Recenze (1)
Dokonale samožerské dielo. Režisér (a v jednej osobe i jediný herec) dumá o minulosti, budúcnosti, pričom používa vlastnú tvár, často zmnoženú v malých obrazovkách plátna, opakujúcu rovnaké pohyby. Niečo ako efekt vo filmoch často používaného záberu s množstvom televíznych obrazoviek vo výklade alebo na stene predajne v obchodnom dome, pričom všetky prehrávajú tú istú scénu. Inovácia Petra Roseho spočíva v kadejakých úpravách, rozostreniach a v pohrávaní sa s veľkosťami. Využíva pritom digitálne techniky strihu. Zvukovú zložku tvorí neustále slovné generovanie rozmanitých predstáv o subjekte (sebe) v plynutí času. Všetko vo vzájomnej súvislosti s obrazom. Celok pôsobí dnes, v dobe zaplavenia internetu tisícov digitálnych videí ako síce pomerne priekopnícke (vzhľadom na dobu vzniku), no inak dokonale priemerné dielo. ()