Exporting Harm: The High-Tech Trashing of Asia

Chudobné oblasti Číny a Indie sú zaplavované tonami odpadu z počítačov (obrazovky, tonery, klávesnice, obvody). Miestni sú zapojení do špinavej práce vydolovania zvyškov kovov z tohto sajrajtu. Okrem zničeného zdravia zo splodín z tonerového popolčeka, spaľovania plastov a všetkých možných splodín jedovatých zlúčenín sa zamoruje ovzdušie, podzemné vody aj pôda. Voda sa do týchto oblastí musí dovážať, pretože v dôsledku primitívnej recyklácie sa miestne zdroje stali nepitnými. Všetky počítačové vraky pochádzajú z USA, kde uvedomelí zelení občania ich zanesú do recyklačných centier. Tam recyklujú max 20% komponentov. Zvyšok ide do obrích kontajnerov. Tie sa následne nalodia a putujú do Ázie. Takýto postup je pre "vyspelé demokratické režimy" typický: škodlivá výroba sa presunie do zaostalých krajín, čo najďalej, výrobok putuje späť do bohatého sveta (USA, Kanada, západoeurópske štáty). Po skončení doby jeho životnosti sa ako odpad presunie do krajiny výroby. Zvykne sa to opentliť výrokmi typu: "znečisťovateľ (výrobca) platí.". Čiže zdanlivo je všetko ok. Za vznešenými heslami o environmentálnej zodpovednosti je v skutočnosti drancovanie Zeme a poškodzovanie jej obehového systému. Tak ako je názorne ukázané v tomto dokumente, ktorého tvorcovia si dali námahu a išli sa pozrieť ako sa eko - recykluje počítačový brak. Poznámka: Napriek tomu, že dokument útočí najmä proti USA, odmietajúce podpísať dohodu o zákaze spätného vývozu tohto odpadu, zaujímalo by ma, ako to je na Slovensku. Pri potulkách prírodou som naďabil na skládky čohokoľvek nemožného, no počítačové prvky tam veľmi zastúpené neboli. Z rozprávania kamoša-brigádnika viem len o akýchsi počítačových medziskladoch, kde sa tento odpad kumuluje. Recyklácia spočíva v tom, že brigádnici sa snažia rozbehnúť kadejaké notebooky a počítače a tie sa vracajú cez bazáry a internetové predajne do obchodnej siete. Zvyšok sa bohviekde odváža. (09.05.2014)