Najväčšie poklady sveta
Obsahy(1)
Dokumentárny seriál. Prezentácia najvzácnejších pamiatok označených ako dedičstvo ľudstva.
Jednotlivé časti: 1.- Afrika: Prírodné dedičstvo - V roku 1913, keď boli vzdialené časti Afriky stále neprebádané, cestoval americký poľovník Stewart Edward White naprieč Tanzániou. Domov napísal: „Dlho sme tiahli vyprahnutou krajinou, no v tom som zbadal zelené stromy pri rieke, prešiel som ešte tri kilometre, a v tom som sa ocitol v raji.“ Tento raj nazývali Masajovia „Siringet“, v preklade „nekonečná krajina“. Tvorili ju rozsiahle trávnaté stepi, pahorkovitá a zalesnená krajina, ale aj vyprahnuté savany. Táto „nekonečná krajina“ je veľká približne ako tretina Slovenska a rozprestiera sa na severe Tanzánie. Koncom 19. storočia, kedy do Serengeti zavítali prví kolonialisti, bolo územie rajom pre voľne žijúcu zver. To sa rýchlo zmenilo. V starých kronikách sa píše o lovcoch, ktorí na svojej safari zastrelili vyše sto levov. Ako trofej im postačil odseknutý chvost. Aby sa predišlo vyhubeniu divej zveri, časť tejto savany bola ešte v roku 1929 vyhlásená za chránenú oblasť. V roku 1951 založil štát Tanzánia Národný park Serengeti, ktorého väčšiu časť dnes tvorí ekosystém savany. Napriek tomu sa tlak na tento jedinečný prírodný raj zvyšuje. Hlavným problémom je rast obyvateľstva na okrajových miestach národného parku. Ľudia tam potrebujú predovšetkým vodu, ale aj drevo, pôdu a mäso. Na rozlohu parku sa siahlo len raz, a to v roku 1958, kedy sa jeho územie zmenšilo. Masajovia potrebovali miesto pre svoje obydlia. Ak by sa tento jav zopakoval, došlo by k nenávratnému poškodeniu ekosystému. Zvieratá v Serengeti potrebujú miesto. Žije tu viac ako milión šesťstotisíc bylinožravcov a niekoľko tisíc dravcov. Tí od nepamäti – v závislosti od období sucha a dažďov – migrujú. Ročne sem chodieva sto tisíc návštevníkov, z ktorých každý musí zaplatiť osemdesiat eur na deň. Toto „vstupné“ putuje na účet Programu ochrany životného prostredia, ktorý Masajom zabezpečuje pracovné miesta. Len ak budú z Národného parku Serengeti profitovať domáci, len vtedy tu môže mať ochrana životného prostredia úspech.
2.- Sopky sveta - Kilauea na ostrove Havaj je jednou z najaktívnejších sopiek Zeme. Od roku 1983 sa z nej nepretržite vylievajú prúdy lávy. Horský masív sopky Kilauea je súčasťou celej siete sopiek, ktoré vytvárajú kompletný reťazec Havajských ostrovov. Kilauea nechrlí lávu len z hlavného krátera. Ďalšie sa nachádzajú na východných rífových zónach hlavného ostrova Havaj, ktorý sa nazýva aj Big Island – teda Veľký ostrov. Na Big Island tróni najväčšia sopka na svete. Ak by sme ju zmerali od dna oceána po vrchol, bola by najvyšším vrchom planéty. Sopka Mauna kea, v preklade „Biela hora“, meria od morského dna až po vrchol vyše desať tisíc metrov. Z toho viditeľných je len niečo vyše štyritisíc metrov. Na jeho vrchu sa nachádza observatórium. Jeho teleskopy citlivo reagujú na zmeny stavu pod povrchom Zeme, a sopečnú aktivitu vrchu by zaregistrovali okamžite. Dôvodom na jej výstavbu bolo to, že láva zničila od roku 1983 niekoľko stoviek domov, obrovskú plochu dažďového pralesa a pláží. Pochovala asi 65 štvorcových kilometrov ostrova. Niektoré oblasti zaplavovala láva opakovane a na niektorých miestach dosahuje hrúbku až 24 metrov.
3.- Mayovia – Králi z dažďového pralesa 4.- Dedičstvo Rímskej ríše 5.- Hanza (oficiální text distributora)
(více)Recenze (1)
[Sopky] Predstavenie najväčších sopiek súčasnosti a tiež z histórie. Nie je to informačne nabité ani zvlášť pútavé. ()