Richard768

Ak sa Barbora zaujímala o hviezdy a o vedu, tak prečo sa potom vôbec nepýtala na podstatu kresťanstva? Odbila to nasladlým úsmevom. Romantika nie je na škodu, no práve v dôležitej otázke obratu na inú vieru sme sa nedočkali dostatočného zdôvodnenia. Predsa každý, kto v živote hľadá pravdu, vie, že to neprebieha takto povrchne jednoducho. Zostáva ešte druhá nosná téma filmu, ktorou je vzťah otca a dcéry poznačený ideologickým rozporom.

Žiadna oddychovka. Každá z desiatich častí vystaví diváka hodinu trvajúcemu prúdu informácií. Časové preskoky zvyšujú stupeň obtiažnosti vnímania. Núdza nie je ani o drastické zábery, takže kávičku s koláčikom rozhodne nemožno odporúčať. Dalo by sa Stoneovi vyčítať, že ukázal pomerne jednostranný, veľmi kritický pohľad na americkú zahraničnú politiku. No práve takýto pohľad je rozhodne potrebný, aby diváka podnietil k úvahám o našej nedávnej minulosti s presahom do súčasnosti. Otázka je totiž, či tí americkí prezidenti vôbec mohli a môžu konať inak, keď ľudia od nich očakávajú zabezpečenie bezstarostného života v blahobyte. Keď každý chce veľa zarábať, avšak kupovať všetko za lacno a míňať mnohokrát viac, než je k životu skutočne potrebné.

Kto by očakával vážny film (životopisnú drámu), bude sklamaný. Pozorný divák však už na základe úvodných scén vytuší, že bude mať do činenia s nemeckým humorom ironického, miestami až parodického razenia. Veď ako inak chápať pohľad na senilného Kanta s fľaškou kurare?

Vtieravý Harry sa síce snaží ako vie, no všetky udalosti zostávajú v úrovni banality. Tajomnú atmosféru známu z Bazéna sa tu navodiť nepodarilo.

Vidno, že od prvého Votrelca technika pokročila, no ľudia robia stále tie isté hlúposti. Vyberú sa len tak na nejakú neznámu planétu, akoby šli na párty ku kamošom. Spôsob útoku votrelčieho mláďaťa mi niečo pripomínal. Kde som to už len videl?... Aha! Áno, bol to nebezpečný biely králik z Montyho Pythona.

Veľká škoda, že skvelý nápad s jaskyňou času bol zabitý značne primitívnym spôsobom.

Pokiaľ už človek vie, čo môže očakávať, tak okrem výnimočného technického prevedenia ocení aj mnohé zábavné prvky. A na záver - snáď neprezradím príliš - ukáže Ripleyová svoju nadpozemskú silu. Rozmýšľam, ktože je vlastne tým votrelcom...

Páčila sa mi bezprostrednosť. Stal som sa na chvíľu súčasťou ich dobrodružstiev a prežíval som to s nimi, tie prechody cez mosty a pod. Od istej chvíle začali byť ťažiskové rôzne situácie spojené s autom, riešenie problémov. Chápem, že to bolo potrebné ukázať, no iste by sa našlo aj mnoho iných vecí, ktoré tá cesta priniesla a vytvorili by možno trochu zaujímavejší obraz. Málo som sa dozvedel o niektorých mestách na ceste, prešli ich akoby nič. No inak zábery krajiny boli vydarené. Celkovo na amatérsky dokument slušné.

Už na základnej škole nás učili, že ak chceme vyjadriť nejakú myšlienku, tak je potrebné dať jej určitú gramatickú štruktúru. Inak je to len nesúrodé blúznenie.

Takmer dokonalé zobrazenie bezútešnosti a zmaru. To neustále pohrávanie si s myšlienkou predčasného ukončenia trápenia mi však trochu nesedelo. Veď mali pred sebou svoj cieľ, ktorému verili.