Jezabel

Film chce poukázať na venezuelské problémy, kde vrchná vrstva zbohatlíkov si za peniaze kúpi čokoľvek. Ale tom platí asi všade na svete, niekde viac, inde menej, ale za peniaze si slobodu určite kúpiš od Severného pólu až po Antarktídu. A film svoj cieľ robí sleduje spočiatku temnejšou záhadnejšou atmosférou, ktorá na konci ostáva trocha vyšumená a rozuzlenie je málo uspokojivé. To je tá celkom fajn krimi zložka. Ale keďže pán Jabes tušil, že toto na sledovanosť stačiť nebude, rozhodol sa tu pridať skutočne veľa explicitných scén, pretože ústredná štvorka žije naozaj vo štvorke, teda v polyamorii, rozumej, jeden chlap mrdá tri ženy a keďže im nestíha, tak tie sa tiež medzi sebou lesbia. No a o 16  rokov neskôr je hlavný mrdač odrazu homosexuál a preto tu musíme odsledovať mrdačku v aute, honenie v posteli a všetky také umelecké vložky, nad ktorými sa pokochá nejeden deviant. Tieto scény sú pritom úplne zbytočné, poukazujú len na zhýralosť hlavných postáv, ale to sa dá aj bez toho, aby tretinu filmu tvorili takéto pasáže. Zároveň ide o zobrazenie vrcholne nevedecké, keďže podľa LGBT propagandy jasne vieme, že to je všetko vrodené, tak ako sa môžeš konvertovať na pupuša? A film je zároveň výrazne transfóbny, pretože nikto z týchto permanentných šúchačov ohanbia nezmenil pohlavie a to sa mi zdá v ich svete veľmi nereálne. Preto veľké sklamanie, ktoré ma zase donútilo vysmrkať sa do dúhovej vreckovky. (18.12.2023)