hussain, tá vojna platí. Museli sme si zohnať nejakú výzbroj."
-"A akú výzbroj máte, Millford?"
-"Dva kombajny, buldozér a traktor z Murphyho farmy."
Saddám si zase povzdychol:
-"Musím ti prezradiť, Millford, že mám 16-tisíc tankov, 14-tisíc obrnených transportérov a v zbrani mám teraz jeden a pol milióna vojakov."
-"Naozaj? Tak ja vám znovu zavolám."
Ako inak - na druhý deň volá Millford znovu:
-"Pán Hussain, tak tá vojna zatiaľ ešte stále platí. Zriadili sme si letectvo! Do Tedovho ultraľahkého lietadla sme namontovali zopár pušiek a pridá sa k nám ešte letecký krúžok od nás z dediny."
Saddám minútu mlčí, potom sa zo slúchadla ozve:
-"Millford, ja mám tisíc bombardérov, 500 Migov a od nášho posledného rozhovoru sa armáda rozrástla na dva milióny mužov."
Na ďalší deň Millford volá znovu:
-"Dobre, pán Hussain, tú vojnu musíme bohužiaľ odvolať."
-"Škoda", hovorí Saddám... "kde sa stratila vaša odvaha?"
-"No, preberali sme to a došli sme k záveru, že dva milióny zajatcov nie sme schopní uživiť."



Bohatý Američan musel raz prenocovať v malej dedinke, v ktorej žili samí zlodeji koní. Rozhodol sa preto, že prenocuje na dvore hostinca vo svojom voze; kočiš však mal celú noc prebdieť.
-"Jano," - povedal mu Američan, než sa uložil k spánku, -"vieš, akí zlodeji a ničomníci žijú v tejto dedine; modli sa preto, aby nám nikto neukradol kone. Pevne ich priviaž a zostaň celú noc hore, nezažmúr oka!"
Jano sľúbil a Američan sa uvelebil vo voze. O jedenástej v noci sa prebudil a volá:
-"Jano!"
-"Čo je?"
-"Si hore?"
-"Áno, prečo by som nemal byť?"
-"A čo robíš?" - vyzvedá Američan.
-"Premýšľam."
-"O čom premýšľaš?"
-"Premýšľam o tom, čo sa stane, keď sa zatlčie klinec do dreva. Kam ide to drevo, čo bolo tam, kde je teraz klinec."
-"Keď premýšľaš o takých múdrych veciach, budeš dávať dobrý pozor a nezaspíš," - povedal Američan, spokojne sa uložil na bok a spal ďalej.
O pol druhej sa Amík opäť prebudí a volá:
-"Jano!"
-"Čo je?"
-"Spíš?"
-"Nie, premýšľam."
-"A o čom premýšľaš?"
-"O tom, že keď sa páli sviečka a zhorí, kam ide ten vosk, čo bol predtým sviečkou."
-"Keď premýšľaš o takých múdrych veciach, tak určite nezaspíš," - povedal spokojne Američan a opäť sa uložil k odpočinku.
Za ranného šera sa prebudí a volá:
-"Jano!"
-"Čo je?"
-"Premýšľam."
-"A nad čím teraz premýšľaš?"
-"Premýšľam nad týmto: som celú noc hore a strážim, nič som nevidel ani nepočul. Kam teda idú tie kone?"

12. augusta:
Nasťahovali sme sa do nášho nového domu v Kanade. Som taký šťastný! Je tu tak krásne. Hory sú nádherné. Neviem sa dočkať, kedy ich uvidím pokryté snehom.

14. októbra
Kanada. Najkrajšia krajina na svete. Lístie sa sfarbilo všetkými tými krásnymi odtieňmi žltej a oranžovej farby. Cestou som videl zopár jeleňov. Sú také pôvabné. Sú to najkrajšie zvieratá na svete. Toto musí byť raj. Milujem Kanadu!

11. novembra(Kanadský štátny sviatok)
Čoskoro sa začne lov na jelene. Nemôžem pochopiť, ako môže niekto zabiť také krásne zviera. Dúfam, že čoskoro napadne sneh. Je tak nádherne.

2. decembra
Tejto noci napadol prvý sneh. Vstal som a uvidel všetko prikryté bielou prikrývkou. Je to ako na najkrajšej pohľadnici. Vyšli sme von, očistili schody a prístupovú cestu a potom sme sa guľovali (ja som vyhral!). Keď prešiel snežný pluh, museli sme znova odhrnúť sneh spred brány. Aká krásna krajina. Milujem Kanadu!

12. decembra
V noci znovu padal sneh. Znovu prešiel pluh a nahrnul sneh pred bránu. Tu je naozaj krásne.

19. decembra
V noci znovu napadal sneh. Nemohol som vyjsť s autom a ísť do práce. Tu je naozaj krásne, ibaže som už trošku unavený s lopatovania. Znovu prešiel ten posratý pluh.

22. decembra
Tie biele blbosti znovu padali celú noc. Už mám mozole od lopaty a aj chrbát ma bolí. Ten sviniar s pluhom akoby sa skrýval za rohom a iba čakal kedy ja odhrniem sneh spred brány. Pľuha!

25. decembra
Ešte trochu toho blbého snehu. Ak sa mi niekedy dostane do rúk ten debil s pluhom, zabijem ho! Šlak aby ich trafil, prečo nesypú viac soli na cesty, aby sa sneh skôr roztopil!

27. decembra
V noci znovu padal sneh. Už tri dni nevychádzam z domu, ledva aby som odhrnul sneh zakaždým, keď prejde pluh. Nemôžem nikam ísť – auto zapadlo do kopy pred bránou a je aj tak chladno. Hovoria, že tejto noci napadne nových 30 cm.

28. decembra
Predpoveď nevyšla. Napadlo pol metra. Ak to bude takto pokračovať neroztopí sa do leta. Už aj pluh zapadol a ten debil si išiel odo mňa pýtať lopatu. Povedal som mu, že sa mi zlomilo už 6 lopát pri odhrabovabí spred brány, ktoré tam on natrepal. Málo chýbalo, aby som mu nerozbil hlavu.

4. januára
Konečne som sa dostal z domu. Bol som v predajni kúpiť trochu jedla a keď som sa vracal, vrazil som autom do jeleňa. Na aute je škoda za 3000 dolárov. Tá háveď mala byť pobitá. Všade ich je. Čo ich poľovníci nepostrieľali v jeseni!

3.mája
Bol som s autom v servise. Neuveriteľné ako zhrdzavelo od tej soli, ktorú všade rozsýpajú.

10.mája
Sťahujem sa na Floridu. Nemôžem pochopiť ako niekto normálny môže žiť v Kanade.

Pred dvoma týždňami som mal štyridsiate narodeniny, ale zdalo sa, že si to nikto nevšimol. Myslel som si, že mi napríklad manželka po raňajkách zablahoželá a možno ma prekvapí malým darčekom, ale nepovedala mi ani:
"Ahoj miláčik!"
Svoje nádeje som vkladal do detí, ale tie zjedli raňajky bez slova.
Keď som odchádzal do práce, cítil som sa opustený a nedocenený.
Ale akonáhle som vstúpil do kancelárie, tak mi sekretárka popriala všetko najlepšie a hneď som sa cítil lepšie - aspoň niekto si na mňa spomenul.
Pracoval som do druhej, keď sa otvorili dvere a moja sekretárka sa spýtala: "Dnes je taký pekný deň a vy máte narodeniny, nepôjdeme na obed?"
Ochotne som súhlasil, lebo to bola najmilšia vec, ktorú som počul od rána.
Šli sme do skvelej reštaurácie, najedli sa a v príjemnej atmosfére sme vypili pohár vína.
Keď sme sa vracali, tak sa sekretárka spýtala:
"Musime sa vracať do kancelárie? Dnes je tak krásne!"
"Nemusíme sa vlastne vôbec vracať."
"Nezájdeme ku mne?"
Súhlasil som. U nej doma sme si dali pohár koňaku, dobre sme sa porozprávali a moja sekretárka v najlepšom navrhla:
"Máte niečo proti tomu, keby som sa išla prezliecť do niečoho pohodlnejšieho?"
"Len choďte!" Veľmi rád som súhlasil.
Odišla do spálne a po pár minútach vyšla s narodeninovou tortou. Niesla ju spolu s mojou manželkou a deťmi. Všetci spievali Happy birthday.
Sedel som na gauči... na sebe som mal len ponožky...

PREZÝVKY:
Ak idú Aďa, Jana, Lenka a Martina spolu na obed, oslovujú sa navzájom "Aďa", "Jana", "Lenka" a "Martina".
Ale ak idú Peter, Palo, Robo a Mišo spolu na pivo, oslovujú sa "Kokos", "Tlsťoch", "Sosák" a "Trubka".

ÚČET:
Keď čašník prinesie účet, tak Peter, Palo, Robo a Mišo každý hneď vyberie stovku, aj keď celý účet je 150.- Žiaden z nich nemá drobnejšie a žiaden z nich neprizná, že chce drobné naspäť.
Keď dostanú taký účet ženy, k slovu sa dostanú kalkulačky.

PENIAZE:
Muž zaplatí 100 korún za 200-korunovú vec, ktorú chce.
Žena zaplatí 200 korún za 100-korunovú vec, ktorú nechce.

KÚPEĽŇA:
Muž má v kúpeľni 5 vecí: zubnú kefku, penu na holenie, holiaci strojček, mydlo a uterák z hotela.
Priemerný počet vecí, ktoré má v kúpeľni žena, je 337. Väčšinu z tých vecí nie je muž schopný identifikovať.

HÁDKA:
Pri hádke mä žena vždy posledné slovo.
Čokoľvek, čo potom povie muž, je začiatok ďaľšej hádky.

MAČKY:
Ženy majú rady mačky.
Muži vravia, že tiež majú radi mačky, ale keď sa ženy nepozerajú, muži do mačiek kopú.

BUDÚCNOSŤ:
Žena má obavy z budúcnosti, ale len kým sa nevydá.
Muž nikdy z budúcnosti obavy nemá. ...kým sa neožení.

ÚSPECH:
Úspešný muž je taký, ktorý dokáže zarobiť viacej peňazí, než jeho žena dokáže minúť.
Úspešná žena je taká, ktorá takého muža nájde.

MANŽELSTVO:
Žena sa vydáva, a očakáva, že muž sa po svadbe zmení, ale on sa nezmení.
Muž sa žení a očakáva, že žena sa po svadbe nezmení. Ale ona sa zmení...

OBLIEKANIE:
Žena sa oblieka inak, keď ide nakupovať, inak, keď ide polievať kvety, inak, keď ide vysypať kôš, inak, keď ide k telefónu, inak, keď ide čítať knihu, vybavovať poštu...
Muž sa oblieka inak, len keď ide na svadbu alebo na pohreb.

KRÁSA:
Muži ráno vstávajú a vyzerajú tak isto dobre, ako keď išli večer spať.
Ženy cez noc nejako ošpatnievajú a ráno sa musia zase skrášliť...

POTOMSTVO:
Žena vie o svojich deťoch všetko. Vie o termínoch návštev u zubára, o najlepších priateľoch svojich detí, o ich tajných láskach, obľúbených jedlách, ich obavách, túžbach a snoch.
Muž z času na čas registruje prítomnosť menších ľudí v dome.





Kathryn Morris







Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!


Ako vy, Tatry, keď oblak zlatý
na hory svoje hodíte:
tak ona duchom svojím mi šatí
tône života úsvite.
Ako vy tamhor', božie plamene,
svetiel ste žriedla, fakle, korene:
ona blesk myšlienky mojej! -
Ako vy, večné svetov zákony,
harmónij božích čarovné tóny:
tak tá mne os, zenit, kolej!


Jestli sa city moje rozlejú
po srdciach v Tatrách žijúcich;
jestli ohlasy moje zavejú
kradmo do časov budúcich:
rodáci mojej duše, krajiny!
objímte obraz mojej Maríny
ľúbosťou svätých predmetov;
toho, čo spieva krásy dejiny,
nejali Lady rozmaríny,
on ľúbi ľúbosť všesvetov.


Krása je modla, ktorú rád vzýva
sám ten, čo tvorí čudesá,
na ňu sa s bradou odvislou díva
rab z divých brehov Gangesa:
Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch,
tam v rozváľaných nebom oblakoch,
tam ti znie v Záboja spevoch,
tam ti ju stvorí dlátko Canovy,
tam blýska z hrsti Paromovi,
tam búri v morských výlevoch!


Nespievaj potom krásy velebu,
keď sa raz ku nej rozženieš,
zapri najvyššiu srdca potrebu,
so svetom svojím skamenieš!
Skamenieš? Ba nie! keď anjel devy
nezdúchne z teba zemskosti plevy,
čo vzývaš nad okruch chleba! -
Nie! keď ťa sláva tá neočarí,
čo svitá z mojej Maríny tvári:
Znivočíš aj svet aj seba!


Ohlasov týchto zvon neodkliaty
zo slona tvorí komára,
hlasov mohutných ohlas až piaty,
žobrák na prahu mocnára!
Ako keď vetrík v hradbách Devína
v šume slabučkom deje spomína,
ktoré má hromom hrmievať:
tak spevy tieto boja sa sveta,
že im svedomie slabé rozmetá,
ale - nemožno nespievať!


Z oblakov? Z veže zvoní hodina:
Čo zvoní? Nie pohrab smutný?
Čo zvoní? Či k poctám Hospodina?
Čo zvoní? Požiar ukrutný? -
Čas zvoní? Volá bližšie deň súdny,
v ktorom zanikne svet svetov bludný. -
Nuž zvoň! až hlas tvoj pokonný
zabije sa v bralách večnosti,
a v hlasoch mrúcich konečnosti
časov na pohrab zazvoní! -


Dolinou tmavou pokoj si chodí;
pokoj smrť je, tma smrti stín:
Príroda spí, nebom sa brodí
duch, blahého života syn:
Večerná, smutná hodina zvoní,
a dieťa hodín v spánok sa kloní,
ale večný nemretia syn
z očí smrteľných spanie vyháňa,
a vo večného zorách svitania
lieta svätým poľom vidín. -


Tajdite, noci! svet mi odstrite,
svet môj jasný haní mraky!
Slzu ostatnú bárs vycedíte,
slepé ste vy, moje zraky! -
Čo tie tmy kryjú? Tône osudov;
čo tajné zrakom, Rodina bludov;
no, ležte! Nad vás vysoko,
v svetlá tie svetiel, bleskov zákony,
a nad prírody mŕtvej opony
vzlietlo duše mojej oko! -




Geriho hra (1997)





si návštevník číslo



A na záver si podajme ruky:o)))





* Riešenie hlavolamu:

V texte zadania je chyták - prečítajte si ho pozorne ešte raz! Každý muž zaplatil 9 EURO = spolu 27 EURO. Recepčný dostal 25 EURO, poslíček 2 EURO. Žiadne ďalšie 1 EURO neexistuje.