Obsahy(1)
Piešťanský rodák režisér Július Matula sa na Slovensku dlho neohrial, viac tvoril v Čechách tak v oblasti hraného i dokumentárneho filmu. Patril medzi odvážnych, nekonformných a provokatívnych tvorcov, ktorí odmietali naordinované koľaje socialistického realizmu. Bolo už len samozrejmé, že jeho filmy viac bývali v trezore, než na spoločenskom výslní. Moja teta Vincencia (1969) sa rodila v dobe spoločenského odmäku, keď sa na plátna dostávali aj filmy s kresťanskou tematikou. Dokument je úsmevným rozprávaním malého chlapca, ktorý popisuje zážitky a stretnutia so svojou tetou, rádovou sestrou pôsobiacou v Ústave sociálnej starostlivosti pod Kunětickou horou v Čechách. Je to jeden z prvých pokusov poodhaliť život sestry v neľahkých podmienkach prostredia mentálne zaostalých detí. Viera v Boha tejto žene dodáva silu pomáhať a viesť deti k hľadaniu seba samých. V r. 1970 bol tento film odsúdený na takmer 20 ročný pobyt v archíve (oficiální text distributora)
(více)