Recenze (1)
Homosex v experimentálnom krátkom filme zastupujú okrem iného Un Chant d’Amour (Pieseň lásky, 1950, Francúzsko) od Jeana Geneta alebo rané filmy Kennetha Angera; homoerotika láska v nich nie je explicitná, skôr ide o účinne náznakovo či symbolicky vyjavený objekt túžby a prejavy prieniku k nemu. Naproti tomu Sodom sa explicitnosťou sexuálneho aktu/aktov vracia skôr k literárnym znalcom tohto druhu súlože (za sodomiu sa považuje najmä v anglosaskom svete análny sex alebo sex so zvieratami), ktorým dodnes kraľuje božský markíz de Sade (a výdatne libertariánskemu šľachticovi pricmrndáva Georges Bataille). Okrem prestrihaných záberov mužského sexu, ejakulácie na vajcia a roztieranie semena medzi prstami a po partnerovej koži je možné vidieť aj niekoľko scén autofelácie. Všetko prerušované opakovanou a zároveň vééeľmi preplácanou kruhovou kolážou s mätežou záberov na ľudské hlavy, údy, ohne a kto vie na čo ešte všetko. Oko to nestihne absorbovať všetko naraz. Do toho sa vnáša akýsi duchovný motív - ten zastupujú sviece a zástup ľudí. Jednorazovo možno šokujúce, no keďže medzi kultúrnych trotlov a malomeštiackych zaprdencov sa tento film sotva dostane, ostáva publikum zamerané na experiment a alternatívu. Tu sa rozhodne o žiaden šok nejedná. V tom, čo ostalo vadila opakovanosť motívov i záberov, ktorá neprinášala nič naviac, skôr jemne nudila. ()