Hafu: The Mixed-Race Experience in Japan

Popravde som sklamaný. Téma, ktorú si režisérska dvojica Lara Perez Takagi a Megumi Nishikura pre svoj film zvolila ma rozhodne zaujíma, a preto ma nepríjemne prekvapil neutrálny prístup k látke. Formálne sa nijak nediferencuje z bežnej low-budget dokumentárne produkcie a stojí na zvyčajnom koncepte rozhovorov so skupinou dôkladne zvolených ľudí, "ktorí majú čo povedať". Po obsahovej stránke zasa prináša len veľmi všeobecnú a povrchnú polopatistickú explikáciu problematiky zacielenú na nezainteresovaných laikov, ktorá neťaží z výhradných špecifík Japonska a je univerzálne uplatniteľná na akýkoľvek obdobný spoločensko-etnický problém kdekoľvek na svete (jedinou výnimkou je napoly Kórejka a napoly Japonka, ktorej príbeh už, vzhľadom na známu históriu nevraživosti medzi domácim obyvateľstvom a kórejskými prisťahovalcami, je výhradne geopoliticky špecifický, ale na danom priestore kvôli prítomnosti ďalších 5 príbehov zostáva zúfalo nevyťažený. Koho táto téma zaujíma viac, odporúčam pozrieť radšej Chi to hone, ten sa jej venuje omnoho dôkladnejšie a to i vtedy, keď sa z nej stáva len plochý konflikt v pozadí.). Význam dokumentu je teda skôr regionálny ako upomienka pre Japoncov, ktorí si neuvedomujú stále prítomnú spoločenskú konzervatívnosť a predpojatosť v otázkach podobného rázu, a vyžaduje následné rozprúdenie série diskusií odbornej i laickej verejnosti, aby dostal ústredný problém do širšieho národného povedomia (čo sa podľa slov režisérky nakoniec podarilo docieliť). Pre tunajšieho diváka, ktorý má aspoň minimálne všeobecné znalosti o Japonsku a situácii národnostných menšín či samotných "hafu" (teda miešancov) vo svete, však len objavuje Ameriku. A nič na tom nemení ani samotná krátka diskusia s režisérkou Larou Takagi po filme. Zároveň to však nepokladám za absolútnu stratu času, dokument má okrem vážnych tónov aj dostatok príjemných i vtipných momentov (ako je napríklad sémantické okienko s pôvodom a významom termínu "hafu"), a boj s nízkymi finančnými prostriedkami a prakticky nulovým produkčným a technickým zázemím nakoniec predsa priniesol ovocie, i keď nie je ani zďaleka tak chutné, ako by mohlo (alebo malo) byť. Film ako stvorený pre tohtoročný program kultúrnej výmeny medzi krajinami V4 a Japonskom, v rámci ktorého bol uvedený. Bohužiaľ, paradoxne voči tomu, že sa zaoberá ľuďmi s "viacerými identitami", on samotný žiadnu nemá a poskytuje iba letákové informácie a na záver pár štatistík. A to mi po dôkladnejšom zamyslení sa nad ním nestačí. 40% (17.10.2014)