Apanatschi

Keď sa do stvárnenia postavy vloží šikovná Lacey Chabert, vždy to vyznie ozajstne. Navyše aj jej parťák vonkoncom nebol zlý. A vôbec aj vedľajšie postavy boli príjemné. Príbeh - jednoduchý - v štýle "filmov pre unavené ženy", ale nie prostoduchý - mal svoju dávku inteligencie a elegancie. No a šarm horského mestečka Vail tiež celkovému dojmu len pridal. Good job!

Obľúbení hallmarkáčski herci to odohrali tak na 2 hviezdičky. A tá tretia je za psíkov, šteniatka, mačky, kvetinky a slušivé dámske outfity.

Zoberiem to z pozitívnej stránky: Páčila sa mi zasnežená krajina Winterlandu a herecká stránka filmíku. Že čo konkrétne? Oceňujem hlavne šarm, s akým sa herci zhostili svojich úloh: napr. ako Chad Michael zapojil do hrania všetky svoje jamky na lícach a chraptel ako Zaklínač. :-) Ako Italia Ricci plnovýznamovými výrazmi svojej krásnej tváre dokázala odpútať pozornosť diváka od jej čerstvo popôrodnej postavy. Ako Jack Turner svojím luxusným oxfordským prízvukom do toho všetkého vnášal noblesu a uhladenosť. Vtipný bol aj záverečný dialóg o tom, že teraz tam určite nie je žiadna kamera. Jojkyyy, snáď toto nebol spoiler?! :-D

Prečo nadpriemer? Lebo Victor Webster, Jill Wagner sú záruka zábavného a kreatívneho prístupu k svojim filmovým postavám. Lebo Lauren Mc... sa prehupla z detských postáv na tínedžerské a ide jej to stále lepšie a lepšie. Vnáša tam živelnosť a prirodzenosť. Z nej raz niečo bude! Držím jej palce. A aj vedľajšie postavy sú OK. Celkovo: príjemná atmosféra čarovnej zimy a tepla domova. Kontrasty v súlade. To na mňa vždy zapôsobí. :-)

Kde bol taký mladík, čo ho hrá Tim Chalamet v daždivom NY? Alebo tento, čo ho hrá Owen Wilson v daždivom Pariži? No kde boli, keď som ešte bola mladučká a free? No povedzte, kde? A kde sú teraz? Keď ich stretnete, povedzte im, že neskoro! Že už som zadaná! :-D :-D :-D Milujem Pariž, milujem 20. roky a prelom storočí, secesiu aj impresionizmus, dosť času som strávila pri obdivovaní Dalího, Picassa, Buñuel mi spôsobil nemalú personálnu krízu, mám krásne spomienky na Gertrude Stein a jej spolčo umelcov - ešte z čias mojich štúdií americkej literatúry s profesorkou (ozajstnou profesorkou a dámou!) Vietorovou... a teda som čítala Fitzgeralda, Faulknera, veeeľa Hemingwaya...Chvíľu som mala pocit, že pán Allen natočil tento film pre mňa. Niektorí priatelia ma volajú docentka nostalgie. :-) A práve vo chvíli, keď tento druh nálady chytil, som mala naporúdzi Midnight in Paris – a sadlo to na plný počet. Paríž je krásny v priestore aj v čase.

Každá epizóda SW je pre mňa lekciou o tom, že akokoľvek bezvýchodiskovo situácia vyzerá, vždy je nádej. A že na záchranu sveta nestačia dvaja-traja superhrdinovia. Zakaždým sa im podarilo tieto „sentimentálne a utopistické“ idey vyrozprávať akčne, s humorom, bez moralizovania a nasladlostí. Keby to tak nebolo aj v deviatke, bola by som skutočne sklamaná. Navyše – keďže ide o záver – sa im podarilo dať do poriadku mnohé nezrovnalosti z predchádzajúcich dielov. Čo vo mne vyvolalo práve ten feel-good pocit, o ktorom tu píšu viacerí. Cítim sa naozaj slávnostne – dovolím si citát z filmu – bez spoilerovania: „Také čosi sa dá zažiť len raz za 42 rokov!“

Najmilší na tomto filme sa zdá fakt, že to natáčali v skutočnej malej pekárničke a to počas prevádzky! Aspoň tak to tvrdí ústredná herecká dvojica - a dosť presvedčivo. :-) https://www.youtube.com/watch?v=FKPjhErqKAo A najrozprávkovejšie sa mi tam zdajú pracovné vzťahy manažment-zamestnanec.Čo viac si môžeme priať? Aspoň na Vianoce takúto pracovnú idylku. :-)

Historickú hodnotu filmu nech posúdia historici. Biblickú biblisti. Ja to vidím takto: Režisér sa vyjadril, že natočil spirituálny film. Nie náboženský. A to som rada, lebo IMHO Ježiš je fenomén, ktorý takto môže byť prístupný viacerým, nielen úzkemu okruhu kresťanov. Vizuálne je snímok tak akosi ekologicky minimalistický, lowcostový – je pekné si spomenúť, že všetky okázalé kresťanské cirkevné architektúry a rituály majú takýto skromný začiatok. To je niečo, čo vkuse pripomína aj súčasný pápež. Páčili sa mi symboly a obrazy, ktoré vo filme úžasne fungovali: voda,jazero – ponorenie sa do Prítomnosti; hory – byť blízko Bohu; dotyk – ľudskosť a milosrdenstvo; svetlo a tma... A tiež sa mi páčilo, ako boli bez nasladlosti zobrazené kresťanské hodnoty ako odpustenie, Božia prítomnosť, Božie kráľovstvo, milosrdenstvo. Myslím, že to bude vo mne ešte dlho rezonovať, na čom majú veľký podiel aj herecké výkony ústredných postáv. Celková atmosféra je ťaživá - pre mňa niekedy až hororoidná - ale o to viac vynikne nádej a radosť na záver, keď sa Ježiš Šedý zmení na Ježiša Bieleho. :-)

Oceňujem hlavne scenár a hlavný motív - ako životné príbehy hercov ladili s prežívaním hlavných postáv z pera Jane Austen. A páčil sa mi nápad ako hlavnú hrdinku Lizzie obsadiť "akože" megaúspešnú vloggerku. Vo svojej kategórií romantických filmov, tento vykúka z hladiny priemernosti. A ešte jeden postreh: zdá sa mi, že herci vedia najlepšie zahrať hercov. Keď majú predstierať, že sú lekári, právnici, maliari, ítéčkári... občas tam niečo zaškrípe, ale pri hraní hercov jednoznačne vedia v každom momente, o čo ide. :-)

Ako novodobá vianočná verzia rozprávky o Pyšnej princeznej - celkom môže byť. Hoci tá staroveká čiernobiela to má u mňa za päť, aj táto moderná má právo na existenciu. :-) Pozerám, pozerám, odkiaľ je mi ten prince charming povedomý - a jasné - to je ten digitálny magnát z johnyho englisha troječky. Keď som som to zistila, hneď som sa aj viac bavila.