Obsaď a žij!

Namiesto klasického komentára odpoviem na otázky z obsahu. 1. otázka: Je právo soukromého vlastníka nadřazeno veřejnému zájmu? Odpoveď: jednoznačne áno. Skôr však ako o nejaký všeobecne akceptovateľný verejný záujem ide doposiaľ len o záujem minoritných alternatívnych komunít. Obsadzovanie domov je totiž špecifikom skupín, ako feťáci, bezďáci a pankáči. Pomedzi touto zmeskou pobehuje veľa psov, hipíckych diev, v ktorých tepú gény kvetinovej rebélie ich rodičov a dedov a anarchistických rojkov. V poslednej dobe sa na to nabaľujú iniciatívy, ktoré majú tento proces akosi prekryť poskytovaním práva na bývanie pre sociálne vylúčených Cigánov, ľudí bez domova, týraných matiek a podobne. Pôvodne happeningový charakter squattov tak prechádza k akýmsi debatám o kľučkách v zákonoch. Škoda, pretože podstatou squattingu je predsa odpor proti systému. Súčasný nacizmus totiž totálne v rozpore s princípom rozumného a spravodlivého vedenia spoločnosti absolútne nadraďuje právo dom vlastniť nad právo tento dom po určitú dobu užívať, pokiaľ je jasné že tento len pustne a nikomu neslúži, nik v ňom nebýva. Pokiaľ sa toto radikálne nezmení, ostatné otázky sú len podružné. Žiaľ, ale je to tak. 2. otázka: Může squatting nabídnout řešení problému absence sociálního bydlení v České republice, nebo se jedná pouze o subkulturní fenomén? Odpoveď: Alternatíva to je výborná, mohla by napomôcť k riešeniu tohto problému, pretože aj oficiálne sociálne nájomné byty, stavané mestom (v minulosti štátom) slúžia sociálne slabším len ako dočasné riešenie s nájomnými zmluvami na dobu určitú. Tu by dobou určitou bolo nejaké obdobie, kedy by sa vlastník rozhodol opustenú budovu znovu užívať a povedzme 3/4 ročná výpovedná lehota, aby sociálne vylúčení obyvatelia prázdnych budov si za ten čas našli nejakú ďalšiu opustenú budovu (fabriku a pod.) a stihli si ju trochu dať do pucu. Ale aj na toto je potrebné systémové riešenie spočívajúce v ústavnej zmene vlastníckeho práva budov a bytov. Dokiaľ sa toto nezmení pôjde len o subkultúrny fenomén prevažne mládeže v štýle Hakimových Beyových dočasných autonómnych zón. Kým nedôjdu fízli so špeciálnymi helmami a pankáčov v krátkych galotách nenarvú do antonov. V bulvárnych médiách vyjdú články o feťákoch odvádzaných v putách do väzenia, aby sa odstrašili matky a otcovia od rodín a odradili potomkov od podobných alternatív bývania do budúcna. Preto sú aj vo filme všetky demonštrácie pomerne málo personálne podporené. 3- otázka Má majitel právo nechat svůj dům spadnout? Odpoveď: Žiaľ má, v prípade kultúrnej pamiatky možno dostane nejakú pokutu, ale to sa aj tak ututle, lebo povie, že on na to nemal a po dvadsiatich rokoch nepoužívania sa narušila statika. Potom môže uvoľnený pozemok predať komukoľvek na akýkoľvek účel. To, že do spadnutia mohol slúžiť pankáčom, to zodpovední a pochybní, často kšeftársko-mafiánski vlastníci (ako vidieť aj vo filme) nechcú počuť. 4. otázka: Může být odpor vyjádřený občanskou neposlušností legitimní? Odpoveď: Legitímny je vždy, zákony nacizmu ale ustanovili, že je nelegálny. Moc si veľmi rada tvrdo vynúti svoje pravidlá voči narušiteľom, najmä, ak ako v týchto prípadoch idú priamo proti jednému z pilierov systému spôsobom: Právo dom užívať je vysoko nad právom vec vlastniť. Respektíve : Byť (v opustenom dome) je oveľa, oveľa viac ako dom MAŤ (vlastniť). 5. otázka: Jak souvisí konání developerských společností a silných hráčů na bytovém trhu s problémem vyloučených lokalit? Odpoveď. Väčšinou úplne brutálne priamo. Uvediem len dva príklady z môjho okolia: V opustených unimo bunkách z bytovej výstavby býval a žil taký pohodový Cigán. Rád som sa s ním bavil. V bunkách postupne žilo cca päť bezdomovcov. Jedného dňa nadránom asi o pol štvrtej ktosi založil požiar v týchto unimobunkách. Cigán odtiaľ polo zadusený s krikom vybehol (výpoveď susedky, čo bola náhodou hore), ostatní jeho spolubývajúci boli našťastie kdesi na oslave v záhradnej chatke povyše buniek. Odvtedy som ho zo trikrát stretol. A myslím, že mu dokonale odvtedy preplo. Na mieste unimobuniek dnes stojí moderný sedemposchodový dom aj s cukrárňou a second handom detského oblečenia. Druhý príklad sa týka opustenej tlačiarne, v ktorej sa schádzali narkáči, občas huliči a opilci. Jedného dňa ľahla popolom. Požiar bol založený okolo obeda. Dnes tam vyrastá utešený sedemposchodový tehlovo-panelový dom. Obe stavby má pod palcom veľká stavebná firma. Nedlho pred požiarmi boli na oboch miestach vidieť geodeti, zameriavajúci presne tieto pozemky (ešte s opustenými stavbami). A príkladov je viac. 6. otázka: Proč dům na pražském Pohořelci stále chátrá a kdo se skrývá za firmou CPI? Odpoveď: Presný dôvod neviem, asi ho chcú ako pamiatkovo chránený nechať zbúrať a za firmou CPI, ako z filmu vyplýva, stojí nejaký český mafoš. Inak škoda, že film začal byť výživný až cca posledných 10 minút. Prvé tri štvrtiny boli také rozpačité. Ale dobre, že je aj takéto. (17.10.2014) (méně) (více)